Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
21. jún 2020

Dá sa vytrvať bez sexu do svadby? A prečo sa o tom nebáť hovoriť.

Nakazila súčasná mainstreamová kultúra propagujúcim sexom a nezáväznými vzťahmi životy všetkých mladých ľudí? Existujú stále mladí, ktorí sa dobrovoľne vzdali sexu a rozhodli sa bojovať v oblasti čistoty až do svadby? A vôbec je možné žiť takéto hodnoty aj v súčasnosti a nebáť sa o nich hovoriť? Prečo dáva zmysel sa o to pokúšať práve v dnešnej dobe sa pokúsim priblížiť v nasledovnom texte.
Dá sa vytrvať bez sexu do svadby? A prečo sa o tom nebáť hovoriť.

Dávnejšie ma veľmi oslovil rozhovor[1] s kňazom Ľubomírom Majtánom o randení dnešných mladých a o ich vzťahoch. V rozhovore kňaz Majtán hovorí o tom, ako sa mladí stavajú ku vzťahom, čo od nich očakávajú, alebo ako riešia rôzne dilemy. Napríklad či spávať alebo nie pred svadbou. (Pre lepšie pochopenie kontextu odporúčam prečítať celý rozhovor.) Ľubomír Majtán spomína, že pozná viaceré páry, ktoré sa rozhodli počkať so sexom do svadby. Tiež dodáva, že sa ale o nich nevie pretože majú strach sa k tomu priznať kvôli výsmechu okolia. Chcel by som to napraviť a doplniť do diskusie pohľad práve z druhej strany. Zo strany mladého človeka, ktorý sa rozhodol so svojim dievčaťom pre takúto cestu, ktorú po niekoľkých rokoch zavŕšili manželstvom. A tu prichádza otázka, stálo to za to a mal som strach sa k tomu priznať?

Spočiatku počas randenia som aj ja prežíval nepokoj z reakcii vrstevníkov. Predstavoval som si, čo si o mne pomyslia, či ma vysmeju, keď sa dozvedia, že chcem počkať so sexom po svadbe. Reakcie boli rôzne. Prekvapivo nie až tak zlé, ako som si myslel a po pár skúsenostiach som začal byť odvážnejší. Keď už neskôr prišlo v chlapčenskej partii na tému randenia, podelil som sa aj ja o svoj pohľad. Aj keď padli divné pohľady zo strany ostatných postupne som si na to zvykol.

Asi najsilnejší zážitok zo zdieľania môjho pohľadu na chodenie s dievčaťom mám z autobusu cestou na futbalový ligový zápas. Bol som v tom čase ešte na strednej škole. Pustil som sa do reči s jedným spoluhráčom a ako sa z času na čas stane, prešlo sa aj na tému dievčiat. Po tom, ako som sa mu priznal, že chceme viesť s mojim dievčaťom vzťah v čistote, zakričal na druhého spoluhráča, aby si ma prišiel vypočuť. Ani som sa nenazdal a už okolo mňa stáli takmer všetci spoluhráči a počuvali, čo hovorím. Rozprával som im o tom, že mať sex s niekym je to najviac, čo človek môže darovať. Pýtal som sa ich či by každý z nich chcel radšej dievča, ktoré by sa darovalo len jemu, ako také, ktoré by sa vyspalo s xy chalanmi. Odpoveď bola jednoznačná. Hovoril som im, že dievča nemožno brať ako vec, ktorú môžem použiť a nechať. Na to niektorí oponovali, že si to chcú vyskúšať, aby si rozumeli aj v posteli a podobne. Viacerí mi povedali, že sa s mojim postojom ešte nestretli. (To sa nachádzame na kresťanskej Orave). U viacerých chalanov to vzbudilo skutočný záujem a pýtali sa veľa otázok. Bol som z toho veľmi povzbudený.

Kvôli takémuto postoju zažívam neustály konflikt vlastných ideálov s „ideálmi“ mnohých rovesníkov. Akonáhle výjdem zo svojej „bubliny“, vidím, že u drvivej väčšíny mladých ľudí, sex nemá veľkú hodnotu. Skôr to vnímajú ako len pôžitok alebo istý druh zábavy. Samozrejme, táto skutočnosť nie je nič nové pod slnkom. Keď som prišiel na vysokú školu ostal som s mojimi hodnotami ešte viac osamelý. Medzi študentami mám pocit, že niektorí berú sex dokonca ako šport. Paradoxné na tom je, že aj mladí s takýmto životným štýlom mi povedali, že chcu nájsť lásku svojho života. Niekoho, s kým si budú verní a šťastní do konca svojich dní. Čo ale k tomu často dodávajú je, že to má ešte čas a chcú si dovtedy užiť.

Čo ma ešte viac znepokojuje je to, že z nemála mojich vrstovníkov cítim rezignáciu na sny a ideály, pre ktoré by mohli žiť. To isté platí aj pri ich vzťahoch. Nemyslím to tak, aby boli zasnívaní, čakali na svojho princa/princeznu a nežili realitu. Ale aby mali dostatočnú sebaúctu a dostatočné nároky od seba a druhých. To neznamená, aby sa teraz každý mladý človek musel zdržať sexu do svadby, (aj keď verím, že je to najlepšia cesta) Stačilo by, aby sa dievčatá nechceli zapáčiť chalanom za každú cenu a chalani, aby nezneužívali dievčata na vlastné potreby.

Aj touto formou by som chcel povzbudiť všetkých mladých ľudí, ktorí by chceli vydržať so sexom do svadby. Nebojte sa o tom hovoriť, pretože práve cez vás sa môže vzbudiť u niekoho záujem ísť podobnou cestou. Ak nie, minimálne sa nad tým môžu zamyslieť a počuť o inej alternatíve. Snažiť sa o takýto vzťah je podľa mňa šlachetný cieľ. A aj keď je to náročné, je to dobrodružná a hlavne krásna cesta. Osobne poznám viac párov, ktorí brázdia podobnú cestu aj v dnešnej dobe a sú mi svedkami, že sa to dá. Verím, že stojí za to vytrvať a mať odvahu sa za to nehanbiť pred ostatnými.

Inzercia

Študujem na Univerzite Komenského, rád hrám futbal a zaujímam sa o dianie v spoločnosti.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
O nedeľných nákupoch

O nedeľných nákupoch

Zatvorené obchody v nedeľu pomohli kresťanom, aby viac zasvätili nedeľu Bohu, trávili ju v chráme a nie v obchodných centrách. Po ich otvorení bude pre mnohých opäť veľkým pokušením nenakupovať v deň pokoja.

Blog
Mojich 100 dní v politike

Mojich 100 dní v politike

V parlamentných voľbách som bola zvolená za poslankyňu OĽANO, dostala som 7928 preferenčných hlasov. Politike sa venujem aktívne posledné štyri roky, odkedy som koncom roka 2016 vstúpila do boja za záchranu piešťanského letiska a v novembri 2017 som sa stala župnou poslankyňou Trnavského samosprávneho kraja. Mojimi hlavnými oblasťami sú rodinná politika, mládež a duševné zdravie.