1.Prehlbovanie vnímavosti cez spätný pohľad na deň

Spoločná večerná modlitba v rodine je veľmi vzácnym časom, kedy sa môžeme postupne učiť vnímať seba, druhých a celý uplynulý deň Božími očami. 

Väčšinou sa pozrieme na uplynulý deň pri spytovaní svedomia s otázkou – čo sa mi nepodarilo? Čo treba oľutovať? V čom sa treba zlepšiť? Ako inak to môžem urobiť zajtra?

Dieťaťu vo veku do 6 rokov je však podľa Sofie Cavalleti (Katechézy Dobrého pastiera) vlastná modlitba chvály a vďaky. Tu si buduje vnímanie Boha ako Pastiera, ktorý sa s láskou stará o svoje ovečky. Až s pribúdajúcim vekom – čiže od 6 rokov – postupne prichádzajú otázky o správnosti alebo nesprávnosti konania. 

Sofia Cavalleti nás povzbudzuje, aby morálka bola skôr počúvaním hlasu Ducha Svätého, než poslušnosťou vonkajšiemu zákonu. 

Kde som dnes vnímal Boha? V ktorej situácii som dnes cítil radosť? Za čo som vďačný? Hľadajme spolu s našimi deťmi ovocie Ducha v ich životoch – lásku, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, trpezlivosť... 

2.Veľa sa rozprávajte o sviatosti zmierenia

„Mami, ja by som na to prvé sväté prijímanie aj išiel, ale bojím sa spovede.“ Mnohé deti prežívajú tento rozpor, keďže cítia obavu a hanbu hovoriť kňazovi o svojich hriechoch. Deti často upokojí, keď sa dozvedia, že kňaz je viazaný spovedným tajomstvom– čiže nikomu nemôže povedať to, čo počul v spovednici. Krásnym príkladom, ktorý nám o tom hovorí, je príbeh svätého Jána Nepomuckého (TU si môžete stiahnuť vitráž sv. Jána spolu s jeho životopisom zo zastoláckej sady 50 obrázkov a životopisov svätých So svätými k Bohu).

Časté sú aj otázky a obavy, či musia povedať všetky hriechy alebo nie. Pre niektoré deti môže byť ťažké povedať – vysloviť – niektorý hriech. Väčšinou je to spojené s niečím, za čo sa veľmi hanbia – možno sú to veci, ktoré nikdy nikomu nepovedali, v neskoršom veku hriechy, ktoré súvisia so 6. Božím prikázaním... Ako rodičia máme krásnu príležitosť rozprávať sa s deťmi o tom, že niekedy sme aj my sami mali/ máme ťažkosť s pomenovaním niektorých hriechov. Že aj my sa niekedy hanbíme pri ich vyznávaní. A zároveň ich upokojiť – Boh nás pozná – nie je nič, čo by o nás nevedel – nič ho neprekvapí, nepohorší – v spovednici nás čaká s otvorenou náručou! Ak by predsa len bolo niečo, čo deti nechcú priamo pomenovať, môžu povedať napr.: „A ešte je niečo, čo sa hanbím povedať.“ Múdry kňaz im určite pomôže vhodnými otázkami, aby nezostali ani zahanbení, ale zároveň ani s ťažobou toho, že zo spovednice odchádzajú s niečím, čo Bohu nechceli povedať.​

3.Doprajte si na prípravu na prvú spoveď dostatok času a špeciálny priestor

Zažatá sviečka, obraz Dobrého pastiera alebo Rembrandtov Márnotratný syn, kríž... pripravený priestor pripravuje aj srdce. Dajte tejto chvíli špeciálny nádych– vytvorte si svoj vlastný rituál prípravy na spoveď. Ideálne je, ak nie ste rušení mladšími či staršími súrodencami. Tento čas je naozaj veľmi vzácnym časom stretnutia sa s Bohom. 

Môžete začať vzývaním Ducha Svätého– Ducha pravdy – krátkou modlitbou alebo piesňou.  Potom si môžete prečítať z Božieho slova a nasleduje samotné spytovanie svedomia. 

Niektorí používajú spovedné zrkadlo pre deti podľa Desatora, niektorí tri oblasti – môj vzťah k Bohu, k blížnym, k sebe samému. Existujú rôzne spôsoby a materiály. 

Ak majú deti zážitok toho, že každovečerné spytovanie svedomia je stretnutím s Bohom, jeho pohľadom na seba, počúvaním Ducha Svätého, ak vnímajú lásku a starostlivosť Dobrého pastiera, môžeme sa pri spytovaní svedomia pýtať, či sa im darí žiť svoj život ako odpoveď na dar Božej lásky. Deti často odpovedajú: „Nie vždy sa mi to darí.“ A práve to „nie vždy“ – práve vtedy, keď nedokážu prijímať Božiu lásku, keď cítia, že nevedia Bohu odpovedať na jeho hlas a nasledovať ho – práve to sú momenty, ktoré chcú Bohu odovzdať ako vlastné zlyhania, nedokonalosti, hriechy. Práve to sú chvíle, v ktorých prosíme Boha o pomoc a odpustenie. Celá oblasť formovania svedomia je dlhou, celoživotnou cestou, na ktorú deti svojou prvou sviatosťou zmierenia nastupujú. 

