Knižný tip pre deti aj dospelých: o komunizme a obrátení

V našom kultúrnom priestore opakovane dosahuje takýto efekt Pražáčka Zuzana Holasová. Momentálne úspešnou novinkou Taumur – cesta temným lesem k beránkovi.

Zuzana Holasová obľubuje dobrodružstvá malých detských partičiek vo vymyslených svetoch à la Narnia: súrodenci, resp. kamaráti sa niekam prepadnú, prejdú nástrahami a zobudia sa doma bez časovej straty. V bestselleri Popoupo – podivuhodná pouť pouští sa putovalo nehostinnou krajinou, bojovalo s drakom a najmä so samým sebou. V Strašidelnom meste sa z pazúrov vládcu Temnej ríše zachraňovalo vlastné (vnútorné) svetlo. Áno, didaktický rozmer tam je, ale neprekáža. Autorka spletá a rozuzľuje dej tak šikovne, že sme jej za tie posolstvá ešte aj vďační.

S Taumurom neputujeme do vymysleného sveta, iba do nedávnej histórie. Socializmus obalila Zuzana Holasová do alegorických pomenovaní a symbolov (Ríša červeného draka namiesto ČSSR, resp. Sovietskeho bloku; dračia stupaj na každom rohu namiesto kosáka s kladivom; strašiaci namiesto VB a ŠtB; ľudožravci namiesto cvičených pohraničných vlčiakov atď.).

Ani prepojenie s duchovným a poučným rozmerom nie je také „premakané“, tak dôkladne zapracované do deja a postáv. V Taumurovi sme svedkami veľmi jednoduchého konceptu: rozprávanie príbehu sa strieda s postupným prerozprávavaním Biblie – od Adama po Apokalypsu. Postavy, ktoré vedia a veria, rozprávajú tej, ktorá netušila, ale túži.

Dá sa však postrehnúť aj prepojenie medzi dejom a Bibliou: medzi komunistickým väzením, útlakom a týraním – a vnútorným väzením hriechu a zla. Taumurovo posolstvo platí pre obe väzenia: „Vždy sa môžeš rozhodnúť.“ Nemusíš spolupracovať, nemusíš súhlasiť, nemusíš voliť zlo. Vždy si môžeš vybrať.

Namiesto súrodeneckej skupinky máme v tejto knihe dvoch tínedžerov z iných svetov. Jakub, alias Taumur (vznik prezývky je vtipno-hlboký a typický pre autorkino šikovné hrajkanie sa s významami), je synom politického väzňa v uránových baniach, správny, pevný, vyzretý. Vyzná sa v lese, preberá zodpovednosť, vie sa postarať. Miria je zanedbávaná dcéra matky apáratčičky a otca, ktorý odišiel za milenkou. Musí sa starať o nezvládnuteľných malých bratov dvojčatá. Situácia ju ničí fyzicky aj psychicky.

Autorka na úvod zamieša karty tak, aby sa tieto dva svety stretli a postavy aby boli nútené stráviť spolu tri dni v divočine hornatého českého pohraničia. Samotný príbeh je veľmi jednoduchý, pútavý skôr situačne, hoci v závere vygradovaný (čitateľ dokonca ustrnie v napätí, či sympatický hlavný hrdina nejde umrieť...). Ten hlavný príbeh sa odohráva vnútri (druhej sympatickej hlavnej postavy).

Kombinácia oboch príbehových línií – dobrodružstva chlapca a dievčaťa z odlišných svetov + dejín spásy – je jednoduchá, až primitívna, ale funguje. Deti chcú „ešte, ešte“, dospelý má problém nepodvádzať a nelistovať dopredu. Ak prijme tempo deja, pomaly objavuje nové vrstvy Božieho slova a činu.

Taumur je o komunizme – deti sa vďaka nemu veľa o tej dobe dozvedia a aspoň čosi pochopia.

Je o Biblii – deti aj dospelí získajú „veľký obraz“ dejín spásy a nechajú sa osloviť niektorými novými pohľadmi na ne.

A je o obrátení – čitatelia sprevádzajú hrdinku a hrdinka sprevádza ich... K Baránkovi.

Foto: obálka knihy