Prípadové štúdie interrupcie

V minulosti som sa ako psychológ venoval téme postabortívneho syndrómu. V rámci štúdia tejto problematiky som zaznamenal príbehy troch žien, ktoré podstúpili interrupciu. Ponúkam ich v rámci diskusie pred Národným pochodom za život. Mená a niektoré detaily sú zmenené.

Daniela

Z anamnézy: Na základnej škole sa učila celkom dobre. Vyrastala bez súrodencov v malom rodinnom dome. Spolu s jej primárnou rodinou bývali aj matkini rodičia. Rodičia sa síce nerozviedli, ale „veľmi si spolu nerozumeli“. Otec pil alkohol a fajčil. Daniele to veľmi prekážalo (sama si však vzala muža s rovnakými charakteristikami). V neskoršom období Daniela spomína problémy s trémou (vystupovanie pri tabuli a na verejnosti). Radšej mala písomné prejavy. Po absolvovaní základnej školy chodila na dievčenskú odbornú školu. Neskôr, už ako vydatá a pri prvom dieťati dokončila strednú ekonomickú školu. Pracovala ako administratívna pracovníčka, sekretárka, účtovníčka.

Podstúpila tri interrupcie. Má dve deti. T.č. je rozvedená a má 54 rokov. Trpí strachom z neznámych ľudí, vecí a činností. Taktiež pocitmi smútku, či prolongovanej melanchólie v súvislosti so stratou blízkych ľudí a osamotením.

Daniela sa so svojim manželom zoznámila na „tanečnej zábave“ vo veku 20 rokov. Predtým nemala vzťahy s mužmi. Partner bol o 3 roky starší. Po 2 rokoch sa vzali (dôvodom nebolo tehotenstvo). Prvé dieťa- syn- sa narodil, keď mala Daniela 23 rokov, ďalšie dieťa- dcéra- sa narodila o 3 roky neskôr. Manžel sa o deti staral (kúpal, prebaľoval, hral sa) , avšak postupne jeho záujem ustupoval a pomáhal iba vtedy, keď to bolo nevyhnutné alebo, keď ho to bavilo. Pracoval v stavebníctve a často pil alkohol. O Danielu sa zaujímal len „povrchne“ a vyčítal jej, že s ňou „nič nie je“. Jeho správanie Daniele veľmi prekážalo a často sa hádali. V intímnom živote bola zrejmá asymetria vo vnímaní oboch partnerov. Daniela vnímala sex skôr ako povinnosť, ale „mala manžela rada, tak sa mu snažila vyhovieť“. On to vnímal opačne a vyjadroval nespokojnosť s frekvenciou sexuálnych stykov. Danielin záujem bol závislý od toho ako sa ku nej predtým správal. Po potratoch sa to vždycky prejavilo. Manžel si nikdy žiadnu vinu nepripúšťal. Výstavba spoločného rodinného domu manželské problémy ešte prehlbovala a obaja partneri sa ďalej vzájomne odcudzovali.

