Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
08. október 2020

Mama 13-ročného syna: Pozeral porno, kým som v izbe vedľa dojčila bábätko

Prezradili ho vysoké faktúry za internet, vtedy už mal za sebou roky závislosti
Mama 13-ročného syna: Pozeral porno, kým som v izbe vedľa dojčila bábätko

Vždy, keď sa mysľou vrátim do obdobia pár rokov späť, pýtam sa – čo sme urobili nesprávne? Prečo práve naše dieťa, prečo práve v našej rodine? 

Ako manželia sme žili v prostredí prirodzeného plánovania rodičovstva, práce s mladými aj deťmi. Nikdy sme nemali a nemáme problém odkomunikovať aj „tabuizované“ témy – a to ani medzi sebou počas chodenia, ani pred našimi deťmi či kýmkoľvek. Naše deti vedeli, že kdekoľvek sa môžu čokoľvek opýtať a dostanú na to odpoveď primeranú veku a chápaniu. Rozumeli sme a stále objavujeme a žasneme nad krásou Božieho plánu so sexualitou a manželstvom.

Vždy sme sa tešili, keď sme komukoľvek tým našim vysvetlením a svedectvom pomohli. Aj vo výchove našich detí sme s pokojom reagovali na otázky takého rangu, že pri reprodukovaní priateľom sme videli, že ťažko prehĺtajú.

Ale predsa aj my... práve my...

Čerstvá doba internetová

Nebolo to samozrejmosťou, ale raz sa to podarilo: keď cena internetového pripojenia a routera bola aj pre našu rodinu s mamou na materskej, a teda len s jedným príjmom, prijateľná, manžel rozhodol, že sa pripojíme. Deti sa k počítaču dostali vždy len na vypýtanie, ja som tam bola len keď zaspali (a nezaspala som ja). Nerobili sme si teda obavy, že by sme prešvihli dáta a platili niečo viac.

Predsa však po nejakom čase prišla faktúra, ktorá znepokojila môjho drahého. Suma na úhradu bola privysoká. Lenže – ja som internet stále používala málo, a vôbec som netušila, ako sa mohla taká cifra objaviť vo vyúčtovaní. Deti – traja druhostupniari -  svätosväte tvrdili, že tam neboli. Nekontrolovali sme ich, dôverovali sme, že skutočne sú tam len na školské veci, ktorých vtedy nebolo tak veľa ako dnes. Zmätení sme faktúru uhradili, no o mesiac prišla na papieri ešte väčšia suma, čo už dosť vážne nabúravalo náš rozpočet. 

Manžel, ako muž činu, sadol v noci k počítaču a pustil si históriu. Sedel tam veľmi dlho... a nehovoril. Keď ma nakoniec zavolal k počítaču, aby mi ukázal výsledok, zdvihol sa mi žalúdok, chcelo sa mi vracať. Deň po dni sa z histórie vyškierali tie najoplzlejšie odkazy na pornostránky, ktoré očividne neboli len náhodne otvorené a hneď zavreté... pobyt na nich časovo trval dlho. Bolo nám jasné, čo stálo za zvýšením našich poplatkov za internet, no nevedeli sme, ktoré z našich detí v tom má prsty – pretože ako vždy, všetci svorne, aj každý osobitne, zatĺkali.

Pomohla tomu vlastne náhoda – keď si náš syn vypýtal čas na počítači kvôli nejakým informáciám či projektu do školy. Počítač bol v rohu miestnosti, trošku odruky na kontrolu, miestnosť nepriechodná, dvere na opačnej strane izby. No predsa len sa manželovi podarilo prísť tak nebadane, že syna našiel „in flagranti“, úplne pohlteného obrazmi, ktoré do jeho 13-ročného srdca vôbec ísť nemali.

Hodina pravdy

Neviem povedať, čo bolo pre mňa horšie: to, že je to práve tento náš syn... to, že už bol očividne na pozeraní porna dosť závislý... či moja obrovská hanba a odpor... či moje výčitky Bohu – prečo práve my?

Rozhovor so synom bol dlhý a trval niekoľko týždňov... Priznal sa, plakal a my sme pochopili, že práve toto naše sladké, komunikatívne, milé chlapča má problém povedať „nie“, aby ho brali. K pornu sa dostal oveľa skôr cez časopisy v triede, ktoré priniesli spolužiaci. Najprv sa hanbil, ale vyprovokovali ho. Hoci vnímal, že je to nesprávne, nevedel odolať, zvlášť, ak to robili ostatní – tomu sa vedel ťažko ubrániť. Patril k šoumenom triedy, šlo mu trošku aj o prestíž a postavenie. 

Po čase z požičaného časopisu doma do počítača naťukal prvú adresu webu a pod rúškom práce do školy, často aj vtedy, keď som vo vedľajšej izbe uspávala mladšieho súrodenca po dojčení, na nezaheslovanom počítači pokračoval a nevedel prestať. Sedával tam podľa svojho priznania celé hodiny, a to napriek tomu, že už chodil na cirkevné osemročné gymnázium a mal vynikajúcu duchovnú formáciu.

Pýtala som sa ho, prečo nám nikdy nepovedal, že s týmto zápasí. V plači hovoril, že sa bál našej reakcie a že bol presvedčený, že už dnes posledný raz a už nikdy. Lenže „nikdy“ sa nekonalo a asi by ani nenastalo, keby nezasiahla Prozreteľnosť cez obrovskú faktúru, jednu po druhej.

