Pozývam k domácej bohoslužbe obnovenia krstných sľubov

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Pozývam k domácej bohoslužbe obnovenia krstných sľubov

Evanjeliový úryvok Štvrtej pôstnej nedele (Jn 9, 1 – 41) ponúka príbeh uzdravenia slepého od narodenia.

Pán Ježiš prišiel do Jeruzalema na židovský sviatok Stánkov. Tento sviatok sa slávi na jeseň a má dva rozmery. Prvým je spomienka na obdobie 40 ročného putovania po púšti. Z toho je odvodený názov sviatku, keď Izraeliti vedení Mojžišom putovali 40 rokov po púšti a bývali v stanoch. Druhým rozmerom sviatku je poďakovanie Pánu Bohu za celoročnú úrodu. V jeruzalemskom chráme mali na tento sviatok židovské ženy privilegium zapáliť svetla, ktoré osvetľovali Nádvorie žien. Bol to čas, keď sa už dni krátili a noci predlžovali, takže si chceli ešte akoby predĺžiť svetlo. Duchovným odkazom bolo, že tým pravým svetlom je Boh. Na záver tohto sviatku leviti schádzali do nádrže (rybníka) Siloe. Nabrali tam vodu a v procesii ju niesli do jeruzalemského chrámu, kde ju vyliali na oltár. Týmto úkonom prosili o hojnosť vody, keďže o niekoľko týždňov po sviatku nastáva v Svätej zemi obdobie dažďov. 

Kristus – pravé Svetlo

V pozadí spomenutého zvyku žien lepšie rozumieme slovám Pána Ježiša, ktorý hovorí: Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň. Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať. Kým som na svete, som svetlo sveta.“ (Jn 9, 4 – 5). Pán Ježiš sa vyhlásil za svetlo sveta. Už to raz povedal bezprostredne v predchádzajúcej 8. kapitole: „A Ježiš im zasa povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“ (Jn 8, 12) V príbehu o uzdravení je tento rozmer Krista – Svetla ešte viac zdôraznený. Človek, ktorý nikdy nevidel denné svetlo, uzdravením dostáva dar od Pána, že vidí. Viac než len telesný zrak, dostáva svetlo viery, lebo v Ježišovi Kristovi spoznáva Mesiáša. Božie slovo aj nám dnes hovorí, že Boží Syn je Svetlom sveta, je svetlom pre náš život. Keď chceme vidieť veci, keď chceme vidieť na cestu, potrebujeme svetlo slnka a večer používame svetlo sviečok, žiaroviek a bateriek. Ak chceme vidieť náš život, ak chceme vidieť na cestu, ktorou sa uberať za šťastím, potrebujeme Svetlo, ktorým je Kristus. Je pre nás Kristus skutočne tým Svetlom? Alebo radšej hľadáme rôzne iné alternatívy v domnení, že vďaka nim lepšie a ľahšie uvidíme na svoj život?

Duchovný zrak

Celá diskusia medzi uzdraveným a jeho rodičmi na jednej strane a židovskými predstavenými na strane druhej, sa v celom príbehu točí okolo jedinej veci: ako to, že slepý od narodenia teraz vidí?

Ak chceme vidieť náš život, ak chceme vidieť na cestu, ktorou sa uberať za šťastím, potrebujeme Svetlo, ktorým je Kristus. Zdieľať

Evanjeliový príbeh je o uzdravení duchovného zraku. V našich vzťahoch zažívame niečo podobné. Deti majú telesné oči zdravé, a predsa nevidia, čo všetko pre nich obetujú rodičia. Manžel môže mať telesné oči v poriadku, a predsa nevidí, čo všetko obetuje pre neho a pre rodinu jeho manželka a naopak.  Pod vplyvom Božieho slova nezabúdajme na vďačnosť, tzn. mať oči srdca, ktoré vidia.

Pozerať sa očami Boha 

V prvom čítaní tejto Štvrtej pôstnej nedele sa číta príbeh o tom, ako sudca a prorok Samuel šiel do Betlehema, aby spomedzi synov Izaiho ustanovil nového izraelského kráľa. Samuel pristupuje k voľbe na základe ľudských kritérií, tzn. aby mal poriadnu postavu, pekný vzhľad, však kráľ musí reprezentovať, a preto musí dobre vyzerať. Boh napomína Samuela: „Nehľaď na jeho tvár ani na výšku postavy; tohoto som si nevybral. Ja nehľadím ako človek. Človek vidí iba vonkajšok, ale Pán vidí do srdca.“ (1 Sam 16, 7) Určite by inak vyzerali manželstva, ak by si mladí ľudia vyberali budúcich manželov a manželky nie podľa toho, či už má kúpený byt a či má nadpriemerný plat, aby aj po prípadnom rozvode bolo o nich a deti postarané, ale ak by kritériom výberu bol charakter a správanie človeka. Určite by inak vyzeralo fungovanie našej spoločnosti, ak by na riadiace miesta boli vyberaní ľudia podľa odbornosti a charakteru. Máme sa naučiť pozerať na náš život za pomoci Krista, lebo iba On nám dáva svetlo pre naše srdce. 

