Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
25. jún 2020

Skutočne máme príliš veľa vysokých škôl?

Premiér Matovič sa na tlačovej besede k plagiátorstvu Borisa Kollára vyjadril, že vláda zruší polovicu vysokých škôl. Máme vysokých škôl veľa, alebo je to len mýtus a problémom je skôr ich kvalita?
Skutočne máme príliš veľa vysokých škôl?

Na stredajšej tlačovke sa premiér vyjadril, že celá kauza okolo Kollárovej diplomovky je pre vládu ,,kopanec do zadku" a dodal ,,že zrušíme bez hanby polovicu vysokých škôl, umelo vytvorené školy v Skalici, Sládkovičove a podobné bludy, ktoré deformujú systém." Úmysel zrušiť ,,továrne na tituly," ako je tá Kmotríková v Skalici samozrejme nikto nespochybňuje.

Kedysi boháči platili veľké peniaze za šľachtické tituly. Zánikom privilegovanej šľachtickej vrstvy v spoločnosti zanikli aj tituly, ktoré človek jednoducho zdedil, výnimočne získal za zásluhy, často si ich však kúpil. V demokracii ich istým spôsobom nahradili tie akademické, ktoré si (na rozdiel šľachtických titulov) každý človek bez rozdielu môže zaslúžiť vzdelávaním sa, kultivovaním svojej mysle, integrity, charakteru, poznávaním. Vzdelané a cnostné obyvateľstvo je totiž predpokladom na to, aby sa samotná sloboda a demokracia vôbec udržali. Vzdelanostná úroveň spoločnosti by preto mala byť prioritou štátu.

Je však na jej zvyšovanie potrebné zrušiť polovicu vysokých škôl?

Majú okolité štáty menej vysokých škôl než my?

Pre porovnanie som zhromaždil dostupné údaje o vysokých školách z okolitých štátov a zhromaždil ich podľa hustoty vysokých škôl, od najhustejšej siete až po najmenej hustú.

Krajiny podľa počtu obyvateľov na jednu VŠ
Krajina Počet VŠ Z toho univerzít Obyvatľov na jednu VŠ
1. Rakúsko 136  38 65 000
2. Poľsko 434 18 87 500
3. Maďarsko 80 43 122 000
4. Slovensko 35 18 155 000
5. Česko 61 29 175 000
6. Nemecko 426 106 194 835
7. Spojené Kráľovstvo 162   411 000

 Na Slovensku je v súčasnosti podľa dostupných údajov 35 vysokých škôl, z toho 18 univerzít a v roku 2017 študovalo na VŠ približne 136 000 študentov. Ak to porovnáme s ostatnými krajinami V4 + Rakúskom, Nemeckom a Spojeným Kráľovstvom, ktoré sa dáva na piedstál vysokého školstva v Európe, zistíme že počte obyvateľov na jednu vysokú školu nijak nevybočujeme, dokonca sme priamo v strede tohto rebríčka.

Zo spomenutých krajín máme najmenej vysokých škôl, najmenej univerzít a na jednu VŠ pripadá 155 000 obyvateľov. Poľsko, Rakúsko aj Maďarsko, krajiny ktorých vysoké školy sa pravidelne objavujú v rebríčkoch vysoko nad našimi, majú hustotu vysokých škôl oveľa vyššiu a Česko s Nemecko sú na tom s nami približne rovnako. Jediná krajina, ktorá sa podľa dostupných údajov vymyká priemeru je Spojené Kráľovstvo, keď však dosadíme do vzorca počet študentov, až taký rozdiel to zas nie je.

Majú v okolitých štátoch pomerne viac študentov?

Možno ešte dôležitejší údaj, než je počet vysokých škôl, je počet vysokoškolských študentov. O tých som zozbieral údaje z rokov 2016 - 2018 a porovnal ich s počtom obyvateľov, vyplynulo teda, koľko obyvateľov pripadá na jedného vysokoškoláka.

Počet obyvateľov na jedného študenta VŠ
Krajina Počet obyvateľov Počet študentov Počet obyvateľov na 1 študenta
1. Slovensko 5 500 000 136 000 40
2. Česko 10 700 000 300 000 35
3. Maďarsko 9 700 000 283 000 34
4. Spojené Kráľovstvo 66 650 000 2 300 000 28,8
5. Nemecko 83 000 000 2 895 000 28,6
6. Poľsko 38 000 000 1 500 000 25
7. Rakúsko 8 850 000 370 000 23

Keď zoradíme krajiny podľa tohto faktora, prekvapivo zistíme, že Slovensko má vlastne najmenej študentov zo všetkých. Iste, niekto môže namietať, že takmer 30 000 Slovákov študuje v zahraničí, avšak v zahraničí študujú aj množstvá Čechov, Maďarov, Poliakov... Aj keby sme prirátali týchto 30 tisíc ľudí, a ostatným krajinám neprirátali nič, stále by sme boli na čísle 33, čo je takmer identické s Českom a Maďarskom.

Inzercia

Univerzita v Tartu, Estónsku - najlepšie hodnotená z východných krajín EÚ

Univerzita v Tartu, Estónsku - najlepšie hodnotená z východných krajín EÚ

Veľa vysokých škôl vs. málo kvalitných vysokých škôl

Z tohto malého prieskumu vyplýva, že to, že máme na Slovensku príliš veľa vysokých škôl, je skôr mýtom. Oveľa väčším problémom než počet vysokých škôl, je ich umiestnenie v rebríčkoch kvality. Žiadna z našich škôl sa na najlepšie európske univerzity ani nechytá. Napríklad rebríček UniRank zaradil Slovenskú Technickú Univerzitu až na 1306. miesto, TU v Košiciach na 1359., Univerzitu Komenského na 1567. miesto a žiadna ďalšia vysoká škola sa už do TOP 2000 nezmestila.

Lepšie to nie je ani v regionálnom porovnaní. V rebríčku QS University Rankings sa v regióne krajín za bývalou železnou oponou na 1. mieste z 350 umiestnila Lomonovosovova univerzita v Moskve, Univerzita Karlova bola 5., Jagelonská Univerzita v Krakowe 6., Univerzita Eötvösa Loránda v Budapešti 28. a celkovo mali napríklad Česi v top päťdesiatke až 5 univerzít. Z našich škôl sa najvyššie umiestnila Univerzita Komenského, aj to až na 48. mieste a žiadna ďalšia sa do prvej stovky nezmestila. 

Čo s tým?

Môžeme polemizovať o mnohých návrhoch, ako zlepšiť slovenské školstvo, no také jednoduché, ako to predstavil pán premiér na tlačovke a ako sa medzi Slovákmi povráva - že treba zrušiť polovicu škôl, to asi nebude. Možno by sme sa mali zamyslieť nad tým, čo našich študentov vlastne chceme učiť, čo má byť podstata vzdelania. Alebo nad tým, či nie je oxymoron názov ,,technická (veterinárska, zdravotnícka...) univerzita," keď slovo univerzita, pochádzajúce z latinského ,,celok" hneď popierame špecifickým prívlastkom. 

Niečo z toho som načrtol ešte dávno vo svojom blogu, kde som komentoval cirkevné školstvo, ale mnoho z toho sa iste dá aplikovať aj na to verejné a univerzitné. Je to však téma na samostatný blog a asi aj pre väčších odborníkov, či už z vysokých škôl, alebo inštitúcii ako KAN či SLH.

Titulné foto: Vladimir Kuric

Odporúčame