K havárii predsedu parlamentu som sa pôvodne nechcel vyjadrovať. To, čo sa prihodilo, mi bolo úprimne ľúto a bol som rád, že sa zdravotný stav zranených postupne zlepšoval. Nechcel som veriť médiám o udalostiach z nehody, najmä o pasažieroch v aute pána predsedu. Stále som to považoval za bulvárne informácie, ktorých cieľom je diskreditácia. Ale keď som si prečítal predsedovo vyjadrenie o zhode náhod. ako sa jeho priateľka dostala do vládnej limuzíny (vlastne len charitatívne zvezenie do najbližšej lekárne), trochu som zapochyboval, či ide o úprimnosť, alebo o zvláštnu výhovorku.

No keď sa v tomto týždni objavili informácie, o tom, ako si priateľky pána predsedu nárokujú vykonávanie návštev v nemocnici kedykoľvek a v ktoromkoľvek čase a najmä o ich prístupe k nemocničnému personálu myslím, že je povinnosťou poukázať na to, že pravidlá platia rovnako pre všetkých a „zaútočiť“ na zdravotníkov a zdravotné sestry v tomto už skoro rok trvajúcom období Covidu je trúfalosť, bezcitnosť a drzosť.

Prekvapuje ma aj mlčanie a tolerovanie uvedených skutočností zo strany pána premiéra. Každý z nás vie, aký bol donedávna zástanca spravodlivosti a rovnosti. Ako za každú cenu očakával čestný prístup od všetkých. Spomeňme si, aký razantný postoj zaujal voči jednému mladému kandidátovi na prezidenta, keď z nezištného dôvodu, aby ľuďom odkryl skutočnú tvár daného kandidáta, zverejnil istú nahrávku.

Pri posledných voľbách sme v samotnej podstate netúžili poraziť Smer, ale túžili sme poraziť spôsoby, aké tu boli zavedené, aby sme neboli delení na „vyvolených a ostatných“, „tých, čo môžu všetko, a tých, ktorí musia dodržiavať zákony“, aby viac neplatilo heslo: „vyhraj voľby a môžeš všetko“.

Premiérovi stále verím a verím aj v to, že z udalostí okolo nehody pána predsedu vyvodí patričnú zodpovednosť a opatrenia. Ak chcú dotiahnuť zmenu do konca, nemôžu si zatvárať oči pred „výčinmi“ koaličných kolegov. Veď už tak dlho na Slovensku očakávame poctivú, čestnú a rozumnú politiku.

V opačnom prípade môžeme, až do najbližších volieb, hodiť ideály za hlavu, vrátiť sa do stereotypu predošlej vlády a z každého vládneho béemvéčka urobiť osobnú taxislužbu pre vyvolených priateľov.