Mali sme veľa rozhovorov – aj sami dvaja, ako mama a syn, aj v trojici s ockom, aj s ostatnými súrodencami. Vyliezali na povrch také detaily, že nám bolo veľmi ťažko. Deti sa priznali, že sa na nich pokúšal skúšať, či je to naozaj také dobré, ako to videl na videách pornostránok. Tí starší odmietli, malí to nedokázali, keďže ich vždy na niečo nalákal a potom ako veľký brat zaviazal tajomstvom.

Inzercia

Priznávam, často som vtedy plakala. Ponížením, znechutením, sklamaním. Pýtala som sa, čo sme urobili nesprávne. Prečo práve on? Mnohokrát, keď som s ním znovu a znovu rozprávala, sme sa vracali k tomu, čo sme x krát predtým doma rozobrali – ako sa má muž pripravovať prijať svoju manželku, ako sa má chystať pre ňu byť rytierom bez bázne a hany. Ako a prečo má byť pre svoju manželku čistý. Pýtala som sa ho – čo jej teraz dá? Či si je vedomý, ako ho veľmi toto takmer trojročné unikanie poznačí. Či dokáže žiť čisto aj počas chodenia, až raz k nemu príde. Či bude chrániť aj jej čistotu, aj svoju s takouto skúsenosťou. Plakali sme nakoniec pri tom obaja...

Tri ťažké roky návratu

Prvé, čo sme, samozrejme, urobili, bolo zaheslovanie počítača. Deti mohli byť na ňom len v našej prítomnosti, čo bolo pre mňa veľmi náročné, pretože si tí menší vďaka inému spánkovému režimu a dojčeniu vyžadovali svoj čas a starostlivosť. No napriek tomu sme nepopustili.

Poprosili sme o pomoc aj kaplána v synovej škole a sme vďační, že sa ho ujal a pomáhal nám v sprevádzaní na cestu očisty a oslobodenia od tejto závislosti. Napriek tomu to trvalo dlho a mali sme recidívy, ktoré sme ale vždy odhalili veľmi skoro, ešte v ten deň. Okamihy náročných rozhovorov, plaču, triašky, ale neskôr už aj odvážnej modlitby a žehnania, nám dávali zabrať. 

Ja som sa osobitne synovi venovala – nie prehnanou kontrolou, ale pozornosťou a láskou. A ešte viac som sa za neho modlila a obetovala, za očistenie jeho srdca, pamäti, všetkého, čo bolo hnusotou porna zasiahnuté a poškodené. Keďže už vtedy túžil po rodine a po manželstve (to už bol vyše 15-ročný gymnazista), vnímala som to ako potrebné. Navyše, bol a je nesmierne príťažlivým, spoločenským typom, je veľmi aktívny, obetavý a veľa slúži – teda aj okruh jeho „fanúšičiek“ bol a je obrovský.

Je pravdou, že v začiatkoch jeho „pubertálnej“ slávy na gymnáziu sme museli aj hamovať niektoré neprimerané prejavy náklonnosti dievčat k nemu, ktoré si on nechal pred nami prejaviť – a znovu v náročných rozhovoroch konfrontovať jasné postoje a hranice. Nebolo to jednoduché ani vtedy, mal pocit, že už je dospelý, o ženách vie všetko a netreba mu nič hovoriť. Ostali sme však pevní a zásadoví, láskaví, ale pravdiví a neústupní v tom, čo bolo podstatné a dôležité v otázke čistoty – aj v jeho prístupe ako chlapca.

Dnes je syn už zasnúbený, s priateľkou žijú v čistote a sú často v Domčeku Anky Kolesárovej. Aké stopy v ňom ostali – a či ostali – po tejto epizóde závislosti na porne, vie len Boh. My vieme, že sme vložili všetko, čo sa dalo po komunikačnej či modlitebnej, či podpornej stránke. Veríme, že Boh všetko dokáže zahojiť, uzdraviť, očistiť bez následkov.

No napriek tomu sme viac zodpovední – hoci nás technika dobieha neodbytne – aj  pri mladších deťoch. Zakázať celkom používanie internetu, hlavne teraz pri jeho ľahkej dostupnosti v mobile, sa nedá. Ale často a priamo v situácii hovoríme s deťmi o nebezpečenstve toho, čo sa tam ponúka z pohľadu šteklivých stránok, no nielen tých – a nebojíme sa priamo pomenovať to, čo robia nesprávne, hoci sa im to nie veľmi páči. Zaujímame sa, čo robia a čo sa hrajú na nete či na mobile. Rozprávame s nimi o tom, prečo je to pre ne zaujímavé a rozoberáme morálny dosah videného. Ponúkame inú formu využitia voľného času. Formácia a výchova sa nám teda v tomto veku presúvajú už do výchovy k postojom – nie k zákazom, príkazom či obmedzeniam.

Nikdy však nebudeme úplne pri všetkom, čo deti na nete vidia – práve preto považujeme za potrebné hovoriť s nimi často o tom, aké sú naše postoje, z čoho vychádzajú, čomu predchádzajú a čo nimi získavame.

Dá Boh, že spolu s modlitbou za ochranu našich detí v čistote srdca a nielen v nej, lebo chápadlá pokušení na internete sú aj iné, už takouto situáciou prechádzať nebudeme musieť...

Magdaléna

Blog Zastolom.sk vychádza v spolupráci s denníkom Postoj, pripravuje ho občianske združenie Slovenská asociácia kresťanských rodín (SAKRO). Našu činnosť môžete podporiť nákupom v našom eshope alebo finančným darom.

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Nástroj jednoty

Nástroj jednoty

Katolícka teológia, napriek svojej bohatej tradícii a neustálemu prehlbovaniu poznatkov, trpí často nedôverou a neraz je považovaná, niekedy dokonca aj samotnými kresťanmi, za prázdne a zbytočné táranie. Aký je vlastne zmysel a hodnota teologického snaženia ľudského rozumu?