4.Slávnosť prvej sviatosti zmierenia

Samotná slávnosť prvej spovede je často poznačená obavami, ako to vlastne celé dopadne. Veľmi nápomocným môže byť, ak si so svojím dieťaťom zahráte „scénku“, čo sa robí v spovednici– čo urobiť, keď sa vojde, čo povie kňaz, ako mám na to odpovedať, povedať ľútosť... Ako hovoria deti: „Predtým sa veľmi bojíš, ale keď už začneš, nemôžeš utiecť a vlastne nakoniec je to celkom dobré.“ Pre deti je veľkým zážitkom, ak sa prvá sviatosť zmierenia slávi ako spoločná rodinná udalosť – celá rodina, môže aj širšia - ide do kostola, počas spovedania sa detí sa ako spoločenstvo za ne modlí. Krásnym symbolom je aj zapálenie krstnej sviece od paškálu– tak ako sme pri krste dostali Ježišove svetlo do srdca a bielu košieľku ako symbol čistoty, tak aj každou spoveďou si čistíme toto krstné rúcho. Táňa, mamina 3 detí, hovorí: „U nás – gréckokatolíkov sa kladie dôraz na svätú spoveď, lebo deti sa pripravujú na jej prvé prijatie. Eucharistiu naproti tomu prijímali už od svojho krstu, ako je to v našej cirkvi zvykom. Slávnosť prvej spovede mala formu liturgie zmierenia, kde sme sa najprv spoločne modlili, počúvali Sväté písmo, a potom sa každý spovedal individuálne. Účastní boli aj rodičia a krstní rodičia detí, ale aj ostatní príbuzní. Už od začiatku má totiž vyniknúť jedna vec – že odpustenie hriechov má mať dopad na celé spoločenstvo cirkvi. Nie je to niečo, čo dostávam od Boha len pre seba, ale som pozvaný šíriť odpustenie ďalej. Keď sa deti vyspovedali, obliekli sa do bielych rovnošiat. Po skončení liturgie zmierenia nasledovalo spoločné agapé.“

V mnohých farnostiach je tradičným aj pálenie papierika, kde mali deti napísané svoje hriechy – Boh si už viac nespomenie na to, čo bolo vyznané!

Všetkými týmito tipmi sa môžete inšpirovať a prispôsobiť ich práve na vašu mieru – prežite spoločne prvú sviatosť zmierenia ako veľký deň!

5.Oslava sviatosti zmierenia, prvé piatky 

Deti pripravujúce sa v duchu Katechéz Dobrého pastiera v období prípravy meditujú okrem iného aj nad 3 podobenstvami o milosrdenstve– Stratená ovca (Lk 15, 4-7), Stratená drachma (Lk 15, 8-10) a Stratený syn a verný syn (Lk 15, 11- 32). Všetky tri hovoria o tom, že niečo bolo stratené a niekto to hľadal. A potom, keď sa to našlo, bola veľká oslava. V tradičnom vnímaní týchto podobenstiev sa kladie dôraz na obrátenie, ľútosť. Zaujímavé však je, že tým sa podobenstvá nekončia – smerujú ďalej – k veľkej oslave, radosti. Môžeme si teda prečítať jedno z týchto podobenstiev – spoveď nie je o vypočítavaní hriechov, ale o ich vyznaní, o tom, že Boh nás hľadá, túži po nás a nakoniec o veľkej radosti a oslave, ktorú pripraví Pastier, ktorý našiel svoju ovečku. 

Tá najväčšia oslava je prijatie Eucharistie, nebeská hostina. 

Pekným rodinným zvykom sa však môže stať aj spoločné rodinné posedenie pri horúcej čokoláde či zmrzline po spovedi – veď je čo oslavovať – srdcia čisté ako sneh!

Mnohé rodiny majú zvyk chodiť spolu na spoveď pred prvým piatkom a potom na prvý piatok na svätú omšu. Tento mesačný rytmus môže pomôcť – hlavne v období po prvom svätom prijímaní – k vytvoreniu si návyku chodiť pravidelne k sviatosti zmierenia, nezabudnúť na ňu. Pomôckou môže byť aj malá knižočka s nálepkami alebo plagát, ktorý si spoločne vytvoríte. 

Fotografia: Pexels 

Mária Rešutíková

Autorka je manželka svojho muža. Tu na zemi mamina 3 detí. Žije, učí, behá, tvorí, číta, objavuje a obdivuje v Bratislave. A niekedy aj na kopaniciach.

Blog Zastolom.sk vychádza v spolupráci s denníkom Postoj, pripravuje ho občianske združenie Slovenská asociácia kresťanských rodín (SAKRO). Našu činnosť môžete podporiť nákupom v našom eshope alebo finančným darom.