Interrupcie: Prvý potrat podstúpila Daniela vo veku 27 rokov( rok po narodení dcéry). Lekári jej tvrdili, že ho musí podstúpiť kvôli zavedenému vnútromaternicovému teliesku. Bolo to v čase, keď pred interrupciou musela predstúpiť pred formálnu komisiu, čo prežívala veľmi negatívne. Potrat bol vykonaný v celkovej narkóze a kyretážou. Po zákroku bola Daniela rada, že už to má za sebou, ale objavili sa pocity smútku. Druhý potrat bol vo veku 31 rokov- v čase, keď stavali rodinný dom. Potom ako Daniela oznámila manželovi, že je tehotná, ten zareagoval otázkou: “Myslíš si, že je vhodné, aby sme mali ďalšie decko, keď staviame barák a máme pôžičku?“. Daniela išla na miniinterrupciu (manžela o tom neinformovala). Tento krát to bolo bez narkózy, iba s lokálnym umŕtvením, aby tam nemusela byť cez noc. Daniela hodnotí tento zákrok ako „veľmi nepríjemný“, pretože všetko prežívala a trvalo to dosť dlho. Po nejakej injekcii jej prišlo zle. Následne ju odviezli na chodbu, prikryli prestieradlom a tam ležala asi 2 hodiny. Okolo chodili ľudia až si ju všimla sestrička a spýtala sa jej, čo tu robí. Keď jej Daniela povedala, že bola na potrat, tak jej pomohla vstať (bola celá od krvi), umyť sa a obliecť. Následne odišla bez doprovodu (autobusom) domov. Keď prišiel domov manžel, tak sa snažila správať akoby sa nič nestalo. Neskôr o tom nehovorili. Keď mala Daniela 38 rokov podstúpila tretí potrat. Bolo to neplánované tehotenstvo. Išla opäť na miniinterrupciu, ale v celkovej narkóze. Manželovi o tom nepovedala. Po potrate mala viacero zdravotných problémov, ktoré vyvrcholili odstránením jedného vajcovodu a prerušením druhého vajcovodu. Stala sa tak vo veku 40 rokov neplodnou, ale ako to sama hodnotí, bolo to zbytočné, keďže manžel už o ňu (ako o ženu) úplne stratil záujem- našiel si milenku. Ich vzťah skončil rozvodom. Daniela po podstúpení týchto potratov prežívala(v rôznych obdobiach) pocity viny, výčitky svedomia, zmätok, strach z neznámych príčin, nekontrolovateľný plač, myšlienky na samovraždu, halucinácie spojené s potratom, poruchy príjmu potravy (bulímiu). Taktiež sa prehnane zaujímala o tehotné ženy a malé deti. V dňoch výročí potratov sa objavovali zvýšené negatívne pocity.

T.č. navštevuje terapeuta, kvôli strachu z neznámych ľudí, vecí, činností; pocitom smútku, či prolongovanej melanchólie v súvislosti so stratou blízkych ľudí a osamotením. Danielino hodnotenie interrupcií sa v období pred a po potratoch nezmenilo vníma(la) to ako primárne právo ženy a jej rozhodnutie. Nie je veriaca.

Ivana

Z anamnézy: Ivana sa narodila ako druhé dieťa (má staršieho brata, ktorého rodičia údajne pred ňou uprednostňovali). Tehotenstvo bolo bez pozoruhodnosti. Vyrastala v malom rodinnom dome spolu so starými rodičmi a otcovým bratom a jeho manželkou, ktorí boli bezdetní. V týchto rodinách sa dával dôraz na mienku spoločnosti. Tá bola najdôležitejšia. Otec pil alkohol. Ivana sa za to veľmi hanbila-„lebo to hneď všetci videli“. V materskej škôlke Ivanu telesne trestali učiteľky. Rovnako aj počas školskej dochádzky pociťovala od vyučujúcich, že je „iba dcérou robotníkov“. Pracovala ako administratívna pracovníčka, sekretárka, účtovníčka.

Podstúpila jednu interrupciu. Prekonala jeden spontánny potrat. Má syna. T.č. žije so svojim manželom a synom. Trpí obsedantným strachom o svojho syna. Sama svoju „starostlivosť“ vníma ako prehnanú. Okrem toho máva často melancholické až depresívne pocity bez zjavnej príčiny. Nedokáže sa sama rozhodovať aj v bežných situáciách.

