V poslednom období sme v novinách mali možnosť každodenne čítať viacero správ o vývoji prezidentských volieb v USA. Niekedy bolo tých správ toľko, akoby šlo o naše „interné“ voľby. Zaujímavé bolo sledovať pozitívnejší prístup médií k Bidenovi a veľmi kritický k Trumpovi. Taktiež sme si mohli uvedomiť, že Biden je očividne fotogenický typ, lebo na všetkých fotkách v médiách vyzerá perfektne, naopak do novín sa dostávali najmä tie Trumpove fotografie, na ktorých je zachytený v rôznych „nefotogenických“ pózach.
Je zrejmé, že politický marketéri Bidenovej kampane „namiešali“ dobrý kokteil. Stráviteľný pre veriacich, aj neveriacich, pre prisťahovalcov, aj domácich a pre ochrancov životného prostredia, na ktorom tak veľmi záleží silným hráčom amerického priemyslu. Dôveryhodný, starší, skúsený, dokonca katolícky politik, ktorého síce svetové kresťanské médiá definujú ako neveriaceho a silne „anti-life“ orientovaného, sa zmiešal s mladou, zásadovou osobou a úspešnou právničkou, bojovníčkou za ľudské práva a homosexuálne partnerstvá, taktiež samozrejme za životné prostredie, ktorá ešte pred nedávnom kritizovala Bidena, ale neskôr sa nechala „prehovoriť“ a začala s ním spolupracovať.
Amerika sa za posledné desaťročie dosť zmenila a šéfovia kampane si uvedomovali dôležitosť hlasov od prisťahovalcov, ktorých Trump tak rázne obmedzoval. Možno aj preto bolo toľko správ o amerických voľbách vo svetových médiách.
Keďže Bidena čaká zvyšovanie daňového zaťaženia a taktiež zvýšenie administratívnych povinností, (ktoré sa našťastie u nás snažíme znížiť), následne sa očakáva zvýšenie nezamestnanosti a prepad príjmov na americkú rodinu vo výške cca 6.000 Eur, sú to dobré správy pre Európsku Úniu, ktorá by z toho mohla profitovať. Očakáva sa najmä posilnenie spoločnej európskej meny voči americkej mene a z toho plynúce ekonomické benefity, ktoré pravdepodobne pocítime všetci.
Rovnako sa môže stať, že všetci pocítime aj dopady politickej agendy novej viceprezidentky. Myslím teraz najmä na posilňovanie anti-life agendy a posilňovania registrovaných partnerstiev. Najmocnejšia krajina sveta, a o USA to môžeme stále právom tvrdiť, udáva kurz aj pre ostatné krajiny sveta, nevynímajúc Slovensko.
V KDH sa často hovorilo o tom, že mladí majú vystriedať starých „dinosaurov“ a pritom tí starí boli ledva šesťdesiatnici. Po týchto amerických voľbách zisťujem, že sme sa asi mýlili. Z Talianska som zvyknutý, že novozvolený prezident má len výnimočne menej ako 65. Ale ten nie je považovaný za najmocnejšieho muža sveta.
Držme palce Bidenovi, aby v ňom prekvitali kresťanské hodnoty, veď dobre vieme, že Bohu nie je nič nemožné.