Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
27. jún 2020

Odstupujú politici v okolitých krajinách pre plagiátorstvo?

Boris Kollár opäť potvrdil, že zo svojho postu neodstúpi. Je to bežné aj v okolitých krajinách, alebo tam politici po podobných škandáloch odstupujú?
Odstupujú politici v okolitých krajinách pre plagiátorstvo?

Boris Kollár ide v šľapajách Andreja Danka už dlhšiu dobu, než len počas posledných dní v kauze okolo jeho diplomovej práce. Pozície druhého najvyššieho ústavného činiteľa sa rýchlo zhostil, užíva si cesty po celom Slovensku, kde ho príjmajú s patričnou pozornosťou prináležiacou jeho úradu. Zastal sa riaditeľa RTVS, nominanta SNS, Rezníka, postavil sa voči zonácii Muránskej planiny, ležiacej hneď pri Dankovej rodnej Revúcej, vyhlásil, že je pripravený prijať pozvanie na cestu do Ruska a najnovšie aj odmietol vyvodiť zodpovednosť za svoje plagiátorstvo.

Je známe, že v krajinách západnej Európy politici odstupujú aj po škandáloch, ktoré by sa na slovensku nedostali ani do väčšej pozornosti médií. Napríklad bývalá švédska ministerka kultúry, Cecilia Stego Chilo, odstpúpila po tom, čo sa prevalilo že dlhé roky neplatila koncesionárske poplatky, čím pripravila štát o celých 2300 eur!

Ako je to však s rezignáciami v prípadoch plagiátorstva? Sú skôr ojedinelé, resp. takmer neexistujúce, ako u nás, alebo je podvádzanie pri písaní akademických prác v zahraničí považované za dôvod na automatické odstúpenie? Nižšie som zhromaždil niekoľko prípadov z okolitých krajín, ktoré nás môžu priblížiť k odpovedi.

Plagiátorstvo a politická zodpovednosť na západe

Keď sa pozrieme do histórie, zistíme, že kauzy ohľadne plagiátorstva v prácach verejných činiteľov nie sú iba slovenským špecifikom. Neschopnosť vyvodiť za to politickú zodpovednosť však zjavne slovenským špecifikom je, ako ukážu nasledujúce riadky.

Minister bol dokonca o pár mesiacov za plagiátorstvo odsúdený na pokutu 20 tisíc eur. Zdieľať

Vo polovici februára 2011 bol nemecký minister obrany, Karl-Theodor zu Guttenberg, obvinený za plagiátorstvo vo svojej dizertačnej práci ,,Ústava a ústavna dohoda," čo spočiatku označil za absurdnosť, hoci uznal prítomnosť niektorých formálnych nedostatkov práce. Už 23. februára však nemecká Univerzita v Bayreuth odňala jeho doktorský titul a samotný minister po spoločenskom tlaku odstúpil o týždeň neskôr. Nemecká Komisia profesionálnej samoregulácie vo vede vo svojom náleze skonštatovala, že autor úmyselne skopíroval viacero článkov z Parlamentného výskumného centra, ktoré vôbec, alebo nedostatočne citoval, urobil v nich len zanedbateľné zmeny a uviedol ich len v prehľade použitej literatúry. Minister bol dokonca o pár mesiacov odsúdený na pokutu 20 tisíc eur a prokurátor uviedol, že v jeho práci našli 23 prípadov plagiátorstva.

Minister zu Guttenberg oznamuje rezignáciu (Reuters)

Minister zu Guttenberg oznamuje rezignáciu (Reuters)​

Podobný osud stihol aj jeho nástupníčku, ministerku Annette Schavan, ktorá sa podobne ako Kollár do Danka obula v roku 2011 do Ministra zu Guttenberga so slovami: ,,intelektuálna krádež nie je žiadna maličkosť." Po podnete anonymného blogera, ktorý označil jej doktorantskú prácu ,,Charakter a svedomie - Štúdie o podmienkach, potrebách a požiadavkách na rozvoj svedomia v súčasnosti" za plagiát, bola táto práca preskúmaná Univerzitou v Düsseldorfe, ktorá v nej našla 60 pochybení. Následne jej 5. marca 2013 univerzita z tohto dôvodu odňala titul a o štyri dni neskôr ministerka odstúpila.

Plagiátorstvo a politická zodpovednosť v susedných krajinách

Mohlo by sa zdať, že chceme nemožné, ak porovnávame nemeckú politickú kultúru s tou našou. Podobné prípady ako v Nemecku sa však udiali aj u našich susedov a aj tam bola reakcia úplne iná. 

Maďarský prezident Pál Schmitt, zvolený v roku 2010 ako kandidát Fideszu - strany, ktorá drží Maďarsko pevne v rukách, odstúpil po necelých dvoch rokoch výkonu svojej funkcie v reakcii na škandál okolo jeho dizertačnej práce na tému ,,Analýza programu moderných Olympijských hier." Treba uznať, že v jeho prípade to bolo horšie ako v Kollárovom a niektoré médiá uvádzali že až 180 z 215 strán jeho práce bolo okopírovaných od bulharského výskumníka, Nikolaja Georgieva. Schmitt voči tomu argumentoval, že taká veľká zhoda je tam preto, lebo na výskume s Georgievom spolupracovali a čerpali z rovnakých zdrojov, podobne ako Kollár keď tvrdil že prácu svojho školiteľa okopíroval preto, lebo ,,sa s ňou stotožnil". Georgievova dcéra však uviedla, že Schmitt s jej otcom na práci nikdy nespolupracoval. Schmitt odstúpil a o rok neskôr sa aj formálne vzdal doktorského titulu.

Ešte bližší k nám je prípad z roku 2018, kedy v Česku v priebehu jedného týždňa pre plagiátorsto odstúpili dvaja ministri. Jednou bola ministerka spravodlivosti Taťána Malá, ktorá podvádzala hneď pri dvoch diplomových prácach. Prvú prácu, inžinierskú, napísala v roku 2005 na tému ,,Mikroklimatické podmínky v chovu králíků," v ktorej kopírovala z práce na rovnakú tému napísanej dva roky predtým, podobne ako Andrej Danko. Druhú písala na tému ,,Úprava rodičovských práv a povinností k nezletilému dítěti na dobu po rozvoduna Paneurópskej vysokej škole v Bratislave, v ktorej len s malými úpravami prepísala niekoľko strán z učebnice. Po tlaku a petícii namierenej proti jej osobe Malá 10. júla 2018 odstúpila. 

Inzercia

Posledná tlačovka Taťány Malej (Novinky.cz)

Posledná tlačovka Taťány Malej (Novinky.cz)

Ďalším ministrom, ktorý odstúpil pár dní po nej, bol minister práce Petr Krčala. Český antiplagiátorský systém v jeho práci ,,Mládež a volný čas" našiel len 14% zhodu, po ručnej analýze tejto práce však bolo zistené, že v práci je opísaných až 40 z 65 strán bez príloh. Odborníci z Vysoké školy ekonomické ju označili za ,,mix cudzích zdrojov." Podvádzal aj vo svojej diplomovej práci ,,Volný čas dospělých," v ktorej veľkú čast okopíroval zo svojej bakalárskej práce a to tak nešikovne, že v niektorých prípadoch zabudol v texte zmeniť slovo ,,bakalárska" na ,,diplomová". Aj on po tlaku osem dní po ministerke Malej odstúpil. 

Kde sa pre plagiátorstvo neodstupuje?

Vo všetkých dosiaľ spomenutých prípadoch plagiátorstva dotyční vyvodili zodpovednosť, a aj keď si často svoju chybu nepriznali, boli nútení odstúpiť, či už to boli ministri, alebo prezident. Avšak pri dlhšom hľadaní nájdeme aj prípad, kedy politik za plagiátorstvo odstúpiť odmietol, musíme však preň zájsť mimo EÚ, mimo okruh krajín, s ktorými chceme hrať rovnakú ligu. Musíme sa pozrieť do Srbska. 

V roku 2014 bol vtedajší primátor Belehradu, Siniša Mali, obvinený za podvádzanie pri získaní doktorátu za svoju prácu ,,Tvorba hodnoty prostredníctvom procesu reštrukturalizácie a privatizácie - teoretické koncepcie a prípad Srbska" z roku 2013. Už 2 roky predtým bola jeho prvá dizertačná práca zamietnutá z dôvodu nízkej kvality a malého vedeckého prínosu. Kritizi poukázali že vo svojej práci použil obsah z iných prác, stránok Agentúry pre privatizáciu Srbska a dokonca Wikipédie, uverejnením niekoľkých príkladov. Následne sa rozbehol dlhoročný zápas o Maliho titul, počas ktorého sa stihol v roku 2018 stať ministrom financií a v Belehrade vypukli študentské protesty. Rôzne komisie prichádzali k rozličným záverom a celú vec uzavrel až Senát Univerzity v Belehrade, ktorý v roku 2019 jednohlasne odňal Malimu titul doktora. 

Zatiaľ čo Guttenberg vyvodil zodpovednosť po 20 dňoch a o 9 mesiacov bol odsúdený, Maliho prípad sa naťahoval 9 rokov a on medzi tým ešte aj kariérne rástol. Zdieľať

Niektoré médiá jeho prípad prirovnávali k prípadu ministra zu Guttenberga, avšak poukazujúc na to, že zatiaľ čo on vyvodil zodpovednosť po 20 dňoch a o 9 mesiacov bol odsúdený, Maliho prípad sa naťahoval 9 rokov a on medzi tým ešte aj kariérne rástol.

Smerujeme k Nemecku alebo Srbsku?

Keď porovnáme všetky tieto prípady s prípadmi plagiátorstva na Slovensku, zdá sa, že naša politická kultúra sa v otázke politickej zodpovednosti pri plagiátorstve nemôže rovnať nie len Nemecku, ale ani Česku, či Maďarsku a najbližší príklad nachádzame v Srbsku. Je Srbsko naozaj krajina, s ktorou chceme chceme hrať jednu ligu? Vyzerá to tak, že na slušnú zmenu, ktorú sme čakali, si skutočne musíme ešte počkať. Biblických ,,40 rokov" ešte od revolúcie koniec-koncov aj tak neprešlo. Boris Kollár je charakterovo skôr súčasťou politickej kultúry, proti ktorej sme protestovali na námestiach, než tej, o ktorej sme túžili že ju nahradí a svojim počínaním nás zaraďuje skôr k srbskej politickej kultúre, než nemeckej. Možno by stálo za to zvýšiť aj občiansky tlak, a nenechať v tom poslancov nespokojných s Kollárovým počínaním samých.

Zmenu zákona, ktorá by umožnila odoberanie titulov potrebujeme ako soľ a čím skôr. Vo väčšine okolitých krajín takúto úpravu už dávno majú. Možno by sme ich nemuseli len dobiehať, a mohli by sme sa odvážiť aj na takú úpravu, aká je v Nemecku - aby mali podvody pri akademickej činnosti aj právnu dohru.

Titulné foto: TV Markíza

Odporúčame