Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
04. 04. 2020, 13:23

Priateľ, ktorého hľadáš

Človeka až príjemne hreje na duši, keď v piatok večer počuje ten hlasný potlesk. V oknách buráca dav, aby vyjadril vďaku všetkým, ktorí pre spoločné dobro zostávajú vonku. Dnes by som však chcela do potlesku zahrnúť aj nás , ktorí sme doma. Lebo povedzme si na rovinu. Život medzi štyrmi stenami takisto nie je najjednoduchší.
Priateľ, ktorého hľadáš

Tlieskam všetkým, ktorí to už doma nevedia zniesť. Vy, čo ste dosiaľ viedli aktívny život a doma ste len prespávali, cítim s vami. Vy, ktorým chýba práca, cestovanie, kaviarne a pulzujúce mesto – mám abstinenčné príznaky ako vy. Aplauzom pozdravujem všetky dámy, ktoré viac nevedia vystáť svojich manželov a deti (hoci ich samozrejme nadovšetko milujú). Pozdravujem mužov, ktorých to už doma vrcholne nebaví a chýba im zaužívaný stereotyp. Usmievam sa na  všetky citlivé duše, ktoré pre pandémiu zostali bez psychoterapie. Som s vami! Verte mi, že som zo svojho panelákového bytu musela na čas odísť, lebo už na mňa padali aj steny. Poviem to za nás za všetkých: už nám bolo aj lepšie. A so štamprlíkom Jägermeistra dodávam, že sú momenty, kedy je nám naozaj ťažko.

Zavrieť niekoho do bytu a povedať mu, aby tam vydržal niekoľko týždňov či azda mesiacov, je silná káva. Pritom ešte pred nedávnom sme si platili za pobyty na samotke. Ľudia chodili do kláštorov, niektorí do ašramov. Chceli sa duchovne očistiť a vrátiť domov ako noví. Dnes sme takýto pobyt dostali príkazom a keď sa zamyslíme, robí s nami presne to isté: stavia nás do konfrontácie. Neznesiteľnej konfrontácie, kedy musíme čeliť všetkému, pred čím utekáme roky: sú to naše limity, závislosti, maniere a vrtochy. Bohužiaľ aj naše choré vzťahy, zauzlené partnerské zväzky, nevyriešené konflikty. Jednou vetou – v obmedzenom priestore sme donútení kapitulovať a urobiť to, čo sa od nás očakávalo už dlho: Inventúru svojho vnútra.  

Nuž a tá sa robí takto: odídete na tiché miesto a v  úprimnosti vyjavíte pred sebou všetko, čo vám leží na duši. Čo vás trápi, bolí, hnevá a skrývate to už roky. Odovzdajte to Bohu, akokoľvek veriaci či neveriaci ste. Veci, ktoré si priznáte, nebudú z tých, ktoré by ste si zavesili na Facebook. Možno zašepkáte do tmy, že vaše manželstvo je už roky v troskách. Možno si pripustíte, že vám ten alkohol chutí viac, ako je zdravé. Možno si uvedomíte, že svoju hodnotu viažete na výkon a pochvalu. Nech už zbadáte akúkoľvek biedu či nepríjemný pocit, myslite na to, čo vám poviem: No a čo. Mám rovnaké veci v srdci, ak nie oveľa horšie. Hlavne, že o sebe vieme pravdu. Rýchlo si zotrite slzy a zažeňte žiaľ, lebo toto je radostná chvíľa!

V aktuálnej situácii máme šancu uvedomiť si, že život, ktorý sme žili, nebol najšťastnejší. Že všetka tá námaha, honba za úspechom a uznaním jednoducho nestála za to. Naše neustále snahy niečo dokázať a niekomu sa zapáčiť nemali vždy čistú motiváciu. Boli skôr lacnou náhradou toho, čo bytostne potrebujeme naozaj: Radosť. Priateľstvo. Slobodu. Snažili sme sa to všetko „kúpiť“, tak povediac získať po svojom - a tak to aj dopadlo. Je čas priznať si chybu. Ľudský egoizmus prerástol do takej miery, že sme celkom zdevastovali prírodu, zničili naše vzťahy a v konečnom dôsledku ublížili aj sami sebe.  

