Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
20. november 2020

Kto bude novým predsedom CDU a čo to znamená pre kresťanskú demokraciu?

Nebyť koronavírusu, meno nového predsedu CDU by sme už poznali a s najväšou pravdepodobnosťou by to bol najkonzervatívnejší z kandidátov - Friedrich Merz. Snem strany sa však presunul na január a všetko je tak otvorené. Ako výsledok tohto súboja ovplyvní budúcnosť prúdu kresťanskej demokracie v Európe?
Kto bude novým predsedom CDU a čo to znamená pre kresťanskú demokraciu?

Autor je zahraničným tajomníkom KDH. Komentár nie je pozíciou strany.

Na Angelu Merkelovú ako nemeckú kancelárku sme si už zvykli rovnako, ako na to, že v Nemecku od II. sv. vojny dominujú kresťanskí demokrati. CDU, jedna z posledných tradičných, ľudových, masových európskych strán vládne Západnému a neskôr zjednotenému Nemecku (so sedemročnou prestávkou) už od roku 1982. Pri pohľade na prieskumy, v ktorých od začiatku koronakrízy CDU vyskočila na 36% sa zdá, že ani po budúcoročných voľbách sa na tom nič nezmení. Takúto podporu strana nemala už niekoľko rokov. 

Čo sa však s najväčšou pravdepodobnosťou po 15 rokoch zmení, je meno kancelára. Merkelovej pokus odovzdať moc súčasnej predsedníčke CDU, Annegret Krampovej-Karrenbauerovej, nevyšiel. Novým kancelárom teda bude s veľkou pravdepodobnosťou víťaz januárových straníckych volieb. Kto sú hlavní kandidáti?

,,Nemecký František“ vs. kritik Merkelovej 

Mená hlavných kandidátov sa postupne ustálili na počte tri. Sú nimi ministerský predseda 17 miliónového Severného Porýnia-Vestfálska, Armin Laschet, predseda zahraničného výboru Bundestagu, Norbert Röttgen a Friedrich Merz, neúspešný kandidát na predsedu z roku 2018.

Práve Merz má vo voľbách najväčšiu šancu uspieť. Podľa posledného prieskumu by ho volilo až 45% delegátov. Tento biznismen, sociálny konzervatívec a ekonomický liberál, ktorý je už 11 rokov mimo aktívnej politiky, je hlavným kandidátom konzervatívneho jadra strany, ktoré by doširoka rozkročenú CDU rado vrátilo do mantinelov spred éry Angely Merkelovej. Merz, ktorého už niektorí ľavicoví komentátori stihli pomenovať ako ,,Trumpa zo Sauerlandu“ chce rovnú daň, oslobodenie od dane počas prvých 10 rokov podnikania, z Nemecka chce urobiť ,,krajinu sporiteľov a akcionárov“ a CDU by sa podľa neho nemala snažiť byť ,,zelenšia než zelení“. Ako kritik Merkelovej migračnej politiky sa vyjadril, že: ,,príliš veľa moslimských migrantov má problém s hodnotami nášho západoeurópskeho životného štýlu“ a kritizoval tiež vyjadrenie bývalého prezidenta Wulfa, že ,,Islam patrí k Nemecku“. Na druhej strane je však za rázny prístup Európskych ľudovcov voči Maďarsku v téme slobody tlače a súdnictva. 

CDU by sa nemala snažiť byť ,,zelenšia než zelení“ Zdieľať

Za zmienku stoja jeho vyjadrenia o ochrane života. V roku 1995 hlasoval za prísnejšie predpisy o potratoch a pred dvomi rokmi sa vyjadril, že: ,,Dlhé roky sme zápasili s otázkou ochrany života a našli sme kompromisy, ktoré sú pre obe strany znesiteľné“. Myslel tým podporu zákazu reklamy na potraty, ktorú nemecký parlament schválil (aký paradox oproti nášmu ,,najkresťanskejšiemu parlamentu v históriii“). 

