Odkresťančovanie je výzvou

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Odkresťančovanie je výzvou

Evanjeliový úryvok najbližšej nedele (Mt 4, 12 – 23) opisuje začiatok Ježišovej verejnej činnosti a povolanie prvých učeníkov. V Cirkvi sa tento deň slávi ako Nedeľa Božieho slova.

Svätý Otec František apoštolským listom Aperuit illis ešte z 30. septembra 2019 ustanovil 3. nedeľu v cezročnom období za „Nedeľu Božieho slova.“ Vo svojom liste pápež pripomina: „Bez Svätého písma sú pre nás nepochopiteľné udalosti súvisiace s poslaním Ježiša a jeho Cirkvi vo svete.

Novosť evanjelia 

Postava Jána Krstiteľa spája ale aj oddeľuje pôsobenie Ježiša Krista. Na jednej strane Ján je Pánovým predchodcom. Je zavŕšením starozákonných očakávaní. Je posledným prorokom, ktorý predstavil Mesiáša pri rieke Jordán. Slovenský text hovorí, že Jána „uväznili“. V gréckom texte sloveso „paradídomi“ znamená „odovzdať, vydať“ aj v zmysle „zatknúť“. Podobným spôsobom aj Syn človeka bude „vydaný“ do rúk mučiteľov (porov. Mt 17, 22; 20, 18). V tom Predchodca a Mesiáš zdieľajú spoločný osud. Na druhej Ježiš nie je Jánovým pokračovateľom. Je Boh a v jeho osobe prichádza Božie kráľovstvo. Ak Ján pripravoval na príchod Božieho kráľovstva, s Ježišom nastáva čas tohto Kráľovstva. 

Svetlo v temnotách

Zabulon a Neftali boli kmene, ktoré mali svoje územie okolo Galilejského jazera. Podľa Druhej knihy kráľov 15, 29 obyvatelia Galiley boli medzi prvými, ktorých kráľ Tiglatpilesar III. (vládol v rokoch 745 – 727 pred Kr.) deportoval do Asýrie. V roku 732 pred Kr. totiž dobyl Damask a okupoval značnú časť Izraela. Izaiáš prorokuje, že tak, ako tieto dva kmene boli medzi prvými, ktoré šli do zajatia, budú medzi prvými, ktorí sa dočkajú slobody a návratu.

Boží Syn sa nevyhýbal kontaktu s ľuďmi, práve naopak. Prvotná Cirkev nasledovala jeho príklad a rozvinula širokú misionársku činnosť.  Zdieľať

Pre evanjelistu Matúša posolstvo Božieho Syna je posolstvom pravej slobody a návratu k Bohu. Niektorí biblisti hovoria o podobnosti Matúša s Lukášovým textom o proroctve Simeona v jeruzalemskom chráme, ktorý nazval Krista  „Svetlo na osvietenie pohanov“. Výraz „na ceste k moru“ sa môže vzťahovať na známu obchodnú cestu „Via maris“ = „Morskú cestu“, ktorá prechádzala cez Galileu a spájala Damask so Stredozemným morom. Výraz „Galilea pohanov“ sa používal z toho dôvodu, že na tomto území žili rôzne národy. Pohania tak boli začlenení do Božieho plánu spásy.  Naznačuje to aj zmienka o tom, že Ježiš „opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnauma.“ (Mt 4, 12) Odišiel teda zo svojho rodného mesta, aby priniesol svetlo Božieho posolstva ľuďom, ku ktorým sa ešte nedostalo. Kafarnaum ležal na brehu Galilejského jazera pri už spomenutej obchodnej ceste. Bolo rušným mestom s rozmanitým obyvateľstvom, ktorí sa živili obchodom, remeslom a predajom rýb. Boží Syn sa nevyhýbal kontaktu s ľuďmi, práve naopak. Prvotná Cirkev nasledovala jeho príklad a rozvinula širokú misionársku činnosť. 

Starozákonný evanjelista 

Na začiatku pozemskej prítomnosti Božieho Syna pri opise jeho narodenia evanjelista uvádza citát z Knihy proroka Izaiáša (porov Mt 1, 23). Teraz na začiatku Ježišovej verejnej činnosti sa Matúš opäť vracia k Izaiášovi  (Iz 8, 23 – 9, 1). Tento starozákonný prorok, ktorý sa pre veľké množstvo mesiášských predobrazov zvykne označovať „evanjelistom Starého zákona“, je spomedzi štyroch novozákonných evanjelií najcitovanejším práve v Matúšovom evanjeliu (13 citátov a narážok). Matúš popretkával svoje evanjelium starozákonnými odkazmi. Svojim čitateľom predstavuje osobu Ježiša ako Mesiáša, v ktorom sa napĺňa Starý zákon. Pozýva ich nanovo čítať starozákonné udalosti, osoby a proroctvá vo svetle Ježišovho posolstva a vidieť v nich základné línie, ktoré vedú ku Kristovi. Nedeľa Božieho slova je pozvaním dobre poznať Starý zákon. 

