Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
13. október 2020

Mama 10 detí: Vždy myslite vážne to, čo hovoríte

Inšpiratívna mama Kendra Tierney píše blog o tom, čo je základným pravidlom v rodičovstve
Mama 10 detí: Vždy myslite vážne to, čo hovoríte

Začala som si spisovať zoznam pravidiel autoritatívneho rodičovstva. Ukázalo sa, že všetky pravidlá, ktoré som spisovala, viedli k jednému hlavnému konceptu:

VŽDY MYSLITE VÁŽNE TO, ČO HOVORÍTE.

Bodka. To je celá metóda. Ale z toho by nebol dostatočne dlhý blog. Dovoľte mi to teda trochu rozvinúť.

Po prvé, funguje to pri každom type rodiča. Chcete, aby si deti naozaj umývali riady alebo aby nevbehli v plnej rýchlosti na parkovisko, pretože ich vo vysokom štádiu tehotenstva nedokážete chytiť? Výborne.

Určite to bude fungovať. Iba vždy myslite vážne to, čo hovoríte, zvlášť o riadoch a parkoviskách. 

Nevadí vám, keď sa vaše dieťa v supermarkete hádže o zem? Úžasné. V tom prípade na to nemusíte vôbec reagovať.

Je to naozaj jednoduché: 

1. VŽDY MYSLITE VÁŽNE TO, ČO HOVORÍTE: Keď poviete, že odchádzate z parku, tak je skutočne čas odísť z parku.Ak poviem, že je čas odísť, ale potom neodídem, lebo deti dostanú záchvat hnevu alebo ma „nepočujú“, učia sa, že NEMYSLÍM vždy vážne to, čo hovorím. A potom ma budú ignorovať a hádať sa so mnou. Nechcem byť ignorovaná a nechcem sa hádať. 

2. VŽDY MYSLITE VÁŽNE TO, ČO HOVORÍTE: Nikdy im neklamte.Nehovorím „všetky keksíky už sú zjedené“ počas toho, ako schovávam zvyšok keksov pod kočiar. To, čo hovorím, myslím vážne, a to je: „Nie, zlato, nemôžeš si dať ďalší keksík. Je v poriadku byť trošku hladná. Budeme večerať, keď prídeme domov.”Alebo: „Nie, tieto keksy som kúpila pre bábätko. Ty už si veľké dievča a treba, aby si počkala, kým prídeme do auta.“To je všetko. Myslite vážne to, čo hovoríte. 

3. VŽDY MYSLITE VÁŽNE TO, ČO HOVORÍTE: Ak je to nutné, vstaňte. Ak som mu povedala, aby niečo nerobil a stále to robí, musím vstať. Tento koncept musí mať batoľa hlboko zakorenené skôr, než príde ďalšie bábätko. Je lepšie nezačínať tento proces vtedy, keď dojčíte novorodenca. Pretože batoľa vás prekukne. 

4. VŽDY MYSLITE VÁŽNE TO, ČO HOVORÍTE: Aj ak sú smutné alebo nahnevané alebo ak kričia. 

Tu je dialóg pre ilustráciu: 

Vy: (berúc svoje slnečné okuliare z rúk dieťaťa) Nie, nie, tieto sú maminkine. 

Dieťa: UUUUUUUUUAAAAAAAAA!!!

Vy: (dávajúc dieťaťu okuliare späť) Dobre, dobre, tíško, tu máš.

Dieťa: (smerom k divákom) Toto naozaj stačí? To nebude problém. Svet patrí mne! (diabolský detský smiech)

Nedovoľte, aby sa vám čosi také stávalo.

5. VŽDY MYSLITE VÁŽNE TO, ČO HOVORÍTE: Tvrdohlavosť nie je cnosť. V 90 % prípadov by odpoveďou dieťaťa malo byť „dobre, mami”. Hovorím 90 %, pretože vo zvyšných 10 % prípadov majú deti relevantnú informáciu, o ktorú sa chcú podeliť, ktorá zmení môj názor. To však nie je to isté, ako nemyslieť vážne to, čo hovoríte. 

Keď deťom niečo poviem, väčšinou niečo odpovedia. Najprv pozorne počúvam, ale ak je to kopa nezmyslov, počúvaním ktorých by sme len mrhali časom všetkých nás, necítim sa zle, ak ich preruším odpoveďou „dobre, mami“, aby som im pripomenula, akú odpoveď by som uprednostnila. 

