Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
11. január 2020

Spoluvykupiteľka, bláznovstvo alebo piata mariánska dogma?

Pri príležitosti sviatku Panny Márie Kráľovnej dostal Pápež František otvorený list so žiadosťou o vyhlásenie novej mariánskej dogmy. Prednedávnom naň reagoval a nazval celú situáciu bláznovstvom. Či má Matka Božia právo nazývať sa Spoluvykupiteľkou alebo nie približuje absolvent Gregoriánskej univerzity, mariológ Andrej Mária Čaja.
Spoluvykupiteľka, bláznovstvo alebo piata mariánska dogma?

V otvorenom liste pápežovi žiadajú dvaja kardináli a štyria biskupi 1 dogmatické vyhlásenie „veľkého poslania, ktoré zohrala Panna Mária v Božom pláne vykúpenia“. Jej jedinečnú úlohu má definovať aj mariánsky titul Spoluvykupiteľka, o ktorom sa v Cirkvi dlhodobo polemizuje a ktorý sa aktuálne zaradil medzi najpálčivejšie teologické témy. Najmenej sedem miliónov katolíkov zo 170 krajín, nevynímajúc stovky biskupov a kardinálov, už podpísalo viaceré petície adresované Svätému Otcovi s prosbou o vyhlásenie tejto mariánskej dogmy.

Voči uvedenej iniciatíve sa nepriamo vyjadril už aj pápež František a to počas bohoslužby, ktorú slávil na sviatok Guadalupskej Panny Márie v Bazilike sv. Petra. „Mária verná svojmu Majstrovi, svojmu Synovi, jedinému Vykupiteľovi, nikdy nechcela nič vziať pre seba. Nepredstavila sa nikdy ako spoluvykupiteľka, ale ako učeníčka,“ povedal pápež pred zástupcami národov Latinskej Ameriky a severnej časti kontinentu. „Keď k nám prídu s tým, že ju chcú za niečo vyhlásiť alebo urobiť o nej dogmu, neupadnime do bláznovstva," podotkol Svätý Otec po španielsky. Tento titul podľa neho kladie Máriu na rovnakú úroveň s Kristom, akoby mu kradla niečo z jeho cti a jedinečnosti.

S aktuálnou problematikou spoluvykupiteľstva sme sa preto obrátili na odborníka v oblasti mariológie, kňaza Andreja Mária Čaju, ktorý je aj autorom kníh Panna Mária vo Svätom písme 2 a Panna Mária v Božom pláne spásy 3.

Na snímke páter Andrej Mária Čaja.


Pápež František nedávno na žiadosť biskupov a kardinálov zareagoval, keď počas svojej kázne zaujal negatívne stanovisko voči samotnému titulu. Máme teda považovať pápežovo vyjadrenie za definitívne stanovisko Cirkvi?

Keďže nevieme, čo prinesie budúcnosť a ako budeme spolupracovať s milosťami, ktoré nám Boh neustále ponúka, je nemožné predpovedať, či je stanovisko Cirkvi v tejto otázke definitívne uzavreté. V dejinách mariológie sa stretávame s podobným prípadom, keď dokonca veľké teologické autority odmietli uznať Nepoškvrnené počatie Panny Márie ako pravdu viery. Spolu so sv. Bernardom, sv. Bonaventúrom a sv. Tomášom Akvinským aj pápež Inocent III. explicitne odmietol toto privilégium, nie na báze svojej autority, ale ako osobnú mienku. A predsa Cirkev túto pravdu v roku 1854 nakoniec vyhlásila za dogmu. Božia pravda si dokáže preraziť cestu aj vtedy, keď sa zdá byť už všetko stratené či zablokované. A tak to môže byť aj s otázkou mariánskeho spoluvykupiteľstva.

A predsa, aj emeritný pápež Benedikt XVI., ešte ako prefekt Kongregácie pre náuku viery, bol voči používaniu tohto titulu veľmi rezervovaný...

