Aktuálna výzva pre Igora Matoviča

Zatýkanie elitných sudcov, policajtov, prokurátorov či oligarchov sa roztáča do nebývalých obrátok. Ako napísal čerstvý komentátor tohto denníka, v putách končí toľko členov kasty nedotknuteľných, že si z nich môžeme urobiť pexeso (vystrihovačku nájdete napríklad tu).

Už sa len čaká, kým si naň nakreslíme aj členov bývalej vlády.

Po skúsenostiach z Rumunska, kde takáto búrka roztočila aj negatívne externality, sa oplatí zamyslieť aj doďaleka.  

Slovenská spoločnosť je politicky rozdelená, no zatiaľ tieto vášne neohrozovali dôveru v systém, legitímne inštitúcie či legalitu vlády. To sa nemusí, ale aj môže zmeniť.

Keď skončia v putách členovia bývalého establišmentu, čo si o tom pomyslia jeho voliči, to druhé Slovensko, stále dostatočne mohutné? Sú dve možnosti:

a, naši miláčikovia z Ficovej vlády sa naozaj dopustili zločinov,

b, Matovičova vláda zneužíva štátne represívne orgány na likvidáciu politických oponentov, ako to onehdy robil Mečiar.

Mám svoj tip. Máte ho aj vy?

Intuícia mi hovorí, že v dobe vážnej spoločenskej polarity sa môže stať čokoľvek a hrozba tohto fenoménu – sporu s nábojom mečiarizmu - nie je nezanedbateľná. A dokonca ešte horšia. Počas mečiarizmu opozíciu stelesňovali ľudia, na ktorých sa dalo spoľahnúť, že revoltu udržia v medziach inštitúcii, napokon, rozhodujúci zápas sa udial v tej najdôležitejšej – v slobodných voľbách.

Dnes, v prípade toho „druhého Slovenska“, plnom vyhroteného odporu a agresívnych vášní, by som sa na to veľmi nespoliehal.

Nezaškodí sa nad týmto zamyslieť vopred. A nejako sa na to pripraviť. Ako? To naozaj neviem. Napadá ma iba jedna rada: pre nášho premiéra.

Keď v tých televíznych záberoch z Nitry a Bystrice budeme vídať už nielen sudcov, prokurátorov či Zorov-mimozemšťanov, ale dokonca exministrov, mal by sa trénovať v schopnosti nepodľahnúť pokušeniu prezentovať to ako svoj osobný politický úspech.

Hoci by aj bol (a on naozaj je). Podkopalo by to ale vieru v nezávislosť a politickú autonómnosť štátnych zložiek. 

Zatiaľ sa mu to celkom darí, za čo ho treba pochváliť. Minimálne preto, že vzhľadom na jeho povahu to vôbec nie je samozrejmé.

Budem mu v tom držať palce aj naďalej. Aby udržal nielen vládu, ale aj entitu, ktorá je, zdá sa, na sebadisciplínu omnoho náročnejšia, ako hašterivá vláda s množstvom protirečivých záujmov – samého seba.