Problém otvorených obchodov v nedeľu je širší ako sa zdá

Pohľad kresťanskej viery

Niektorí politici a komentátori sa snažia nájsť vysvetlenie odporcov otvorených obchodov v nedeľu len v otázke náboženstva. Kto takto uvažuje, zmýšľa veľmi povrchne. V desatore Božích prikázaní je síce napísané „Spomeň si aby si v deň sviatočný svätil“ a konať tak je správne, ale zároveň si nemôžeme predstavovať Pán Boha ako stojí nad každým z nás so stopkami v ruke a sleduje, či sme v sobotu presne o polnoci skončili pracovať a či sme začali až po nedeľnej polnoci. Každý veriaci si dobre uvedomuje, že je mnoho iných vážnejších hriechov, ktorými urážame Pána Boha a okolie a ktoré nám zásadne sťažujú cestu do neba.

Ekonomický pohľad

Vynárajú sa ekonomické štúdie, ktoré tvrdia aké výhodné je mať otvorené v nedeľu. Ako dôvody uvádzajú povinný príplatok vo výške 100% (z minimálnej mzdy), alebo udržanie zamestnanosti. Aby sme si urobili úplný obraz musíme dodať, že každý zamestnanec môže týždenne odpracovať 40 hodín, všetko čo odpracuje navyše, musí byť s príplatkom za nadčas vo výške 25% (tento krát z priemernej mzdy čo je výhodnejšie). V tomto roku je celkovo 2096 pracovných hodín, ale zamestnanec môže za rok odpracovať aj 150 hodín nadčasov na základe príkazu od zamestnávateľa. Ak by bol niektorý obchod otvorený v nedeľu od 10:00 do 20:00, predstavovalo by to 520 pracovných hodín. Tieto čísla nám ukazujú, že zamestnávateľ by musel prijať ďalšieho človeka na to, aby dokázal pokryť nedeľnú zmenu. Zároveň si však musíme uvedomiť, že s počtom zamestnancov sa priamoúmerne nezvyšuje príjem obchodu. Teda, ak má obchod desať zamestnancov, neznamená to, že ak ich bude mať 20 tak sa mu obrat zvýši o 100%. A keďže sme uviedli, že na pokrytie nedeľnej práce by musel zamestnávateľ prijať nových zamestnancov, znamená to, že rovnaký mesačný zisk musí prerozdeliť medzi viacerých ľudí. Iná štúdia hovorí, že ak sa v nedeľu zatvoria obchody, príde o prácu 4.000 ľudí. Ale Slovensko je v situácií, keď priváža zo zahraničia nielen kvalifikovanú, ale aj nekvalifikovanú pracovnú silu. V roku 2018 pracovalo na Slovensku až 70.000 cudzincov, niekedy aj na úkor domácich zamestnancov.

Pohľad rodiny

Prieskumy hovoria, že najväčší podporovatelia otvorených obchodov v nedeľu patria do skupiny mladých, resp. ľudí, ktorí nie sú rodičmi. Teda nemajú skúsenosť, aké ťažké je odchádzať od detí keď oni sú doma. Nemajú skúsenosť aké krásne je stráviť čas s rodinou, s deťmi. Ak sú v rodine školopovinné deti, je pochopiteľné, že sú doma len cez víkendy. Tak sa môže stať, že rodič, pracujúci aj v nedele, nemá aj niekoľko týždňov možnosť stráviť víkend s deťmi. Zo začiatku je to ťažké, ale postupne si zvyknú. Je to však na úkor rodinných vzťahov. A pritom čas strávený s rodinou je najlepšie investovaný čas.

Posúvanie hraníc

Problém otvorených obchodov v nedeľu je aj v tzv. „posúvaní hraníc“. Totiž zvykáme si, že nedeľa je pracovným dňom. Síce nie z pohľadu legislatívy, ale množstvo ľudí má k nedeli taký prístup. A tak v nedeľu počujeme kosiť, píliť drevo, búrať, stavať, opravovať domy. Lenže spomenuté práce sú pomerne hlučné a ten kto ich vykonáva nepriaznivo ovplyvňuje okolie. Je nemožné oddychovať za hluku zo spomínaných prác. Tak sa nedeľa stáva chaotickým dňom, pre jedných bežným pracovným, pre iných sviatočným. Naopak v štátny sviatok  napr. 8. mája (v tomto roku to bol piatok) je všetko stíchnuté a nikto nerobí. (Ak ste si to doteraz nevšimli, tak sa skúste započúvať v najbližší štátny sviatok 5. júla.) Aj to je znamením, že ľudia uznávajú nepracovný deň za deň, v ktorom sa nepracuje.

Vráťme sa na začiatok a skúsme si uvedomiť, že ak by bol záujem ponechať obchody v nedeľu zatvorené len z náboženských dôvodov, tak napríklad veriaci v Rakúsku by boli skutočne silnými kresťanmi s ktorými by sa Slováci nemohli vo veciach viery porovnávať. Ale môžeme opodstatnene predpokladať, že dôvody prečo si Rakúšania a iné krajiny ponechávajú nedeľu na oddych aj formou zatvorených obchodov, nevyplývajú len z ich náboženského presvedčenia.

Nedeľa už nie je dňom odpočinku. A je to škoda. Nemusíme pozerať na náboženské predpisy, ani sa obávať krachu ekonomiky, alebo zvýšenia nezamestnanosti. Je to škoda, ktorá sa deje na nás samotných, na našom spôsobe oddychovania, na našom spôsobe žitia. Je to škoda, lebo sa mení kultúra Slovenska.