Vovádzanie dieťaťa do liturgie (3) - Gestá

Eucharistia je najväčší dar, je to neustála prítomnosť zmŕtvychvstalého Dobrého pastiera uprostred jeho stáda. Sme pozvaní tento veľký dar rozpoznať, prijať ho, tešiť sa z neho, a potom naň odpovedať v láske a radosti. 

V sérii blogov o vovádzaní dieťaťa do liturgie sme sa už venovali Dobrému pastierovi, ktorý nás volá na osobitné miesto, kde sa nám dáva on sám  a hovorili sme viac aj o prvej časti sv. omše - Liturgii Slova. V tejto záverečnej časti sa sústredíme viac na druhú časť sv. omše - na Liturgiu Eucharistie.

Pozvanie byť Božími spolupracovníkmi

Nám ľudským bytostiam Boh zveril celé stvorenie, aby sme ho užívali, starali sa oň a premieňali ho tak, aby sa priblížilo tej plnosti, pre ktorú bolo vytvorené. 
Prácou našej mysle a našich rúk napomáhame plnosti, pre ktorú bolo všetko stvorené. A tak sa drevo, kameň, nerastné rudy, vzácne kovy, včelí vosk, ľan a mnoho iného pod našimi rukami premieňajú na predmety slúžiace na uctievanie Boha. Tak dosahujú novú plnosť a naše myslenie, tvorenie, naša práca a celé naše životy sa takto stávajú uctievaním Boha.
Spoluprácou s celým stvorením  - pôdou, počasím, semienkami rastlín, nástrojmi, ktoré človek vymyslel a vytvoril- sa úroda hrozna stáva vínom a úroda pšenice chlebom. Tieto dary prinášame na oltár. Spolu s nimi tam však môžeme priniesť aj všetko, čím žijeme. Zjednocovať naše každodenné zápasy, ťažkosti a trápenia, ale aj radosti a okamihy šťastia a pokoja s tými, ktoré zažíval Ježiš a ktorých bol svedkom v ľuďoch okolo seba.  

//Pokračovanie//

Celý text sme vydali v splupráci s portálom zastolom.sk.

Autor: Lenka Bene, Mária Sroková