Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
03. august 2020

Optimistická perspektíva národnej a konzervatívnej scény

Optimistická perspektíva národnej a konzervatívnej scény

 

V dobe pesimizmu, frflania a všeobecnej nespokojnosti môže názov článku evokovať prinajmenšom snahu o sarkazmus, no v žiadnom prípade nemôže byť myslený vážne – povedia si mnohí. Napriek tomu je názov myslený vážne.

Je celkom zrejmé, že nová deliaca čiara v politickom priestore bude čoraz zreteľnejšie viesť medzi progresívnym liberalizmom a národným konzervativizmom. Progresívni autori to nazývajú kultúrnou vojnou, ja takýto terminus technicus nechcem používať. Aj preto, že zotrvávanie na postojoch, ktoré generácie a generácie pred nami považovali za normálne a hodnotové, nemôže byť myslené ako vojna s niekým a niečím.

Ale konkrétnejšie. Veľkým prekvapením posledných volieb – najmä pre progresívnu tlač – bol neočakávaný prepad Progresívneho Slovenska s jeho príveskom Spolu, a rovnako KDH, ktoré s progresívcami uzavreli predvolebnú zmluvu. Výsledkom je jeden z najkonzervatívnejších parlamentov v moderných slovenských dejinách.

Po ďalších voľbách sa už tento scenár nezopakuje. Progresívci sú poučení, a ak aj budú uzatvárať koalíciu (čo asi budú), tak len formou spoločnej volebnej strany, ktorej bude stačiť 5 percentná uzatváracia klauzula. S masívnou podporou progresívnych médií bude Progresívne Slovensko ašpirovať na určujúcu stranu budúcej vládnej koalície. Ich ambíciou bude zvrátiť všetky hodnotové zákony, ktoré prijala terajšia i minulé vlády (ústavná definícia manželstva, vyššia ochrana života, sprísnená registrácia cirkví a pod.) A to všetko v mene svetlých zajtrajškov, ktoré nám sľubovali starí marxisti aj ich nové klony v progresívnom liberalizme.

V čom teda spočíva optimizmus pre národnú scénu?

Ak aj progresívni liberáli po nových voľbách prinesú do parlamentu niekoľko nových mandátov, ešte lepšiu perspektívu získavať nové mandáty má národná a konzervatívna scéna. Počty podľa aktuálneho prieskumu agentúry AKO (júl 2020) nám ukazujú, že na dlažbe leží 2,7% hlasov VLASTI, 3% hlasov KDH a 1,4% hlasov SNS, čo je spolu mierne nad 7 percent. Podľa agentúry POLIS (júl 2020) by tieto strany mali spolu 8,6 percenta. Potenciál je však oveľa vyšší. Optimizmus teda spočíva v tom, že ešte stále je v slovenskom voličstve veľká rezerva národných a konzervatívnych hlasov, ktoré však zatiaľ ležia bokom.

Vyššie uvedená matematika je síce jasná každému, nie každému je však jasné, akým spôsobom tieto hlasy spojiť. Najmä ak je dobre známy antagonizmus KDH voči Štefanovi Harabinovi a Andrejovi Dankovi, ako aj nezmieriteľný postoj medzi lídrami VLASTi a SNS navzájom. Okrem osobných sporov a antipatií je tu aj problém historickej pamäti, ktorá by mohla byť vážnou prekážkou spájania národných a konzervatívnych síl.

Povedzme si teda kroky, ktoré by sa mali urobiť, aby sa národná a konzervatívna politika posilnila.

Inzercia

1. Stranícke štruktúry všetkých troch spomínaných strán (KDH, VLASŤ, SNS), ale aj parlamentnej KDŽP, si musia uvedomiť, že samostatným kandidovaním sa do parlamentu už nedostanú, a je čas začať seriózne rokovania o spoločnom postupe v nasledujúcich parlamentných voľbách. V poslednom období som mal množstvo rokovaní s predstaviteľmi týchto strán. Potešiteľné je, že si to uvedomujú.

2. Na čele týchto politických strán musia byť lídri, ktorí jednak majú schopnosť konsenzu a potlačenia vlastného ega, a jednak nepôsobia pre možných partnerov ako červené súkno na býka. V KDH sa tento proces rozbehol nahradením vyhraneného a nepredvídateľného Alojza Hlinu umierneným Milanom Majerským. Zdá sa, že v SNS si na tento proces ešte budú musieť počkať. Andrejova Dankova spanilá jazda po Slovensku  a jej PR na facebooku je neklamným znakom, že post predsedu SNS sa nechystá opustiť. Podobná situácia je aj vo VLASTi, kde síce Štefan Harabín nie je predsedom strany, no so stranou je personifikovaný. Obsahu jeho posolstiev asi rozumejú nielen voliči VLASTi a SNS, ale aj voliči KDH, horšie je to už s formou, ktorá v tomto prípade skôr rozdeľuje. Čím skôr členovia týchto strán pochopia, že na čele potrebujú ľudí schopných spájania, tým skôr sa im otvorí aj cesta do parlamentu.

3. Členovia, sympatizanti a voliči týchto strán si musia uvedomiť, že obsah politiky všetkých troch politických subjektov je veľmi podobný a dobre kompatibilný. Ak sa podarí potlačiť do úzadia problém s historickou pamäťou a s neprijateľnými lídrami, neexistuje už prekážka, ktorá by mala brániť spoločnému postupu týchto politických strán vo voľbách. Tvárou v tvár progresívnej revolúcii, ktorá na Slovensku hrozí účasťou PS vo vláde, je morálnou povinnosťou všetkých vplyvných predstaviteľov týchto strán pracovať na zblížení.  Takéto spojenie by malo potenciál nasávať aj nespokojných voličov OĽANA a SME RODINA, ktorí budú zákonite pribúdať. Ale aj časť voličov ĽSNS, ktorých nebude baviť donekonečna voliť stranu, ktorá zostáva izolovaná v opozícii. A pochopiteľne, aj voliči SMERu a HLASu, ktorí tieto strany volia len preto, že ich vnímajú ako menšie zlo oproti súčasným vládnym stranám a len preto, že národná a konzervatívna scéna neponúkla uveriteľné riešenie.

4. Proces zbližovania musí niekto začať. V NR SR sú aj traja poslanci strany Kresťanská demokracia – Život a prosperita, na čele ktorej je Tomáš Taraba. Ako poslanec má prirodzený mediálny priestor na prezentovanie politických stanovísk, ktorý v tejto chvíli nemá žiadna vyššie spomínaná neparlamentná strana. Ako poslanec má aj osobitnú pozíciu, z autority ktorej môže koordinovať zbližovanie národných a konzervatívnych síl. Jeho pokus o založenie hodnotovej platformy v národnej rade síce narazil na nezáujem vládnych konzervatívnych poslancov, no vo svojej podstate predznamenal niečo, čo bude alfou a omegou konzervatívnej a národnej politiky na Slovensku: potrebu spájania sa.

5. Lídrom by sa mal stať ten, ktorý bude mať najvyššiu dôveryhodnosť. Bez ohľadu na to, aká starodávna je značka tej-ktorej strany, alebo aké sú ambície jednotlivých lídrov, na čele spojenej národnej koalície, ktorej jadro by tvorili vyššie uvedené politické strany, by mal byť človek, ktorý bude mať na to najlepšie predpoklady. A samozrejme najvyššiu dôveryhodnosť.

 

Na dlažbe teda ležia hlasy národne, kresťansky a konzervatívne orientovaných voličov. Ak budeme hlúpi a namiesto hľadania ciest k sebe budeme hľadať na sebe chyby, druhá strana nás predbehne o celú dĺžku. Potom, keď na Slovensku začne progresívna revolúcia, darmo budeme nariekať. Prvým krokom je začať rozmýšľať nad tým, ako sa to dá.

Odporúčame