Srbský vladyka a duchovní z Čiernej hory vo väzení kvôli koronavírusu

S vypuknutím koronavírusovej epidémie síce procesie utíchli, ale čiernohorská vláda pozostávajúca podľa slov čiernohorsko-prímorského metropolitu Amfilochija „z potomkom pôvodnej komunistickej štruktúry, ktorá si však vo svojej dobe dovolila ľuďom zoštátniť len ich pôdu, ale títo ich následníci berú ľuďom ich chrámy a monastiere“, neprestala nenávidieť Srbskú pravoslávnu cirkev.

Ich pomsta sa dostavila 12. mája 2020 na sviatok jedného z najvýznamnejších srbských svätcov sv. Vasilija Ostrožského, ktorého sväté mošči (neporušené ostatky) spočívajú v monastieri Ostrog neďaleko mesta Nikšič. A práve tam sa každoročne konajú svetovo jedinečné procesie po celom meste, ktoré organizuje tamojšia budimljansko-nikšičská eparchia v čele so svojim episkopom Joanikijom. Z dôvodu epidémie koronavírusu, ktorá však v Čiernej hore mala ešte oveľa miernejší priebeh ako u nás (k 19.5. sa nakazilo 324 ľudí a zomrelo 9), eparchia tento rok zrušila organizovanie masovej procesie, čo po sv. Liturgii v katedrálnom chráme v Nikšiči vladyka Joanikije verejne oznámil. Na návrh čiernohorsko-prímorského metropolitu Amfilochia sa však na počesť tohto, medzi národom veľmi uctievaného svätca, mal v poobedňajších hodinách konať moleben tomuto svätcovi, ktorého sa zúčastnil aj on. Čo však nikto nečakal bolo, že počas molebna sa pred katedrálou v Nikšiči zišlo údajne okolo 10 tisíc veriacich, ktorí boli pripravení ísť procesiou po meste. Úcta k sv. Vasilijovi Ostrožskému je u Srbov a zvlášť v Čiernej hore a tomto meste tak obrovská, že im nevadil ani koronavírus, ani nariadenie vlády o zákaze zhromažďovania sa. My si to môžeme u nás len ťažko predstaviť.

Ako povedal episkop Joanikij: „keď sme videli národ, čo sa tam zišiel a chcel pokračovať v svätovasilijovskej procesii, ktorá je jediná na svete, po porade s našim metropolitom Amfilochijom a duchovnými, našli sme najlepšie riešenie a uskutočnili sme modlitebný pochod. Nechceli sme totiž uraziť ľudí, lebo by nastal chaos a vláda by toho večera mala oveľa viac problémov." Po ukončení procesie a rozídení sa ľudí bol vladyka s 8 duchovnými zadržaný políciou a 72 hodín bezdôvodne väznený. Tento čin vladykov a duchovenstva veriaci tak ocenili, že ich tisíce protestovali pred súdom v Nikšiči, podporu im vyjadrili aj mnohí srbskí vladykovia ako aj zástupcovia miestnych pravoslávnych Cirkví, medzi nimi aj michalovsko-košický arcibiskup Juraj, ktorý napísal, že sa modlí a očakáva regulárne demokratické procedúry, lebo s takýmto správaním sa čiernohorskej vlády „sa nedá žiť v modernej Európe“. Obdivuhodný bol aj čin metropolitu Amfilochija, ktorý napriek svojmu vysokému veku prišiel medzi protestujúcich veriacich a v dave ľudí do megafónu ďakoval prítomným, že prišli a celú vinu za uväznenie vl. Joanikija pokorne zobral na seba keď povedal, že „to ja by som mal byť uväznený a nie oni, lebo ja som ich presvedčil, aby sme napriek zrušeniu procesiu podporili tento náš národ, ktorý prejavil takú veľkú lásku k sv. Vasilijovi.“

Nikšičsky vladyka Joanikije a jeho 8 duchovní boli 16. mája po polnoci, po 72 hodinách väznenia, prepustení na slobodu, kde ich pred súdom v Nikšiči 16 hodín čakal niekoľkotisícový dav ľudí. Pokiaľ sa vladyka predieral pomedzi prítomných, aby sa im prihovoril a vyjadril slová vďaky, všetci skandovali: „Vitajte vladyko! Nedáme vladyku! Nech žije vladyka!" Bolo elektrizujúce počúvať, ako tento ľud ľúbi svojich vladykov, ktorí ich rovnako z veľkej lásky podporili v procesii. V oficiálnom vyhlásení po prepustení vladyka a duchovní k tomu napísali: „Tento ľud sa zišiel z lásky k sv. Vasilijovi a krásy zážitku, ktorí si veriaci zapamätali vo svojich srdciach zo svätovasilijevských procesií z predchádzajúcich rokov. Vari sme mali tento ľud ignorovať!? Keďže sa na toto spontánne sformované modlitebné stretnutie nedali uplatniť predpísané opatrenia, duchovenstvo našlo jediné riešenie a to, že sa pripojí k vernému ľudu v modlitebnom chode, po ktorom sa všetci pokojne a duchovne uspokojení rozišli do svojich domovov. Nasledovalo zadržanie vladyku a duchovných za „prečin“ úcty k vlastnému ľudu a prejavenú lásku svätému Vasilijovi. Ľud následnými protestami prejavil nesúhlas s týmto postupom vlády, potvrdil a dosvedčil lásku voči svojej Cirkvi, svätyniam, t. j. voči svojim koreňom a posvätnej národnej tradícii. Nenachádzame slov, aby sme sa poďakovali nášmu veriacemu ľudu za takúto lásku a obeť...“

Je ohromné až dojemné ako veriaci ľud ľúbi svojich vladykov a vladykovia verný národ. Takúto lásku a úctu si mi tu ani nevieme predstaviť, a preto možno ani nechápeme postup vladyku Joanikija, keď išiel proti štátnym nariadeniam. Avšak bol adekvátny a opodstatnený, lebo ľudia aj duchovenstvo prejavili hlbokú vieru, ktorá je nad všetkými chorobami aj smrťou. Isus Christos totiž svojim Zmŕtvychvstaním porazil smrť.