Viera ako neustály proces

 V evanjeliovom úryvku Pán Ježiš hovorí slepému: „Choď, umy sa v rybníku Siloe.“ (Jn 9, 7) Evanjelista Ján uvádza preklad názvu Siloe = „Poslaný“, čo je odvodené od hebrejského slovesa „šalah“ = „poslať“. Kristus v týchto slovách prejavuje istú iróniu.

Máme sa naučiť pozerať na náš život za pomoci Krista, lebo iba On nám dáva svetlo pre naše srdce.  Zdieľať

Krátko predtým hovorí o svojom Otcovi ako tom, ktorý „ma poslal“, tzn. Boží Syn je poslaný. Čítali sme to aj minulú nedeľu v príbehu o Samaritánke, keď Pán vysvetľuje svojim učeníkom: Mojím pokrmom je plniťľu toho, ktorý ma poslal.“ (Jn 4, 34) V Jánovom evanjeliu sa s týmto spojením stretávame na viacerých miestach. V čom spočíva irónia? Ježiš Kristus je „Siloe“, On je Poslaný, to on spôsobil, že slepý vidí a nie voda v nádrži. Uzdravenému to pomaličky dochádza, kto je ten muž, čo ho uzdravil. Najskôr je to „človek, ktorý sa volá Ježiš“, potom je to „prorok“, následne je to „ten, ktorý je od Boha“, až napokon  verí v Syna človeka a klania sa mu, tzn. vzdáva Ježišovi úctu, ktorá patrí jedine Bohu, lebo Ježiš je Boh. Príbeh nám ukazuje, že viera je proces postupného spoznávania Boha, jeho miesta a jeho pôsobenia v našom živote. Niektorí v tomto procese môžu zostať zaslepení do konca života, iní zostanú niekde na polceste... A kde sa nachádzam ja? Pomáhame iným, aby našli v živote toto svetlo Krista? 

Domáca bohoslužba 

Pod vplyvom evanjeliového úryvku si všimnime krstnú liturgiu Cirkvi. Pozostáva zo symbolu vody a svetla. Sme pokrstení vodou. Kristus nás obmyl od dedičného hriechu a od všetkých hriechov, stali sme sa Božími synmi a dcérami a členmi Cirkvi. Pri krste rodičom a krstným rodičom je odovzdaná krstná svieca so slovami: „Prijmite svetlo Kristovo.“ Využime túto nedeľu ako poďakovanie za dar viery. 

Navrhujem urobiť v domácnostiach malú rodinnú bohoslužbu, pri ktorej si obnovíme svoje krstné sľuby. Zdieľať

Keďže sa nemôžeme zúčastniť nedeľných bohoslužieb, ak máme doma svätenú vodu, navrhujem urobiť v domácnostiach malú rodinnú bohoslužbu, pri ktorej si obnovíme svoje krstné sľuby. Obnovme si záväzok, že Kristus bude v našom živote vždy naším Svetlom. Položme na stôl krížik. Zapáľme si svoju krstnú sviecu, alebo hoci aj obyčajnú sviecu. Prečítajme si nedeľný úryvok, alebo príbeh o krste Pána Ježiša (Mt 3, 13 – 17). Vyznajme - recitujme Verím v Boha a na záver povieme: „Toto je viera naša, toto je viera Cirkvi. Túto vieru vyznávame a ona je našou slávou v Ježišovi Kristovi našom Pánovi. Potom môže každý člen rodiny povedať nejakú prosbu (za rodinu, za Cirkev, za náš národ, za zdravie a ukončenie pandémie a pod.). Vzývajme o orodovanie našich krstných patrónov a ďalších svätcov, ktorých máme v úcte, zvlášť Božiu matku. Potom sa pomodlime Otčenáš, Zdravas a Sláva. Môžeme pridať desiatok z Ruženca svetla - ktorý bol pokrstený v rieke Jordán. Na záver otec alebo mama rodiny pokropí všetkých svätenou vodou. 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo