Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
03. september 2020

Manželia Ovečkovci: Život v manželstve je veľmi krehký

Boh je dobrý, vždy dobrý. Túžime to dávať ďalej.
Manželia Ovečkovci: Život v manželstve je veľmi krehký

Miroslav (40) a Petra (40) Ovečkovci z Kolačína pri Novej Dubnici rozprávajú o tom, ako sa spoznali cez zoznamku, o službe v Otcovom srdciKatechézach Dobrého pastiera, profi rodičovstve a o tom, ako ich manželstvo dozrievalo cez ťažké udalosti, akými boli opakované úrazy manžela, potrat a rakovina vlastného dieťaťa.

 

Povedzte nám niečo o sebe...

Mirko:Sme manželia 14 rokov, máme 4 deti: Sofia (13), Rút (11), Ester (8) a Dávid (6) a asi dvojičky v nebi. Zoznámili sme sa cez inzerát.

Peťka:Vydávať som sa chcela od štvrtej triedy na základnej škole a chcela som mať štvorčatá. Ako plynuli roky a desaťročia, cítila som sa ako stará dievka, dala som si za budúceho manžela pôst. Sedem rokov – od mojich 18. narodenín – som sa za neho modlila a posledný (siedmy) rok som vstúpila do pôstu za neho.

Ako sa to vyvíjalo?

Peťka: Keď som mala 23 rokov, zomrela mi mama. Prišla som z Bratislavy pomáhať otcovi a dala som si do zoznamky inzerát: „Prís 13,12... Čo dodať, hľadám Božieho muža.“Miro mi odpísal: „Zaujal ma tvoj inzerát.“(úsmev)

Mirko:Týmto som začínal odpoveď na každý inzerát, ktorý ma zaujal, lebo v tej dobe som hľadal manželku – 175 cm vysokú, modrookú, 55 kilovú blondínku.

Peťka: On sa hneď v prvom chate pýtal, že akej farby máš oči, akej farby máš vlasy. Mala som obavy, čo bude, keď sa ma spýta na výšku a váhu. A on sa teda aj spýtal...

A?

Peťka:Napísala som mu, že váhu sa ti váham napísať... ostalo to v hmle, potom som sa priznala, že mám o 10 kíl viac ako on.

Ako sa ďalej vyvíjal váš vzťah?

Mirko:Po dvoch týždňoch intenzívneho písania som prišiel na prvé rande. Bolo to v októbri. 25. decembra sme sa zasnúbili a svadbu sme mali 13. mája.

Peťka:Mala som 25 rokov.

Vy ste spolu nechodili ani rok?

Peťka:Áno, lebo Miro bol rozhodnutý sa oženiť a ja som bola pevne presvedčená, že moje povolanie je manželstvo.

Bolo niečo určujúce, čo sa počas chodenia udialo a pomohlo vám rozhodnúť sa?

Peťka:Áno, keď prišiel prvýkrát a pozerali sme si fotky, zapáčila sa mu jedna moja fotka. „Ty si bola taká pekná?“spýtal sa. Zasiahlo ma, ako veľmi sa rozplýva nad vonkajšou krásou. Povedala som mu, že ja som si vedomá hodnoty, ktorú mám, a ak on plánuje, že budem žena podľa jeho predstáv a mám na sebe stále niečo meniť, tak dnes je koniec. V tomto som mala úplne jasno. Kľakol si a poprosil ma o odpustenie...

Prečo to bolo pre vás, Peťka, také dôležité?

Peťka: Všetko, čo investuješ do svojho zovňajška, je prchavé. Môže ti to utiecť alebo sa ti to môže stať modlou. Napríklad, čím častejšie chodíš ku kozmetičke, tým viac môžeš vidieť svoje vrásky. Čím viac budeš chodiť do posilky alebo mať osobného trénera, tým viac chceš ešte niečo na sebe vymakať. Nevravím však, že máme iba pozerať... Moja hodnota je v Bohu Otcovi. Pečať mojej hodnoty mi pritlačil na srdce a to tam proste je – som jeho dcérou.