Lekciou týchto dní by mohlo byť uvedomenie, že šťastie si sami nedáme. Nikdy nebudeme môcť naplniť svoje srdce bez Boha. Veď človek ani nevie, kým je a ani kam ide, píše Romano Guardini. Spoznať samého seba a naplniť zmysel svojej existencie môže jedine vo vzťahu k Bohu, či lepšie povedané – v priateľstve s Bohom. Človek sa tu na Zemi potuluje ako bezprizorný. Hľadá kúsok dôvernosti, z ktorej by načerpal. Lenže nič ho nenasycuje, neuspokojuje, pretože priateľstvo, ktoré hľadá, je božské. „Medzi človekom a večnou Múdrosťou je také silné puto priateľstva, že je nepochopiteľné. Múdrosť je pre človeka a človek je pre Múdrosť.“, vysvetľuje svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu. A tak nech je nám zrejmé, že nás nič nenasýti a nič neuzdraví. Že naše srdce je priepasť a potrebuje stretnúť Nekonečného. Je to Boh, ktorý jediný je odpoveďou na naše najhlbšie túžby! Je to Boh, ktorý kričí po našom priateľstve!

Jeho príchod, v týchto dňoch bolestnejší a hlasnejší ako obyčajne, je reakciou na naše stony, ktoré už nedokázal zniesť. Bola to naša prázdnota, naša depresia, samovraždy našich najdrahších, opustenosť tých najslabších, výkrik tých najmenších, ktoré ho prinútili zatriasť s človekom. A tak človeče, otvor už oči a preber sa. Lebo na dosah ruky máš to, čo si vždy hľadal. Priateľa, ktorý ťa nikdy neopustí. Priateľa, ktorý ťa nikdy nezradí. A keď ho vo svojom kríži rozpoznáš a prijmeš, tak...

už nebudeš tak strašne smutný.

Už nebudeš tak hrozne unavený.

Už nebudeš tak veľmi opustený.

Už sa nebudeš toľko ponáhľať.

Už nikdy, nikdy!

Lebo: „Smrť pohltilo víťazstvo. Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň?“

_________________________________________________

K textu pridávam pieseň Moonriver, ktorú zaspievala ikonická Audrey Hepburn. Dokonale sa hodí, pretože je o priateľstve. Tento priateľ, po ktorom človek túži, je nazvaný ako "huckleberry friend". V slangovej angličtine je to označenie pre priateľa, s ktorým ste uvoľnený, slobodný, je vám s ním dobre. Pieseň sa nahrala uprostred New Yorku, v čase, keď prepukol v Amerike konzum a sexuálna revolúcia. Dnes je New York najviac zasiahnutý epidémiou koronavírusu. Blog chcem venovať všetkým, ktorí sa nechali zviesť leskom tohto sveta. No v srdci nachádzajú prázdnotu, pretože im chýba pravý huckleberry friend.

 

Moderná žena, akých je v Bratislave plno. Akurát, že som katolíčka. Milujem hĺbku našej viery, hľadanie pravdy a konverzie svetákov. Na Postoji píšem najmä úvahy, no kde tu narazíte aj na vecný komentár. Vyštudovala som publicistiku na Viedenskej univerzite. Živím sa tvorením textov a marketingom na sociálnych sieťach. Kedysi som písala pre fashion magazíny. Občas tam čosi ešte "plácnem". Inak ste ma mohli čítať aj na Slovo+ alebo bezhranicnalaska.sk. Milujem kávu a krásu. Najlepšie v tomto poradí. 💌 mikulova.writing(at)gmail.com 📸 IG: kejt_mikulova

Odporúčame

Blog
Tie pravé pôsty

Tie pravé pôsty

Popolcovou stredou sme to všetko veľkolepo odštartovali. Plný kostol, kajúce spevy, popol na hlave. Jeden by mohol uveriť, že to s tým pokáním myslíme vážne. Ale. My predsa nie sme žiadni radikáli... :-)

Blog
O zonácii Národného parku Muránska planina - II. časť

O zonácii Národného parku Muránska planina - II. časť

V prvom článku „O zonácii Národného parku Muránska planina“ som sa venoval histórii územia terajšieho Národného parku Muránska planina a odkazu, ktorý nám zanechali naši predkovia lesníci, že efektívne lesné hospodárenie sa nevylučuje s ochranou prírody. Inak povedané, že jej skutočná ochrana je podmienkou udržateľného fungujúceho hospodárenia. Teda že tu existuje vzájomná podmienenosť. V tomto článku sa pokúsim o analýzu toho, ako zonácia ovplyvní cestovný ruch.

Blog
Koronavírus! Starozákonný Hospodin opäť povstáva?

Koronavírus! Starozákonný Hospodin opäť povstáva?

Starý Zákon je neoddeliteľnou súčasťou biblického zjavenia. A ním je i starozákonné ponímanie Hospodina v jeho prísnosti, a neraz až tvrdosti. A práve s takýmto vnímaním Hospodina a jeho pôsobenia má podľa mňa veľkú podobnosť aj súčasné dianie, súvisiace s koronavírusovou krízou.