Ak ozaj majú novú informáciu, môžem zmeniť svoj názor. Vždy jasne vysvetlím, prečo mením názor a podotknem, že ho zmením iba v prípade, keď dieťa navrhne riešenie pokojne a bez plaču. Mám osobnú politiku, že nemením svoj názor, ak deti kňučia, a to aj v prípade, ak majú zároveň pravdu. 

6. VŽDY MYSLITE VÁŽNE TO, ČO HOVORÍTE: Majte pravidlá a dodržiavajte ich. Stanovené pravidlá doma vytvárajú pohodlie a jasnosť. Bez nich je každá situácia otvorená diskusii. A pod „diskusiou“ mám na mysli kňučanie, otravovanie a podvádzanie. U nás doma môžu deti napríklad hrať videohru Nintendo Wiipod týmito podmienkami:

1. Deti majú za sebou domáce úlohy, domáce práce a krúžky.

2. Niekto hrá s nimi.

3. Je už večer, prší, je horúco nad 30°C alebo je nedeľa. 

Inzercia

Takže ak sa ma opýtajú, či môžu hrať Nintendo Wii, otočím to naopak a opýtam sa ich, či môžu. Ak nie sú splnené podmienky, nemôžu hrať. Nie je v tom zmätok, takže neexistuje ani popud ku kňučaniu, otravovaniu a podvádzaniu.

Snažím sa, aby sme mali stanovené pravidlá, ktoré nám pomôžu zvládnuť všetky rutinné aktivity. Funguje to však iba v prípade, že ich veľmi zriedkavo mením alebo porušujem. 

7. VŽDY MYSLITE VÁŽNE TO, ČO HOVORÍTE: No netreba byť tyranom. Ja som si vzala za manžela vojaka, takže deti rozumejú konceptu dodržiavania príkazov, a to ihneď a bez otázok. V praxi však omnoho lepšie reagujú na – „Dajme na kopu všetky knižky a poďme, knižnica sa dnes zatvára skôr”ako na – „Prestaňte čítať a všetko vložte do tejto tašky“. Byť konzistentný neznamená byť nepríjemný. A kričanie nebude efektívne, ak ho v skutočnosti nemyslíte vážne. Prípadov, keď ho budete myslieť vážne, bude minimum. 

8. VŽDY MYSLITE VÁŽNE TO, ČO HOVORÍTE: Stanovte jasné dôsledky, a potom ich uplatnite. Nehovorím: „Ak v kúpeľni ešte raz necháš svoje oblečenie, dám ho celé na jednu veľkú kopu a zapálim ju.“Lebo to s najväčšou pravdepodobnosťou neurobím. Hovorím: „Ak budeš znovu kopať do barového pultu, po zvyšok obeda budeš stáť.”Ak je to nutné, tento dôsledok uplatním. Buďte pokojní, ale neoblomní. Nerozčuľujte sa. Iba myslite vážne to, čo hovoríte. 

9. VŽDY MYSLITE VÁŽNE TO, ČO HOVORÍTE: Pokiaľ viem, nevlastníte krištáľovú guľu. Nikdy sa nenechám donútiť, aby som sľúbila niečo, čo nedokážem splniť. 

Nesľubujem nič do budúcnosti: či by šlo o to, čo budú mať na olovrant, keď sa zobudia, alebo o to, akú zručnosť si môžu trénovať, keď budú mať hotové domáce úlohy. Lebo nepoznám budúcnosť. Takže deťom poviem, že si môžeme trénovať nejakú zručnosť, keď budeme mať hotovú matematiku. Čo ak im to bude tak strááášne dlho trvať, že Ježiš príde skôr, než skončíme? Nechcela by som, aby poslednou pozemskou myšlienkou mojich detí bolo „ona povedala, že si budeme modelovať z plastelíny“.

Ešte tu narýchlo poviem, že myslieť vždy vážne to, čo hovoríte, neznamená, že do toho nikdy nič nevstúpi. Plány sa menia. Deti sa musia naučiť zvládnuť sklamanie a riadiť svoje emócie. 

Nikdy nesľubujem, že si niečo „vynahradíme“, ani nehovorím, že nabudúce to už určite vyjde, pretože neviem, čo sa prihodí najbližšie. Nikdy im skrátka nehovorím „sľubujem“. Je to predsa aj v kázni na hore: „No ja vám hovorím: Vôbec neprisahajte - ani na nebo, lebo ono je Božím trónom, ani na zem, lebo ona je podnožkou jeho nôh, ani na Jeruzalem, pretože je mestom veľkého Kráľa, ani na svoju hlavu neprisahaj, lebo ani jediný vlas nemôžeš urobiť bielym alebo čiernym. Ale vaša reč nech je ,áno - ánoꜥ, ,nie - nieꜥ. Čo je navyše, pochádza od Zlého.“(Matúš 5, 34 - 37)

Myslím, že povedať ,uvidíme -uvidímeje tiež v poriadku

10. VŽDY MYSLITE VÁŽNE TO, ČO HOVORÍTE: Presvedčte ich, že vzdor je zbytočný. Netuším, či je nasledujúca vec pravdivá, a nepomohol mi to overiť ani google, no povedzme, že je pravdivá.

Počula som, že ak máte v akváriu dve agresívne ryby, môžete medzi ne vložiť priehľadný predel a ryby sa doňho budú opakovanie hádzať a budú sa snažiť na seba útočiť. Nakoniec si však uvedomia, že nie je možné sa cez predel dostať. Vtedy môžete predel vybrať a každá ryba šťastne ostane na svojej strane, pretože bude presvedčená, že sa cez predel nedostane. To je cieľom autoritatívneho rodičovstva. 

Ak sú vaše deti neoblomne presvedčené, že VŽDY MYSLÍTE VÁŽNE TO, ČO HOVORÍTE, prečo by sa zaťažovali nepočúvaním? Vedia, že to nebude fungovať. A vedia, že z toho budú mať problém.

Ale ak občas myslíte vážne to, čo hovoríte, no väčšinu času sa jednoducho vzdávate (najmä v prípadoch, keď je dieťa smutné, nahnevané alebo kričí), iba ich učíte, že smútok, hnev a krik sú spôsobom, ako dosiahnuť svoje ciele. Nútite ich byť nešťastnými, aby dostali to, čo si myslia, že chcú. Ak však smútok NIKDY nebude efektívnym spôsobom, ako dostať to, čo si myslia, že chcú, deti si rýchlo uvedomia, že môžu skrátka byť šťastné. Nechcela by som byť matkou, ktorej deti počúvajú učiteľov a trénerov a tútorov, no nepočúvajú mňa, lebo nemyslím vážne to, čo hovorím. Moje deti sú často lenivé, sebecké, zábudlivé a dokonca hašterivé, no takmer nikdy nie sú úmyselne neposlušné.

Lebo sú aspoň také múdre ako tie ryby. 

Kendra Tierney

Zdroj: https://catholicallyear.com/blog/always-mean-what-you-say-how-of/

Fotografia: pexels

Titulka redakčne upravená.

Preklad: Tímea Perignáthová

Profil autorky: Kendraje katolíčka, manželka a mama veľkej rodiny. Učí, číta, píše, varí, šije, tvorí, plánuje oslavy, robí grafiku, interiérový dizajn a pozerá Netflix. Blog www.catholicallyear.comje miesto, kde sa zdieľa o rodinnom živote.

Blog Zastolom.sk vychádza v spolupráci s denníkom Postoj, pripravuje ho občianske združenie Slovenská asociácia kresťanských rodín (SAKRO). Našu činnosť môžete podporiť nákupom v našom eshope alebo finančným darom.

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
5G a zvýšené riziko rakoviny, genetických chýb, cukrovky, porúch učenia a pamäte

5G a zvýšené riziko rakoviny, genetických chýb, cukrovky, porúch učenia a pamäte

Europarlament prijal správu o 5G. Najskôr chcel podporiť 268 vedeckých štúdií o 5G, ktoré boli vykonané na zvieratách i ľuďoch. Ale prešla obštrukcia, že vedci môžu byť v strete záujmov, lebo ich štúdie mohli byť podporované mobilnými operátormi. Túto problematiku tiež rieši OSN, ďalej Rada Európy, čo sú ministri všetkých európskych vlád. Títo súhlasia s týmito 268 štúdiami. Problém nie je len vo zvýšenej teplote organizmu, ktorú spôsobuje 5G, ale v pulzovaní rádiových vĺn. Tieto majú interakciu (vzájomne pôsobenie) s ľudským organizmom. Z technického hľadiska ide o mierne zvýšenie teploty organizmu. Čo z lekárskeho hľadiska tieto pulzy spôsobujú, čítaj ďalej.