Pred americkými voľbami sa niekto strašne mýli.

Všetci vieme kto kandiduje, však? Na jednej strane je slušný pán Biden a demokratická strana, ktorá rešpektuje menšiny, ľudské práva, medzinárodný poriadok, a konečne vráti do americkej (aj svetovej) politiky normálnosť. Na druhej strane ten hlupák Trump, ten slon v porceláne politiky a medzinárodných vzťahov, ten rasista a sexista a podvodník v podnikaní, ktorý polovicu svojich voličov oklamal a druhú zlákal na najnižšie ľudské pudy. Samozrejme takýto je obraz keď čítame médiá - tie hlavné americké, ale aj európske, aj slovenské.

A teraz môj názor: myslím si, že obraz ktorý som popísal, je neuveriteľne skreslený, zaujatý, a nesprávny.

Pokúsim sa byť objektívny, a prosím o to aj čitateľa. Pozrime sa na situáciu pred americkými voľbami tak, že si odmyslíme obrovskú emocionálnu záťaž, ktorú obe mená vyvolávajú. Pozrime sa na dve témy, ktoré sú pre obe kampane dôležité. Obe ma udivujú a vedú k tomu, že sa jedna strana musí strašne mýliť.

Na jednej strane, je kampaň a rétorika demokratov, Joe Bidena, a jeho spolukandidátky Kamala Harris. Ich odkaz je, že USA je potrebné významne zmeniť. Ich odkaz je, že USA zápasia so systemickým rasizmom, nedávajú dostatočné šance menšinám, ženám, a iným skupinám. Vplyv USA vo svete je zostatkom kolonializmu, a kultúra západu a americká spoločnosť ako taká nie je o nič lepšia ako iné na svete. USA nesú obrovské bremeno otroctva a ich základy sú skazené. Valí sa na nás takisto skaza klimatickej zmeny, ktorú odvrátime len okamžitými radikálnymi zásahmi do ekonomiky, ktoré budú mať okamžité nepriaznivé, ale dlhodobo snáď šľachetné dôsledky. A v neposlednom rade nás čaká temná zima s covidom, obdobie ďalších lockdownov, a depresie.

Na druhej strane je rétorika optimizmu. Viera, že USA sú v základe dobrou krajinou a dobrým národom. V prenesenom zmysle pre nás, to môžeme aplikovať na celú západnú judeo-kresťanskú kultúru: a naše presvedčenie, že je tým najlepším, čo ľudská civilizácia vyprodukovala (samozrejme, so všetkými pochybeniami po ceste). Že my sami sme dobrí ľudia. Na tejto strane je úprimná viera v rovnosť ľudí (viera v rovnosť príležitostí, nie rovnakosť výsledku), ktorej výsledkom je napríklad to, že pred pár dňami ženu sudkyňu najvyššieho súdu USA uvádzal do úradu starší člen najvyššieho súdu USA - černoch. Na tejto strane je aj úprimné opovrhovanie rasizmom, bez ideologických úmyslov. Na tejto strane je optimistická viera v pokrok ľudskej civilizácie, ktorý vedie k tomu, že aj klimatickú zmenu môžeme zvládnuť nie obmedzovaním sa, ale inováciami múdrych a šikovných ľudí.

Ako je možné, že by ten prvý pohľad bol pre ľudí príťažlivejší? Nedáva mi to zmysel.

A potom je tu samotná predvolebná kampaň. Na jednej strane je kandidát, ktorý má očividne ťažkosti so zvládaním fyzickej (a možno aj mentálnej) záťaže v kampani. Tento kandidát nemá skoro žiadne zhromaždenia, a ak áno, zúčastňujú sa na nich jednotky, možno desiatky ľudí. Nepriťahuje žiadne davy (spomeňte si na obrovský entuziazmus, ktorý vyvolával Obama). Tento kandidát prakticky nechodí do práce - posledné dva týždne pred voľbami mal pár verejných vystúpení. Nerozpráva sa s novinármi, nikto mu nekladie otázky. Aktivity jeho rodiny vyvolávajú obrovské pochybnosti, ktorým sa média vôbec nevenujú, a tak sa ani on sám k nim vôbec nevyjadruje. Tento kandidát povedal v jednom z mála rozhovorov, že “voliči nemajú právo” vedieť, ako by zmenil po voľbách najvyšší súd USA. Prakticky žiadne negatívne informácie o ňom však v médiách nenájdeme.

Na druhej strane je tu paralelná kampaň, ktorá prebieha ako keby v inom svete. V tomto svete, ktorý nie je v médiách, sa chodia s druhým kandidátom stretávať desaťtisíce ľudí, kdekoľvek sa objaví. Je to kampaň optimizmu, ktorá sa prihovára obyčajným ľuďom.

Ako je potom možné, že tie prieskumy ktoré vidíme na CNN a NBC dávajú takú obrovskú prevahu prvému kandidátovi? Jedna strana si je opäť skoro istá víťazstvom, je si istá, že “normálnosť” sa predsa musí vrátiť. Druhá strana vedie obrovskú ľudovú kampaň s podporou a tiež si je istá svojim víťazstvom. Je skutočne možné, že by ten odkaz pesimizmu mal v dnešnom svete väčšiu odozvu? Je skutočne možné, že reálne výsledky už v politike nič neznamenajú? Niekto sa tu strašne mýli. Z toho ako vnímam obe strany, skutočne neviem kto. Uvidíme zhruba o týždeň.