„Vyhlásil, že aktá teologickej prezentácie o Spoluvykupiteľke si prečíta. V posledných mesiacoch dostal z kolégia kardinálov a biskupov ešte omnoho viac petícií žiadajúcich túto mariánsku dogmu.“ Zdieľať

V knihe rozhovorov o viere v súčasnom svete Boh a svet 4 na otázku nemeckého žurnalistu Petra Seewalda k tejto problematike odpovedal, že spolupráca Márie v pláne spásy „je inými titulmi lepšie vyjadrená, kým výraz ‚Spoluvykupiteľka‘ sa príliš odkláňa od jazyka Písma a otcov a tým vyvoláva nedorozumenia“. Avšak ani jeho vtedajšie výhrady nemali definitívnu formu, ako to dosvedčuje kardinál Toppo, keď v jednom rozhovore pre spravodajskú agentúru Zenit hovoril o svojom stretnutí s pápežom Benedik­tom XVI., pri ktorom mu predstavil aktá teologického sym­pózia o mariánskom spoluvykupiteľstve, ktoré sa konalo vo Fatime v roku 2005. Zároveň mu odovzdal latinské votum žiadajúce slávnostné vyhlásenie dogmy o Panne Márii ako Matke všetkých národov, Spoluvykupiteľke, Prostrednici a Orodovnici, ktoré bolo podpísané mnohými kardinálmi, arcibiskupmi a biskupmi. Kardinál Toppo opísal stretnutie nasledovne: „Počas našej pätnásťminútovej audiencie Svätý Otec prijal aktá a votum so živým záujmom. Bol prekvapený, že toľkí kardináli a biskupi podpísali votum. Vyhlásil, že aktá teologickej prezentácie o Spoluvykupiteľke si prečíta. V posledných mesiacoch dostal z kolégia kardinálov a biskupov ešte omnoho viac petícií žiadajúcich túto mariánsku dogmu.“ Z tohto dôvodu ani vyjadrenia pápeža Františka nemusíme vnímať ako definitívne zamietnutie.

Možno jeho slová interpretovať aj ako odmietnutie nesprávneho chápania spoluvykupiteľstva?

Ak spoluvykupiteľstvo chápeme tak, že nielen z Krista pramení, ale vedie k jeho ešte väčšej oslave, potom tento titul  nezatieňuje Krista. Zdieľať

To by nastalo, keby mal titul zatieňovať Krista ako jediného Vykupiteľa. No ak spoluvykupiteľstvo chápeme tak, že nielen z Krista pramení, ale vedie k jeho ešte väčšej oslave, potom tento titul i obsah, čo naznačuje, nezatieňuje Krista. Podobne ako Božie adoptívne synovstvo pokrstených nezatieňuje jeho večné synovstvo alebo ministeriálne a duchovné kňazstvo v Cirkvi jeho jedinečné kňazstvo. Týmto spôsobom sa totiž ukazuje, že Kristova milosť naozaj prináša ovocie, ba je natoľko účinná, že nás slabých ľudí robí schopnými spolupracovať s ním a v ňom na veľkom diele spásy. Preto by sa dalo v istom zmysle tvrdiť, že odmietanie ľudskej spolupráce či spoluvykupiteľstva nakoniec vedie k ochudobneniu samotného Krista.

Mnohým súčasným teológom sa titul javí problematický, z lexikálneho hľadiska až nevhodný. A to najmä kvôli predpone „spolu“, ktorá vyvoláva dojem narušenia základnej asymetrie medzi Kristovým a Máriiným prínosom v diele spásy.

Mária je Spoluvykupiteľkou skrze účasť na Kristovom diele, a tým je jej úloha od Krista zá­vislá a je mu úplne podriadená. Zdieľať

Je známe, že už dominikánsky teológ Y. M. Congar v roku 1938 upozornil, že titul môže viesť k nebezpečnej myšlienke (práve kvôli predpone „spolu“), že Mária sa nachádza na rovnakej úrovni s Kristom. Z tohto dôvodu navrhoval používať alternatívny titul „spolupracovníčka vykúpenia“. Pritom si však zrejme nevšimol, že aj ním navrhovaný termín je zloženým slovným tvarom obsahujúcim kontroverznú predponu „spolu“.

Výhrady proti používaniu titulu Spoluvykupiteľka prehliadajú základný fakt, že väčšina našich teologických termínov má takzvanú „analogickú“ povahu. Na základe nej môžeme Bohu ako aj stvoreniu pripísať rovnaký súd a napríklad tvrdiť, že Boh „je“, a zároveň tvrdiť, že aj človek „je“. Pričom je evidentné, že v prvom prípade má „je“ úplne iný rozmer ako v druhom. Boh je samojestvujúce a nezávislé Bytie (Ipsum Esse subsistens), kým človek, ako stvorené súcno, má bytie na základe účastnosti (per participatio­nem). V podobnom zmysle sa dá povedať, že Kristus je Vykupiteľ a Mária je Spo­luvykupiteľka bez toho, aby takáto výpoveď nutne implikovala rovnosť medzi Kristom a Máriou. Kristus je nezávislým, zvrchovaným Vykupiteľom. Byť „Vykupiteľom“ je jeho podstatou. Mária je Spoluvykupiteľkou skrze účasť na Kristovom diele, a tým je jej úloha od Krista zá­vislá a je mu úplne podriadená. Dané vysvetlenie je trochu filozofického rázu, no každému teológovi by malo byť úplne jasné.   

Obraz Korunovanie Panny Márie namaľoval španielsky umelec Diego Rodriguez de Silva y Velázquez. (zdroj: CNA Deutsch)

Ako je však možné prijať do teologického slovníka titul, ktorý sa podľa, už citovaných slov Jozefa Ratzingera, „príliš vzďaľuje od Biblie a od jazyka cirkevných otcov“?

Sám Pavol hovorí, že je pripravený obetovať všetko, aby mohol spasiť aspoň niektorých z Izraela. Zdieľať

Skutočne, vo Svätom písme nie je nikde napísané, že Panna Mária je Spoluvykupiteľka a termíny „spasiť“, „vykúpiť“ alebo „spolupracovať“ sa s jej osobou ani raz nespomínajú. A predsa je titul, istým spôsobom, vo Svätom písme pevne zakotvený, čo je dané už len tým, že významné grécke sloveso sózein (σώζειν), ktoré znamená „spasiť“, sa používa nielen v súvislosti s vysvetlením Ježišovho mena na začiatku Matúšovho evanjelia, ale aj na viacerých miestach Nového zákona na opísanie spasiteľnej činnosti kresťanov. Napríklad apoštol Pavol vyzýva svojho duchovného syna a spolupracov­níka Timoteja takýmto spôsobom: „Dávaj pozor na seba a na učenie; buď v tom vytrvalý. Lebo ak si budeš takto počínať, zachrániš (doslovne: „spasíš“) seba aj tých, čo ťa počúvajú.“ Sám Pavol hovorí, že je pripravený obetovať všetko, aby mohol spasiť aspoň niektorých z Izraela: „Vám, pohanom, hovorím: Pretože som apoštol pohanov, robím česť svojej službe, aby som takto vzbudil žiarli­vosť svojich pokrvných a zachránil (doslovne: „spasil“) z nich aspoň niektorých.“

Zaujímavé je, že na uvedený lingvistický aspekt upriamil pozornosť aj protestantský exegéta Richard Baumann.