Zľava: Merz, Laschet a Röttgen / Zdroj: Spekking, Kosinsky

S 23% podporou stojí proti Merzovi Armin Laschet, praktizujúci katolík, od mladosti angažovaný v živote Cirkvi, ktorý svojimi postojimi v mnohom kopíruje líniu pápeža Františka. Na jednej strane odporca homosexuálnych manželstiev na druhej strane propagátor umiernenosti, otvorený budúcej vláde kresťanských demokratov so zelenými. Laschet je tiež známy ako konzistentný obhajca Merkelovej migračnej politiky a zasadzuje sa za medzináboženský dialóg s moslimami. Vyjadril sa kriticky o rozkročovaní sa CDU na všetky strany, zároveň však negatívne vníma posun k pravicovému konzervativizmu, ktorého symbolom je Friedrich Merz. „Musíme objasniť, že podstatou kresťansko-demokratickej únie nie je konzervativizmus, ale kresťanský obraz človeka, ktorý je nad všetkým,“ povedal pre Frankfurter Allegemeine Zeitung.

Norbert Röttgen, ďalší z tretice katolíkov kandidujúcich na tento post, pre ktorého je jeho viera ,,dôležitou a konštantnou súčasťou života“. O jeho politických postojoch toho veľa známeho nie je. Niečo málo môžeme tušiť z jeho podpory európskej integrácie, asertívne kritickému postoju voči Rusku, Turecku, či Číne, pri ktorej apeluje na odmietnutie spoločnosti Huawei z účasti na budovaní nemeckej 5G siete. Podobne ako Laschet sa profiluje ako umiernený kandidát a vedel by si predstaviť budúcu koalíciu so zelenými.

Ako to dopadne?

Dalo by sa povedať, že tieto voľby budú referendum o doterajšom smerovaní CDU za posledných 15 rokov. Fredrich Merz je hlasom nespokojnosti so smerovaním, ktoré stelesňovala Angela Merkelová (aj keď je pravda že v poslednom období, najmä v súvislosti s jej obľúbenosťou pri riešení koronakrízy, svoju rétoriku zmenil), Armin Laschet naopak hlasom jasnej podpory a Röttgen trochu nevýrazným stredom, ktorý kombinuje nekonfrontačnú rétoriku a skrytú nespokojnosť so smerovaním na pozadí.

Ako som už písal, ak by boli voľby v októbri, vyhral by ich Merz. Posunutie snemu na január, ktoré Merz najprv označil za sprisahanie niektorých skupín, so snahou zabrániť mu stať sa predsedom, však necháva hru otvorenú. Napriek vyššej podpore má totiž Merz oproti Laschetovi nevýhodu - nemá žiadnu politickú ani stranícku funkciu. Do istej miery si za to môže sám, keď odmietol miesto v predsedníctve po prehratých voľbách v 2018. Kampaň tak musí viesť alternatívnymi spôsobmi. Len pred pár dňami napríklad vydal knihu ,,Nová doba - nová zodpovednosť,“ ktorú komentoval slovami: ,,Nemáme veľa času na to, aby sme si zvykli na tento nový, drsný svet“ a ktorá je plná zaujímavých téz a návrhov. Merzova pozícia sa však zdá byť konsolidovaná a po jeho myšlienkach je dopyt. ,,Chceme mať kandidáta na kancelára, ktorý opäť reformuje túto krajinu,“ vyjadril sa Saský ministerský predseda. 

Ešte vyššiu podporu, než medzi bežnými členmi, má Merz medzi mladými kresťanskými demokratmi z Junge Union. Zdieľať

Ešte vyššiu podporu, než medzi bežnými členmi, má Merz medzi mladými kresťanskými demokratmi z Junge Union. V internom prieskume spred pár dní Merz získal 51,6% hlasov, pred 27.9% Röttgenom a len 19.8% Laschetom. Aj tieto čísla napovedajú, aká generácia kresťanských demokratov v Nemecku vyrastá.

Inzercia

Predseda mládeže CDU, Tilman Kuban, člen konzervatívneho krídla strany / Zdroj: Kosinsky

Čo to znamená pre budúcnosť kresťanskej demokracie?

Voľba Armina Lascheta bude znamenať ,,business as usual“. O pár rokov to pravdepodobne posunie nástup fenoménu, ktorý predpovedajú mnohí analytici a ktorý potvrdili aj posledné americké voľby. Tým je binárna budúcnosť, rastúca polarizácia a zároveň prekreslenie deliacich línií v spoločnosti. V USA sa to prejavilo tým, že rasa a etnicita už viac nehrá takú rolu pri rozhodovaní, či začleňovaní sa do sociálnych skupín ako iné, najmä ideové a hodnotové aspekty. Kto ostane v strede, toho to roztrhá. 

Armin Laschet môže na pár rokov priniesť istú sociálnu kohéziu, ,,vládu jednoty“, ktorá si určite nájde mnoho fanúšikov, avšak bude len otázkou času, kedy niekto ponúkne Merzove myšlienky vo forme novej, dôveryhodnej strany a integruje do seba voličov radikálnej AfD a pravého krídla CDU. Pokračovanie takejto politiky bude mať pravdepodobne vplyv aj na ostatné kresťanskodemokratické strany v Európe, ktoré môžu počítať s podobnými scenármi (a v niektorých sa to už deje).

Výhra Friedricha Merza môže znamenať posun nemeckého kresťanskodemokratického centrizmu z posledných rokov viac doprava. Iste, bude nútený robiť aj kompromisy, najmä keď sa podľa prieskumov zdá, že práve koalícia CDU a Zelených je najviac pravdepodobná. Nie každý sa však s týmto posunom stotožní, najmä progresívna ľavica to môže vnímať ako ,,ohrozenie liberálnej demokracie“ (ktorú neraz ničí sama tým, že uzatvára diskusiu o nej a definuje ju v rámci svojej vlastnej ideológie). 

Kresťanská demokracia, stojaca na križovatke, bude opäť nanovo hľadať svoju tvár. Bude si musieť zodpovedať množstvo otázok. Čo znamená byť ľudovou kresťanskou stranou v súčasnosti? Kto sú partneri a voči komu sa naopak vyhraniť? Čo majú byť priority? Ako naložiť s vlastnou suverenitou v rámci európskeho spoločenstva? Ako reagovať na protekcionizmus? Ako pristúpiť k meniacej sa demografickej štruktúre? 

Odpovede hľadá aj KDH pod novým vedením Milana Majerského. Cieľom je opäť sa stať silne hodnotovo ukotveným hnutím nie len na regionálnej ale aj národnej úrovni.

Odpovede hľadá aj KDH pod novým vedením Milana Majerského. Zdieľať

Ak je správny môj predpoklad, že je to prejavom spoločenského pohybu, ktorý presahuje oceán, aj hranice tak skôr, či neskôr to príde aj k nám. Možno už vlastne prišlo. 

V akej forme sa to naplno prejaví, je ťažké odhadnúť, s najväčšou pravdepodobnosťou nás však čaká rastúca polarizácia. Výzvou pre dnešných kresťanských demokratov bude znovu uchopiť liberálnu demokraciu tak, ako ju po vojne pomohli vybudovať kresťanskodemokratickí otcovia EÚ, Schuman či Adenauer a odstrániť z nej ideologické nánosy. Ďalšou výzvou bude vedieť sa v nej jasne hodnotovo zaradiť a nadviazať na kresťanský obraz človeka. Ako stojí na plagáte Konrada Adenauera z roku ‘56: ,,Keine experimente!“

 

Zdroj titulnej fotky: Russian Presidential Office

Odporúčame

Blog
Žasnime s deťmi nad tajomstvami liturgie

Žasnime s deťmi nad tajomstvami liturgie

Pri Poslednej večeri Ježiš predpovedal udalosti nasledujúcich dní, keď dal svoj život za svoje ovce, slávne zmŕtvychvstal, a tak zvíťazil nad smrťou. Tento veľký dar nového života v ňom dostávame v krste a vzrastá v nás prijímaním Eucharistie.

Blog
Pantokrátor

Pantokrátor

Posledná nedeľa pred adventom je v katolíckej tradícii prežívaná ako slávnosť Krista, Kráľa celého sveta. Tohto roku sú liturgické lekcie vybrané tak, aby zvýrazňovali obraz Krista Pantokrátora (z gr. „vševládca“), ktorý príde na konci časov ako sudca. Čo sa týka epištoly, na čítanie sa ponúka úryvok z predposlednej, teda 15. kapitoly Prvého listu Korinťanom.