Partnerské vzťahy a potraty: Ivana mala vždy nejakého priateľa, ktorý mal auto, peniazebol „zabezpečený“ a dobre spoločensky postavený. Nevadilo jej, že bol ženatý alebo mal deti. Nechcela sa v týchto vzťahoch viazať. Avšak po strednej škole začala pracovať a tento spôsob života jej prestal vyhovovať a začala túžiť po „normálnom“ vzťahu a vlastnej rodine. Tak stretla Petra a po ročnom vzťahu sa rozhodli vziať. Peter začal často zapíjať svoju slobodu, čo Ivane veľmi vadilo. V tom čase zistila, že je tehotná. Petrovo pitie sa však zhoršovalo. Ivana sa rozhodla, že Petra nechá a podstúpila miniinterrupciu.(„Lekár mi ponúkol interrupciu. Hovoril, že to vlastne ani nie je dieťa, a že sa nemusím báť, že je to iba drobný zákrok.“). S týmto riešením súhlasila aj jej matka- hlavne aby sa o tom nedozvedeli ľudia. Peter sa snažil zabrániť interrupcii, ale neúspešne. Po potrate sa Ivana cítila opustená, smutná a bez radosti. Túžila mať rodinu a teraz bola ochotná tomu obetovať všetko. V susedstve býval Tomáš, s ktorým sa začali zbližovať Ivana mu povedala o zrušenej svadbe aj o potrate. Zobrali sa a chceli mať čím skôr dieťa. Prvé tehotenstvo však skončilo v 26. týždni spontánnym potratom. To Ivana veľmi ťažko znášala. Mala veľké výčitky svedomia. Obviňovala nie len seba, ale aj lekárov. Potom dlhší čas nemohla otehotnieť. Pocity bezmocnosti a výčitiek sa stupňovali. Keď po rokoch otehotnela, tak to bolo opäť rizikové tehotenstvo. Janík sa narodil v 28. týždni. Z Ivany sa stala „neodbytná matka“- nedovolila nikomu, aby Janíka prehliadal; bála sa, že mu niekto môže ublížiť. Kedykoľvek nebola pri ňom(hoc len krátky čas), tak sa musela neustále uisťovať, že je v poriadku a šťastný. Jej strach o syna pretrval až do súčasnosti, keď má “Janík“ už 20 rokov. Ivana tvrdí, že dni, keď ho nemala pod kontrolou, boli pre ňu obdobím, počas ktorého skoro nežila. Stále naňho myslela a nebola schopná žiadnej zábavy ani práce (napríklad, keď bol v tábore). Ďalšie deti už nemala- nevedela si predstaviť, že by Janíka musela opustiť. Partnerský život so svojim manželom hodnotí ako pozitívny a „plný lásky“.

Pri porovnaní spontánneho a umelého potratu hodnotí Ivana ako horší spontánny potrat- ktorý v nej vyvolal silné výčitky svedomia a strach. Do tej chvíle sama seba uisťovala, že interrupcia bola jediným riešením. Po interrupcii pociťovala prázdnotu a znížený -až žiadny – záujem o okolitý svet. Jej pohľad na interrupciu sa zmenil. Predtým ju vnímala ako rozumné riešenie- lepšie ako žiť v neúplnej rodine a s finančnými problémami. Dnes ju vníma ako najväčšiu chybu vo svojom živote. Pociťuje to hlavne v zmysle ireverzibility rozhodnutia pre potrat. S tým súvisí pravdepodobne aj súčasná neschopnosť rozhodovania, ktorá sa prejavuje v maličkostiach ako je kúpa nábytku alebo riadu- prenecháva to na manžela. T.č. navštevuje terapeuta, kvôli obsedantnému strachu o syna, depresívnym pocitom a neschopnosti robiť jednoduché rozhodnutia. Nie je veriaca.

Petronela

Z anamnézy: Štvrté dieťa z piatich (dvaja bratia a dve sestry). Matka spontánne potratila jedno dieťa v siedmom mesiaci. Rodinné prostredie bolo primerané- bývali v rodinnom dome a otvorené vzťahy. Otec umrel, keď mala Petronela 14 rokov. T.č. má 43 rokov, dve deti a podstúpila jednu interrupciu. Trpí depresívnymi pocitmi a smútkom za nenarodeným dieťaťom.

Rodina a interrupcia: Po ukončení učňovského vzdelania sa zoznámila so svojim manželom, s ktorým sa po dvoch rokoch vzali. Prvé dieťa -dcéra- sa jej narodilo vo veku 19. rokov a druhé -syn-, keď mala 20 rokov. Vzťahy v rodine hodnotí ako „bežné aj s občasnými hádkami“. V 42. rokoch opäť otehotnela. Tehotenstvo bolo neplánované a bolo skôr dôsledkom zníženej bdelosti pri používaní antikoncepcie z dôvodu vyššieho veku. Výsledky screeningových testov boli pozitívne. Po nich sa Petronela rozhodla podstúpiť amniocentézu (odber plodovej vody). Výsledky potvrdili diagnózu Downov syndróm u plodu. Petronela sa rozhodla pre UP v 24. týždni gravidity. Nedokázala si predstaviť starostlivosť o postihnuté dieťa. Po interrupcii neplánuje mať ďalšie dieťa. Jej názor na potrat je negatívny – s výnimkou situácie genetického postihnutia. Po potrate by svoje rozhodnutie spätne nemenila.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo