Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
23. august 2020

Majerského tímu treba fandiť

„Vytrvaj v tom, čo ti je zverené a čo si sa naučil.“ „Urob všetko, čo je v tvojich silách, ostatné nechaj na Boha“. (Sv. Ján Bosco) Tieto dva citáty zazneli včera na sneme KDH a povzbudili ma, aby som opäť kandidoval do predsedníctva hnutia.
Majerského tímu treba fandiť

 

„Vážený pán predseda, milé dámy, vážení páni,

keď ste nás pred štyrmi rokmi zvolili do predsedníctva KDH, len málo z nás malo skúsenosti s vedením politickej strany. Teraz, po štyroch rokoch, si uvedomujem, že som získali nielen skúsenosti a nové vedomosti, ale aj zodpovednosť za hnutie, ktoré má viac ako osemtisíc členov. V minulosti som sa venoval najmä ekonomickým otázkam a podpore malých a stredných podnikateľov a mojím úmyslom je ešte viac posilniť záujem o ekonomické záležitosti v kresťanskodemokratickom hnutí. Ešte vo väčšej miere študovať materiály, ktoré sú prekladané na rokovanie národnej rady. Mojím cieľom je vytvoriť komisiu  ekonómov z celého Slovenska, a výstupom komisie má byť pripomienkovanie týchto materiálov, tlačové správy, poprípade blogy ...“  Týmito slovami som sa prihováral delegátom snemu počas predstavovania kandidátov do predsedníctva KDH.

Snem sa niesol v prijateľnej atmosfére, aj keď bolo cítiť určité napätie. Záujem o volebný snem potvrdila aj 91%-ná účasť (bolo prítomných 326 delegátov). Po príhovoroch hostí, z ktorých ma zaujal príhovor českého predsedu KDU-ČSL Mariána Jurečku, po správach o činnosti hnutia a schválení novely stanov, sme prešli k ďalšiemu zaujímavému bodu – voľbe predsedu hnutia.

Milan Majerský vo svojom príhovore predstavil víziu pre hnutie a popri tom predstavil aj kandidátov na členov predsedníctva, ktorých odporúča voliť. Jednou z jeho priorít je zmena komunikácie a je potrebné uznať, že sa mu to podarilo už v tento deň. Každý sme na stôl dostali brožúrku „KDH – PRVÁ VOĽBA“ vytlačenú na kvalitnom papieri, s peknou grafikou, v ktorej je zhrnutá vízia a predstavení kandidáti na predsedov tím. Kandidáti z tohto tímu rozdávali letáčiky so svojím životopisom a príhovorom pre delegátov. Na vnútrostraníckej úrovni zatiaľ nebol zavedený takýto štandard a myslím si, že to bol dobrý ťah.

Nakoľko iných kandidátov nebolo, voľba predsedu prebehla plynulo a Milan Majerský bol 287-mi hlasmi zvolený za piateho predsedu KDH. Poobede sme pristúpili k voľbe podpredsedov a okrem kandidátov navrhovaných Milanom Majerským, boli navrhnutí ešte Ivan Šimko a (tak ako sa očakávalo) Alojz Hlina.

Po predstavení kandidátov nastala diskusia, do ktorej sa prihlásilo až 32 diskutujúcich. Keďže každý príspevok mohol trvať 3 minúty, pustili sme sa do dlhej debaty. Najviac názorov sa týkalo toho, či Alojz Hlina má kandidovať, alebo nemá, či bude prínosom, alebo nebude. Vo všeobecnosti boli príspevky kultivované, ale bolo jasne badať dva rozdielne názorové tábory na bývalého predsedu. Prešlo sa k voľbe a kandidáti z tímu navrhovaní novým predsedom získali v hlasovaní jasnú prevahu.

Nomináciu na ďalších siedmych členov predsedníctva už uviedol Milan Majerský vo svojom vystúpení a okrem nich sme boli navrhnutí ešte ďalší traja kandidáti.

„Predstaví sa Kabina, po ňom sa pripraví Klapica.“ – zvolal do mikrofónu skvelý moderátor snemu. „Čo urobiť?“ – hovoril som si v duchu, „Milan si vybral tím. Je správne narúšať mu ho?“ Ráno ma zastavovalo veľa ľudí, pýtali sa či budem kandidovať a prisľubovali mi ich krúžky. „Bude Ťa voliť Trnava, Žilina a zohnal som Ti aj Liptov“ – dobehol za mnou s radostným úsmevom jeden priateľ. Počas dňa z mnohých príspevkov zaznievalo slovo „tím“. V  príhovore som mal v pláne spomenúť posilnenie vzájomnej spolupráce v KDH a potlačenie individualizmu, ktorý som badal pred voľbami. „Ako môžem hovoriť o spolupráci a potlačení individualizmu, keď chcem narušiť Milanov tím?“ – vírilo mi v hlave. Do toho sa miešala ďalšia myšlienka z dopoludňajších príspevkov, v ktorej diskutujúci tvrdil: „Politik musí ustáť tlak na svoju osobu a konkurenciu, ísť si za svojím, tak sa prebojuje dopredu.“ „Áno,“ – hovoril som si, „chcem sa prebojovať, kašlať na tím. Ľudia mi vyjadrovali podporu. Dám to. Ale ... nie je to správne. Naopak, je to egoistické. Hmm, ako by mi poradila Alicka (manželka)?“ „Alicka, asi sa vzdám kandidatúry“ – napísal som jej smsku. Saleziáni nám hovorili, že Boh sa deťom prihovára cez rodičov. Verím, že manželom sa prihovára cez manželky. Čakal som na jej odpoveď. Neprichádzala. „Predstaví sa Klapica, pripraví sa Kolejáková.“ – zvolal zrazu moderátor do mikrofónu.

Inzercia

„... Mojím cieľom je vytvoriť komisiu  ekonómov z celého Slovenska, a výstupom komisie má byť pripomienkovanie týchto materiálov, tlačové správy, poprípade blogy. 11 rokov som žil v Taliansku.“ – začal som byť v príhovore trochu osobnejší a vybočil som z pripravenej reči. „Ako mladý 18-ročný chlapec som bol vzdialený tisíc kilometrov od rodičov. Naučilo ma to zodpovednosti za moje skutky. Chcel som hovoriť o posilnení spolupráce v KDH, ale keďže sa dnes veľa hovorilo o tíme, ktorý si vybral predseda a o zachovaní tohto tímu, musím ísť, ako člen aktuálneho predsedníctva vzorom, dať šancu tomuto tímu, nenarúšať ho svojimi ambíciami a aj napriek vašej podpore sťahujem svoju kandidatúru a budem podporovať Milanov tím. Ďakujem za pozornosť.“

Nevedel som, či delegáti dobre počuli, zaznel neistý potlesk. Vrátil som sa na miesto a v mobile som si našiel smsku od manželky: „Ok, to je super, konečne si postavíme bazén ... budeš mať na to čas ♥♥♥“

Vo voľbách sa členmi predsedníctva stali kandidáti navrhovaní predsedom. Následne prebehli ešte troje bezproblémové voľby, ale moderátor šikovne a múdro ukončil snem, bez čakania na záverečné sčítanie hlasov. Zaspievali sme si hymnu KDH „Slovensko moje, otčina moja“ a pobrali sme sa každý za svojimi blízkymi.

„Nikam neodchádzam, zostávam, budem naďalej pracovať pre KDH.“ – tieto slová som počas uplynulých štyroch rokov počul viac krát od ľudí, čo sa pre nejaký dôvod lúčili s členmi niektorého z orgánov KDH. Žiaľ následne som tých, čo ich vyriekli, viac nevidel. Určite pochopíte, že som sa pri mojom záverečnom lúčení s priateľmi kádehákmi týmto slovám úmyselne vyhýbal. Politika ma baví,  ekonomika tiež. Môže to znieť paradoxne, ale v Taliansku som získal úprimnú lásku k našej domovine. Politike sa chcem naďalej venovať. Záleží mi na zachovaní kresťanskej demokracie na Slovensku. Akým spôsobom to bude, sa preukáže v budúcnosti.

Akokoľvek nateraz viem, že sa asi nevyhnem postaveniu bazéna ;-)

************************

Niekto by určite vedel zaloviť v pamätiach KDH, či sa už podobná situácia vyskytla, ale myslím, že novému predsedovi sa podaril hneď na úvod svojho pôsobenia rekord, keď mu všetky nominácie od podpredsedov až po  členov predsedníctva prešli bez problémov, hneď pri prvom sčítaní hlasov. Zoznam nových členov predsedníctva onedlho nájdete na tejto adrese: https://www.kdh.sk/predsednictvo/

Myslím, že tvoria dobrý tím a je im potrebné držať palce, tak ako ich držali nám!

Odporúčame

Blog
Letný príbeh: Tajomná chodba v národnej bazilike

Letný príbeh: Tajomná chodba v národnej bazilike

Mládež zvyčajne „nastvára“ mnohé veci. Pekné, veselé, dobrodružné, menej pekné a aj také, na ktoré by bolo lepšie zabudnúť. Štyri roky sme boli „pod palcom“ Saleziánov. Boli sme čisto chlapčenská škola a k rodičom sme sa vracali len na jeden víkend v mesiaci. Navyše sme bývali v obrovskom starobylom kláštore pri národnej bazilike. A keď sa dá dohromady mládežnícky vek, starobylé priestory a saleziánska výchova, hneď to zaváňa dobrodružstvom. O jednom z týchto dobrodružstiev hovorí nasledujúci príbeh.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.