Mirko, ako ste to mali vy?

Mirko: Ja som sa tiež chcel ženiť už asi od dvadsiatky, a chcel som odísť z dediny, v ktorej som vyrastal. Čo sa týka dievčat, pre mňa bol dôležitý zovňajšok. Tí, čo ma poznali, vedeli, že to tak mám nastavené v hlave. A keď sa niektorí so mnou stretli po niekoľkých rokoch, nechápali, čo sa so mnou stalo. Mal som vysnívanú manželku s už spomínanou výškou, váhou, farbou očí a vlasov a za týmto mojim ideálom som išiel. Nakoľko som v mojom okolí žiadne takéto dievča nenašiel, začal som si pozerať jednu kresťanskú zoznamku.

A boli ste predtým veriaci?

Áno, veriaci, ktorý si hľadal modrookú blondínku. To sa nevylučuje. (úsmev)

Čím vás Peťka oslovila?

Dostalo ma, keď na prvom rande povedala, že si je vedomá svojej hodnoty. Z mojich vysnívaných požiadaviek bola splnená (len) farba očí, ale dostal som omnoho viac. Boh mi do mesiaca premenil zmýšľanie z môjho telesne vysnívaného ideálu.

Cez ťažké obdobie nás niesli modlitby mnohých

Hovorili ste, že máte 4 deti, ste manželia 14 rokov. Čo vás formovalo do vzťahu, kde ste teraz?

Mirko: Veci, ktoré nás formovali v našom manželstve, boli väčšinou ťažké veci.

Peťka: Prichádzali najmä počas tehotenstiev. Cez prvé tehotenstvo bol Miro v nemocnici na operácii. Bolo to počas našich prvých Vianoc, ktoré sme skoro nemali. Potom asi po roku sme prišli o bábätko, pričom doktorka chladne skonštatovala, že tam vidí dve. Dali sme im meno Tina a Jonatán. Nasledovalo tehotenstvo s Rút. Odcestovala som so staršou Sofiou na Otcovo srdce, avšak museli sme sa odtiaľ vrátiť skôr – Mirovi sa stal úraz, na cirkulárke si odrezal malíček. Po tomto tehotenstve sme sa dozvedeli, že kvôli dedičným onkologickým chorobám nám už neodporúčajú ďalšie dieťatko. Napriek tomu to bol pekný čas, lebo sme veľa slúžili pre Božie kráľovstvo. Vyhľadávali sme príležitosť pomôcť. Išla som na kurz Objav Kristaa tam ma jedna zasvätená sestra v civile (pani doktorka genetiky) povzbudila počúvať svoju túžbu mať veľa detí, kým nemám 35.

Cez tretie tehotenstvo s Ester sa stal ešte vážnejší úraz. Miro šiel do lesa na drevo a zosunul sa mu strom na nohu, vznikla mu otvorená vykĺbenina.

Mirko: Bol zázrak, že som nevykrvácal. Lekári vraveli, že keby sa mi tento úraz stal pred 50 rokmi, tak mi nohu amputujú. Dnes chodím a dokonca aj behávam.

Inzercia

Po tomto všetkom nasledovalo ešte štvrté tehotenstvo…

Mirko: Áno. Keď sme zistili, že sme opäť tehotní, Boh mi povedal: Narodí sa ti syn. Doktori nevedeli zistiť pohlavie, až tesne pred pôrodom. Ale my sme už vedeli. Potom sme rozmýšľali nad menom a ja som počul: Bude sa volať Dávid.

Peťka: V tomto tehotenstve sa nestal žiaden úraz, avšak keď mal Dávid 1 rok, zistili mu nádor na obličke. Bol veľký! Mal 13 cm a 600 g.  Začalo sa s množstvom vyšetrení, až sme sa ocitli na onkológii na Kramároch. Nádor bol prerastený s obličkou, Dávid bral chemoterapiu a nakoniec mu celú obličku vyoperovali.

Bolo to náročné obdobie, lebo v októbri som  bola na preventívnej operácii, aby sa nezopakovala maminkina onkologická diagnóza na mne. V novembri zomrel môj otec a vo februári zistili Dávidovi rakovinu.

Ako ste to zvládli?

Mirko: Dostali sme mnoho prisľúbení, niesli nás modlitby mnohých ľudí ako aj finančná pomoc mnohých. A tak sme cez to dokázali prejsť. Tieto ťažké chvíle nás nerozdelili, ale ešte viac stmelili.

Ako teraz žijete ako rodina? Máte nejaké spoločné zvyky alebo rituály?  

Peťka: Večerná modlitba. Všetci sa stretneme večer a aj keď sú u nás nejakí malí kamaráti alebo priatelia, tak sa modlia s nami. Naše deti berú modlitbu ako samozrejmosť a bežne návšteve povedia: Ideš, si na rade.

Aký je váš osobný duchovný život?

Mirko: To všetko, čo sme si prežili, ma priblížilo k Bohu. Taká moja srdcovka je Otcovo srdce, cez ktoré som veľa dostal. V tíme som už 4. rok a vždy hovorím, že tam viac dostanem ako dám. Tento seminár je o tom, spoznať Boha ako dobrého Otca. A akokoľvek je to nepochopiteľné, Boh je dobrý, vždy dobrý. Túžim to dávať ďalej. Túžim, aby ľudia zažili živého Boha, ktorý nie je ďaleko na obláčiku, ale ktorý túži byť súčasťou nášho života, a nielen keď prežívame starosti. Poslal svojho syna na kríž, aby sme sa s ním mohli stretnúť.

Peťka: Veľa Boha vnímam cez službu. Teraz mi srdce horí pre Katechézy Dobrého pastiera. Žasnem nad čistotou a krehkosťou detí, ktoré tam prichádzajú, a Božie veci sú im veľmi prirodzené. Ďalej spolu so spoločenstvom máme službu modliť sa za ľudí, ktorí prežívajú rôzne trápenia. S priateľmi to voláme Misia Izaiáš. V sobotu ráno prídeme k niekomu na návštevu a rannú kávu, do rodiny, kde majú záujem pomodliť sa za ich ťažkosti. Stále som si viac a viac vedomá toho, že Boh si ma môže použiť v akomkoľvek som stave, ale čím je moje rúcho belšie, tým som citlivejšia na jeho hlas a viem lepšie reagovať. Môže si ma použiť kedykoľvek, kdekoľvek a akokoľvek, ale je krajšie byť pripravený.

Chodíme každý deň na svätú omšu, neťaháme tam vždy naše deti, ale my tam veľa načerpáme.

Čo vás viedlo k rozhodnutiu vzdelávať deti doma a dokonca prijať k svojim 4 deťom ďalšie z detského domova?

Peťka: Prišlo také obdobie do nášho života, kedy som dostala prácu v súkromnej ZUŠ. Miro ostal s Dávidom ako bývalým onkologickým pacientom na predĺženej rodičovskej dovolenke. Staral sa pritom o naše deti, dve ostali v domácej škole. Ja som opäť musela podstúpiť operáciu. Nevedeli sme presne, ako to bude, keď sa po operácii vrátim, a nebudem sa chvíľu vládať starať o deti. Miro už v tom čase pracoval 2 roky ako vychovávateľ v detskom domove a mal tam aj nočné, preto sme vedeli, že sa to nebude dať zosúladiť.

Miro prijal výzvu stať sa profesionálnym rodičom a prijali sme ďalšie 2 deti z detského domova. Takže, keď som odišla na operáciu, ostal tu sám so 6 deťmi. Miesto 10 dní v nemocnici som tam ostala 36. 7 a 8-ročné dievčatá u nás ostali rok ako v profesionálnej rodine. Miro to mal ako zamestnanie. Po roku dievčatá odišli do svojej rodiny.

Potom prišli 3 deti. (2, 3 a 8-ročný, súrodenci). Oni tu boli 2 roky. 

Ako tento čas hodnotíte?

Mirko: Božím riadením to bol pre nás ten najsprávnejší čas – ja som chodila často do nemocnice, ale Miro mohol byť stále doma.

Bola to pre nás nová skúsenosť, kedy sme sa mohli zamyslieť, ako to chceme mať s vlastnými deťmi. Čoho sa vyvarovať. V súčasnosti je prvoradá naša rodina a výchova našich vlastných detí. Možno časom budeme opäť profi rodičia, ale teraz nás najviac potrebujú naše deti. Stále sme otvorení malým susedom, susedkám, prázdninárom…

Máte priestor tráviť čas osamote?

Peťka: Keďže sme boli dlhodobo denne spolu, radšej sme šli čerpať každý sám. Miro pustil mňa a ja jeho napríklad na Otcovo srdce.  

Mirko: Ďalšia vec, že keď tu boli deti z domova, nemohol som len tak odísť. Čerpať dovolenku som mohol takým spôsobom, že deti odišli do domova. Avšak zakaždým, keď sa vrátili, začínali sme s nimi odznova.

Po 14 rokoch manželstva a mnohých ťažkých udalostiach – na čom možno podľa vás postaviť šťastné manželstvo?

Mirko: Na svadbe pri blahoželaní nám kamarát povedal: „Povraz trojmo spletený sa len tak ľahko nepretrhne.”A naozaj. Keď má manželstvo Boha v strede, len tak ľahko ho niečo nepretrhne. Niekto raz manželstvo prirovnal k stromu. To, čo je vidno navonok, je ako kmeň a koruna, ale strom má aj korene a tie by mali byť tak isto veľké ako koruna. Pokiaľ nie je manželstvo zakorenené v Bohu, tak môže prísť i malá búrka a vytrhne ho.

Peťka: Kedysi bolo mojou najväčšou túžbou byť Mirkovi dobrou ženou. Stále to platí a trvá, lebo veľa zmôže, keď sa ide do dňa nanovo: Nový deň, nová milosť. Nástrahy sú rôzne, zlyhania sú rôzne, ale s pomocou Boha aj múry preskočím. Keď sa pozerám dokola, vidím, aké je to krehké byť v manželstve. Je to rozhodnutie na celý život a je milosť v tom vytrvať. Bez Boha neviem, či sa to dá. Pre mňa je vzťah s Bohom pred vzťahom s manželom.

Petra Ovečková (40): Narodila sav Ilave a vyrastala v Novej Dubnici. Navštevovala Cirkevné konzervatórium v Bratislave, študovala MŠ a vychovávateľstvo v Trenčíne a Montessori pedagogiku v Prahe. Pracovala v ZUŠ (klavír) a v materskom centre Ovečkovo. Rada kosí trávnik, má rada ticho alebo si rada zahrá iba tak... 

Miroslav Ovečka (40): Narodil sa na Myjave a vyrastal v Štefanove na Záhorí. Vyučil sa v Holíči ako nábytkársky stolár. Posledných 5 rokov pracoval ako zamestnanec v detských domovoch. Rád sa prechádza v prírode.

Foto: rodinný archív Ovečkovcov

Za rozhovor ďakuje Andrea Žiaková

Blog Zastolom.sk vychádza v spolupráci s denníkom Postoj, pripravuje ho občianske združenie Slovenská asociácia kresťanských rodín (SAKRO). Našu činnosť môžete podporiť nákupom v našom eshope alebo finančným darom.

Inzercia

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Odporúčame

Blog
Ako si žije komunista Blaha

Ako si žije komunista Blaha

Mnohí by ste si mysleli, že taký veľký proletár a oduševnený komunista ako ficoid a komunista poslanec Blaha, vystrihnutý z družstevných kinožurnálov päťdesiatych rokov, bude žiť v radovej bytovke postavenej pred rokom 1989.