Božie kráľovstvo

Evanjelista Matúš uprednostňuje formu „nebeské kráľovstvo“ pred  označením „Božie kráľovstvo“. Je to kvôli úcte židov a židokresťanov, ktorí nevyslovovali Božie meno dokonca ani v liturgických textoch. Nejestvuje však obsahový rozdiel medzi dvoma výrazmi. Myšlienka Božej vlády bola prítomná už v Starom zákone.

Matúš popretkával svoje evanjelium starozákonnými odkazmi. Svojím čitateľom predstavuje osobu Ježiša ako Mesiáša, v ktorom sa napĺňa Starý zákon. Zdieľať

Predovšetkým Kniha žalmov predstavuje Boha ako kráľa a jeho vláda odrážala ľudskú túžbu po pokoji, slobode a spravodlivosti. Matúšovo evanjelium zobrazuje Ježiša Krista ako naplnenie týchto očakávaní. Ježiš ohlasoval, že Božie kráľovstvo je blízko, ale jeho posolstvo jasne ukazuje, že nejde o politické, ale o duchovné kráľovstvo. Toto kráľovstvo je určené už teraz pre toho, kto odpovedá na Kristovo pozvanie svojou vierou. Božie kráľovstvo sa stáva prítomným v Ježišových mocných slovách a skutkoch. Na pochopenie podstaty Božieho kráľovstva Boží Syn neraz používa podobenstvá. Druhou formou ohlasovania Božieho kráľovstva v Matúšovom evanjeliu sú Ježišove skutky: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium.“ (Mt 11, 5). 

Výzva 

Galilea v porovnaní s Judskom, ktorého centrum bol Jeruzalem so svojím chrámom a liturgiou mala povesť menej nábožného kraja. Avšak Ježiš Kristus si vybral práve Galileu za miesto ohlasovania Božieho kráľovstva. Evanjelista Matúš ju nazval „Galileou pohanov“ a „temným krajom smrti“ (porov. Mt 4, 15 - 16). Boží Syn nejde ľahšou, ale náročnejšou cestou. Ak konštatujeme, že aj na našom Slovensku a  v Európe dochádza k odkresťančovaniu, nesmie to zostať iba konštatovaním. Pre nás kresťanov je to výzva prinášať svojím životom svetlo evanjelia podľa vzoru Božieho Syna. 

Povolanie 

Evanjelista zachoval povolanie prvých učeníkov v dvojiciach. Ide o obľúbený „matúšovský“ štýl zdvojenia počtu osob, ktorý nachádzame aj v ďalších častiach tohto evanjelia:

  • v Mt 8,28 sú dvaja posadnutí, hoci Mk 5,2 v tej istej udalosti spomína iba jedného;
  • v Mt 20,30 dvaja slepci v Jerichu prosia Ježiša o uzdravenie, hoci v Mk 10,46 je iba jeden.

Dôvodom je pravdepodobne tá skutočnosť, že v židovstve na platnosť svedectva boli potrební aspoň dvaja svedkovia. 

Ak konštatujeme, že aj na našom Slovensku a  v Európe dochádza k odkresťančovaniu, nesmie to zostať iba konštatovaním. Pre nás kresťanov je to výzva prinášať svojím životom svetlo evanjelia podľa vzoru Božieho Syna.  Zdieľať

V židovstve si žiak vyberal učiteľa. Jeho ambíciou bolo byť raz väčší ako jeho učiteľ. Kritériom výberu bolo, aby sa žiak pri svojom majstrovi naučil čo najlepšie rozumieť Boží zákon – Tóru. Pán Ježiš koná odlišne. Ujíma sa iniciatívy a  povoláva tých, ktorých on sám chce. Učeníkov povoláva, aby nasledovali jeho samotného, lebo On je naplnením Zákona. Opúšťajú istotu živobytia vyjadrené rybárskymi sieťami a loďou, svoje dovtedajšie vzťahy, čo je vyjadrené zmienkou o otcovi Zebedejcovcov a vkladajú svoj život do istoty, ktorou bude odteraz pre nich Ježiš. Boží Syn im ponúka, že sa stanú „rybármi ľudí“. Doteraz sa živili ako rybári. Spúšťali siete a chytali ryby. Teraz ich poslanie bude „chytať“ ľudí pre Božie kráľovstvo. V 13. kapitole Matúš odovzdal Pánovo podobenstvo O rybárskej sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy.(Mt 13, 47) Úloha učeníkov nie je vyberať si nasledovníkov, vytvárať privilegované skupinky. Pravý Ježišov učeník pozýva do Božieho kráľovstva všetkých bez rozdielu. Príslovkou „euthéos“ – „ihneď“, ktorá sa spomína pri obidvoch bratských dvojiciach,   evanjelista kladie dôraz na okamžité rozhodnutie mužov nasledovať Krista. Prosme si aj my o túto rozhodnosť v nasledovaní Božieho Syna. 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo