Niesť svoj kríž s Kristom

Ide o záver druhej z Ježišových piatich rečí, ktoré sa nachádzajú v Evanjeliu podľa Matúša. Pán Ježiš v nej dáva inštrukcie ohľadom ohlasovania Božieho kráľovstva. 

Štruktúra

Pre mnohých biblistov kľúčom k štruktúre Matúšovho evanjelia je päť Ježišových rečí. Prvou je reč na vrchu (Mt 5 - 7); druhou je misionárska reč (Mt 10);  treťou je reč v podobenstvách (Mt 13); štvrtou je reč o pravidlách v spoločenstve učeníkov (Mt 18) a piatou je eschatologická reč (Mt 23 - 25). Všetko sú to názvy, ktoré dali jednotlivým častiam biblisti vo svojich komentároch. Dnešné rozdelenie Svätého písma na kapitoly a verše je totiž až z neskoršieho obdobia. Rozdelenie na kapitoly pochádza od Štefana Langtona (1150-1228), neskoršieho arcibiskupa v Canterbury. Rozdelenie na verše vyhotovil až v 16. storočí parížsky kníhtlačiar Robert Estienne (1503-1559). Matúš nikde inde nepoužíva formulu: „Keď Ježiš skončil tieto reči...“, iba na záver piatich veľkých Ježišových rečí. Preto sa zdá, že túto formulu použil zámerne s cieľom dať celému spisu istú prehľadnú štruktúru.

Evanjelista predstavil Ježiša ako učiteľa, ako nového Mojžiša a zákonodarcu. Zdieľať

Evanjelista predstavil Ježiša ako učiteľa, ako nového Mojžiša a zákonodarcu. Je zaujímavé sledovať, že tieto reči sa striedajú s rozprávaniami o skutkoch Pána Ježiša. Napĺňajú sa tak slová evanjelistu, ktorý hovorí o Kristovi, že „zástupy žasli nad jeho učením, lebo učil ako ten, čo má moc“ (Mt 7, 28 - 29) a zároveň zástupy žasli nad jeho skutkami a vraveli: „Také niečo sa ešte nikdy v Izraeli nestalo.“ (Mt 9, 33)

S Kristom

V dnešnom úryvku Boží Syn od nás vyžaduje rozhodnutie ísť s ním alebo proti nemu. Nech sa rozhodneme akokoľvek, vždy to so sebou prináša zisk a zároveň stratu. Pán Ježiš nás uisťuje, že kto sa rozhodne pre neho, zisky vysoko prevýšia straty. Kto si vybral Krista a jeho evanjelium ako najvyššiu hodnotu, musí počítať s tým, že môže nastať situácia, keď sa ocitne v bolestnom rozchode dokonca s najbližšou rodinou, ba aj s obetou vlastného života.  

Pán Ježiš nás uisťuje, že kto sa rozhodne pre neho, zisky vysoko prevýšia straty. Zdieľať

Ježišov učeník podľa vzoru svojho Majstra berie každý deň svoj kríž a nesie ho spolu s Ježišom. Sú to každodenné povinnosti, záväzky, choroby, utrpenia, príkoria a pod. Rozdiel nie je v tom, že neveriaci nemajú svoje kríže. Zásadný rozdiel je však v tom, že veriaci človek nesie svoj kríž spolu s Kristom, nikdy nie osamotene. 

Boží vyslanci

V biblických časoch platila zásada: „Vyslanec je na tej úrovni, ako ten, ktorý ho poslal.“ Preto prijať vyslanca znamenalo uctiť si toho, kto ho vyslal. Na tejto zásade sú postavené slová Ježiša Krista: „Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého.“ (Mt 10, 40 - 41) 

Apoštoli sa stali vyslancami Krista. Už samotné grécke slovo „apóstolos“ znamená „posol, vyslanec“. Kristus je vyslancom Otca. Kto teda prijíma apoštolov, prijíma samotného Pána Ježiša a v ňom Boha. Keď Ježišovi učeníci zakladali prvé spoločenstvá kresťanov, pôsobili v nich s autoritou toho, ktorý ich poslal – samotného Božieho Syna.

Nie sme vyslancami samých seba, neohlasujeme seba, ale toho, ktorí nás poslal – Ježiša Krista. Zdieľať

V týchto spoločenstvách vznikali ďalšie rôzne služby a úrady. Preto sa v evanjeliu spomína prorok, spravodlivý a v listoch apoštola Pavla mnohé ďalšie úrady:  „On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov.“ (Ef 4, 10) Je dôležité, aby v kresťanských spoločenstvách na to pamätali nielen tí, ktorí ich prijímajú, ale aj tí, ktorí k nim prichádzajú. Nie sme vyslancami samých seba, neohlasujeme seba, ale toho, ktorí nás poslal – Ježiša Krista.