Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
10. október 2020

Cholerová epidémia, alebo: konšpirácie sú s nami už stovky rokov

Pred 190 rokmi vypukla najničivejšia epidémia v histórii novodobého Uhorska. Dianie vo vtedajšej spoločnosti v mnohom pripomína to dnešné.
Cholerová epidémia, alebo: konšpirácie sú s nami už stovky rokov

V roku 1830 sa do Európy dostala nová, neznáma choroba, ktorá sa dovtedy šírila len v Ázii. Priniesli ju tu ruskí vojaci. Tí boli z Kaukazu odvelení do Poľska, kde mali potlačiť vznikuté povstanie. Keď sa cholera rozšírila tam, bolo jasné, že sa na opačnej strane Tatier nezastaví. Nákaza sa bleskovo rozširila aj do Uhorska a udrela najmä na území východného Slovenska. Dodnes to pripomínajú tzv. ,,cholerové cintoríny“.

Cholera postihovala najmä chudobné vrstvy. Baktéria sa šírila najmä vo výkaloch, ktoré sa dostali do vody, ktorú ľudia následne pili. Mestám sa vyhýbala, no na vidieku vďaka svojmu špecifickému spôsobu šírenia zabíjala vo veľkom.  

Spôsob prevencie

Hoci vtedajšia medicína nepoznala pôvodcu nákazy a stále sa v nej vyskytovali aj metódy ako púšťanie žilou, spôsoby prevencie sa prekvapivo podobajú tým dnešným. Izolácia nakazených, karanténa postihnutých oblastí, apelovanie na osobnú hygienu, zrušenie hromadných podujatí - to sú účinné stratégie boja proti epidémiám už stovky rokov. 

V Uhorsku boli ustanovení proticholeroví komisári. Začali sa vydávať informačné obežníky, niektoré opisovali príznaky choroby, informácie o liečbe a liekoch, iné zas informovali o spôsobe prevencie pred vpádom nákazy. Medzi také patrilo napríklad chlórovanie studní, ktoré sa dodnes považuje za hlavný nástroj boja proti cholere, alebo podávanie bizmutu, ktorý sa v upravených formách vo farmácii stále využíva. 

Práve tieto opatrenia sa však stretli s nevôľou ľudu, ktorý sa voči nim začal búriť. 

Cholerová nemocnica v Budapešti

Konšpirátori z 19. storočia

V oblastiach, kde cholera prepukla dávala šľachta na odporúčanie lekárov sypať do studní vo svojich dedinách chlórové vápno. Aj 19. storočie však malo svoje ,,čipy vo vakcínach“ a ,,škodlivé CO2 v rúškach“. Rastúci odstup medzi šľachtou a poddanstvom, spôsobený najmä neexistujúcou občianskou spoločnosťou spôsobili, že ľudia začali tieto opatrenia považovať za snahu ich otráviť a dezinfekciu považovali za jed. Odmietali tiež užívať proticholerové prášky a prípadné úmrtia, spôsobené nedodržiavaním opatrení, pripisovali nie cholere, ale proticholerovým opatreniam.

V takomto konšpiračnom ovzduší poddaní považovali za súčasť travičskej taktiky zo strany šľachty dokonca aj dobromyseľné rozdávanie svojich prebytkov chudobe, alebo tvrdili, že kňazi pridávajú jed do Svätého prijímania. Zároveň považovali choleru za vymyslenú zámienku obmedziť šírenie revolučných myšlienok zo západnej Európy medzi ľudom.

Poddanská neposlušnosť

To, aká vážna bola situácia spôsobená týmito archaickými konšpiráciami dokumentuje príbeh zo Spišskej obce Kluknava.

Inzercia

Prvý prípad cholery v Kluknave sa objavil v roku 1831. Grófka Csáky následne na príkaz lekára z Gelnice dala do studní v obci vysypať chlórové vápno na dezinfekciu. Bola tu postavená dezinfekčná stanica a jama na pochovávanie mŕtvych. 

Obyvatelia Kluknavy však doktorovým vysvetleniam, na čo je vápno neverili a hovorili, že ich otrávil tunajší správca. Richtár Ján Rychnavský sa o ňom takto vyjadril: ,,...grófka Csáky nás derie kde len môže. Jej správca Broško je ako čert … Poddaní musia ísť na robotu, kedy sa len správcovi zachce…“

Richtár, vodca nespokojného ľudu síce zomrel na choleru, povstaniu však už nič nezabránilo. Pobúrený ľud, ozbrojený vidlami, sekerami, ojedinele aj puškami začal útok. Povzbudili ich správy, že v okolitých obciach ľuďom násilne vnucujú prášky a potrebujú pomoc. Zhromaždili sa pred farou, kde sa uchýlila grófka Csáky. Miestnemu farárovi sa ich podarilo obmäkčiť, zaútočili však na kaštieľ. Tam hľadali ukrytých úradníkov. Tých našli a bez milosti zabili. Grófke Csáky udelili milosť a dovolili jej vrátiť sa do kaštieľa. Farár aj lekár však z dediny utiekli. 

Situácia sa začala upokojovať až po príchode vojska z Levoče, ktoré bolo povolané na potlačenie vzbury. Po jeho príchode boli popravení traja vzbúrenci. 

Nevedomosť ľudí si tak vyžiadala 6 ľudských životov. To je však len zlomok z obetí tzv. Cholerového sedliackeho povstania, ktoré vypuklo následne a hoci bolo vopred odsúdené na neúspech, zúčastnilo sa ho až 40 000 ľudí. Poddanstvo bolo zrušené o 17 rokov neskôr.

Pamätník Cholerového sedliackeho povstania v Haniske pri Prešove

Presahy do dnešnej doby

Celkovo má cholera v Uhorsku 200 000 známych obetí. Mnohí historici ju uvádzajú ako príklad šírenia dezinformácií už v minulosti. Mnohí však tiež tvrdia, že vzdialenosť medzi šľachtou a bežným obyvateľstvom, neexistujúca občianska spoločnosť, a slabá informovanosť v spojení s nesprávnou komunikáciou majú tiež veľký podiel  na tomto príbehu. Myslím, že okrem prvého dôvodu, sú všetky ostatné pre nás stále výzvou. Len nedávno vyšiel prieskum o tom, že až 56% Slovákov verí konšpiráciám, najviac z okolitých krajín, naše školstvo je kategória sama o sebe a občianske združenia, ktoré občiansku spoločnosť formujú, by niektorí politici chceli nazvať ,,zahraničnými agentami“ a zakázať. Slobode a demokracii sa treba učiť. Máme čo robiť.

Zdroje: weby Ľubovnianskeho hradu a Kluknavského kaštieľa, Forum Historiare, Podtatranské noviny

Odporúčame

Blog
Katolíci budú mať toľko peňazí, koľko si sami zarobia

Katolíci budú mať toľko peňazí, koľko si sami zarobia

„Katolíci budou mít tolik práv , kolik si vybojují,“ vyhlásil odídenec z katolíckej cirkvi, v detstve miništrant, a v danej dobe prezident mladého štátu Slovákov a Čechov, Tomáš Garrigue Masaryk. ,,Katolíci budú mať toľko peňazí, koľko si sami zarobia“, vyhlasujú niektorí politici dnes.