V článku Spoluvykupiteľka, heréza alebo spasiteľná pravda? Myšlienky evanjelického kresťana5 dospel k nasledovnému záveru: „Ak ide o skutočnú pravdu Písma, že aj my kresťania môžeme vykonávať spolu­vykupi­teľskú službu, a teda sme boli vyvolení k tomu, aby sme ,spoluzachraňovali‛ a ,spolu­vykupovali‛ v zmysle celého posolstva spásy a najmä podľa apoštolského svedectva v Liste Kolosanom, tak nemôže ísť o žiadnu herézu, t. j. o nedovo­lený výber a tým o prekrú­tenie pravdy, keď sa Mária označuje ako ,Spoluvykupi­teľka‛ v jasnom biblicko-cirkevnom zmysle pre pravdu.“

Spomínali sme námietku, podľa ktorej sa termín Spoluvykupiteľka vzďaľuje aj od jazyka cirkevných otcov.

V starovekej byzantskej liturgii zachovali viaceré mariánske modlitby, ktoré sa priamo obracajú na Máriu s prosbou o spásu.  Zdieľať

Nie je to celkom presné, iba ak v tom zmysle, že vznešený a exaltovaný spôsob reči prvých veľkých učiteľov Cirkvi o Márii takmer ani nemožno porovnať s triezvosťou titulu Spoluvykupiteľka. Prví cirkevní otcovia ju nazývali nielen „Novou Evou“, ale jej pripisovali už tak odvážne tituly ako „príčina spásy“ či „orodovinca“, čo dosvedčuje už sv. Irenej, biskup z Lyonu. Okrem toho sa v starovekej byzantskej liturgii zachovali viaceré mariánske modlitby, ktoré sa priamo obracajú na Máriu s prosbou o spásu, čo by sme si v dnešnej teologickej klíme, citlivej na ekumenizmus, asi ťažko dovolili. Vyskytujú sa v nej výrazy ako: „Najsvätejšia Matka Božia, spas nás!“ (liturgická kniha Hieraticon); „Mária, jediná pevná nádej, moja ochrankyňa a moja spása!“(modlitba pripisovaná sv. Jánovi Zlatoústemu, liturgická kniha Horologion); „Buď pozdravená, ty, čo si zjednotila nebo a zem! Buď pozdravená, nádej, ochrana a spása všetkých končín zeme!“ (sv. Ján Damascénsky)

Pozrime sa trošku do histórie. Ako sa teda mariánsky titul v priebehu času presadil?

Prvá zmienka o Panne Márii ako Spoluvykupiteľke siaha na základe štúdií Reného Laurentina do 14. – 15. storočia. Podľa francúzskeho mariológa sa titul prvýkrát objavil v salzburskom liturgickom hymne nazvanom Žalospev k Panne Márii držiacej v lone svojho Syna zloženého z kríža, v ktorom anonymný autor píše: „Milujúca, sladká a nežná, vôbec si nezasluhujúca utrpenie. Ak si si odteraz zvolila plač, ako spolutrpiteľka Vykupiteľa pre zajatých hriešnikov budeš Spoluvykupiteľkou“.6 Od tej doby sa titul začal používať stále častejšie i v teologických traktátoch. Nielen jezuiti a františkáni, ale i mnohí iní významní teológovia sa ho snažili vysvetliť a obhájiť proti rôznym námietkam.

Na snímke svätý John Henry Newman, teológ a filozof. (zdroj: dowym.com)

Ku Spoluvykupiteľke mal vraj blízko aj nedávno svätorečený kardinál John Henry Newman, bývalý anglický konvertita.

Titul použil vo svojom spise List Puseymu, kde pripomína už uvedený fakt, že cirkevní otcovia aplikovali na Pannu Máriu termíny, ktoré vo svojej vznešenosti a rétorickosti prevyšujú omnoho viac terminológiu spoluvykupiteľstva, ktorá jeho anglikánskemu priateľovi Puseymu tak prekážala. Z tohto dôvodu sa Newman na neho obracia s istou dávkou sarkazmu a píše: „Keď videli, že ju nazývaš titulmi Matka Božia, Druhá Eva, Matka žijúcich, Matka života, Hviezda ranná, Záštita veriacich, Žezlo pravej viery, nepoškvrnená Matka svä­tosti a obdobnými výrazmi, považovali by to za nekoherentné, ak protestuješ proti tomu, keď sa nazýva Spoluvykupiteľkou...“ 7

 

S titulom sa však stretávame aj u viacerých svätých a blahoslavených 19. a 20. storočia, ktorí si ho osobitne vážili.

Inzercia

Samotný fakt Máriinho spoluvykupiteľstva sa pokladal za samozrejmosť a málokto sa opovážil označiť tento titul za nesprávny či heretický. Zdieľať

Patria k nim napríklad sv. Gaspar del Bufalo, sv. Vincent Pallotti, sv. Anton Mária Claret, sv. Františka Cabrini, sv. Mária Bernarda Bütler, sv. Luigi Orione, sv. Maximilán Kolbe, sv. Edith Stein – Terézia Benedikta z Kríža, sv. Leopold Mandić, sv. Pio z Pietrelciny, sv. Josemaría Escrivá, sv. Matka Tereza z Kalkaty, bl. Giovanni Scalabrini, bl. Bartolo Longo, bl. Giacomo Alberione, bl. Gabriele Allegra či sestra Lucia dos Santos z Fatimy. Asi najväčšiu explóziu záujmu o túto mariologickú tému možno registrovať v prvej polovici 20. storočia. Je pritom zaujímavé pozorovať, že do Druhého vatikánskeho koncilu sa terminológia spoluvykupiteľstva všeobecne považovala za legitímnu a v úplnej zhode s katolíckou náukou. Názorové rozdiely medzi teológmi sa týkali skôr modality Máriinej účasti na vykúpení. Samotný fakt Máriinho spoluvykupiteľstva sa však pokladal za samozrejmosť a takmer len málokto sa opovážil označiť tento titul za nesprávny či heretický. Už len z toho dôvodu, že počas pontifikátu sv. Pia X. sa dostal do oficiálnych aktov Svätej stolice a pápež Pius XI. ho dokonca viackrát použil vo svojich verejných príhovoroch.

Dnes však mnohí pozerajú na tento titul s podozrením. Kedy a ako teda došlo k zmene postoja voči mariánskemu spoluvykupiteľstvu?

Stalo sa tak po Druhom vatikánskom koncile. Hoci viacerí biskupi prišli na koncil s očakávaním, že sa na ňom vyhlási nová mariánska dogma, koncil tak neurobil. Ba vo svojich dokumentoch ani raz nepoužil termín Spoluvykupiteľka, čo si následne mnohí začali vysvetľovať ako odmietnutie titulu. Je nutné však pripomenúť, že takáto interpretácia nie je celkom správna, pretože teologická komisia k prvej schéme dokumentu o Panne Márii pripojila vysvetľujúcu poznámku, v ktorej sa jasne hovorí: „Určité výrazy a slová použité pápežmi, ktoré sú síce úplne pravdivé, boli vyne­chané, lebo môžu byť len veľmi ťažko pochopené našimi oddelenými bratmi (v tomto prípade protestantmi). Medzi takéto výrazy možno priradiť nasledovné: ,Spoluvykupi­teľka ľudského rodu‛“ 8

Lingvistická a doktrinálna legi­tímnosť titulu teda nebola až tak zásadná?

Slovanský pápež sv. Ján Pavol II. použil terminológiu spoluvykupiteľstva celkovo desaťkrát, pričom ho sedemkrát aplikoval na Máriu a trikrát na kresťanov. Zdieľať

V poznámke sa jednoznačne hovorí, že ide o pravdivý titul. Je teda evidentné, že hlavným problémom bola eventuálna ekumenická prekážka, ktorú by jeho použitie mohlo predstavovať. Skutočnosť, že Druhý vatikánsky koncil titul nezakázal potvrdzuje nakoniec aj fakt, že slovanský pápež sv. Ján Pavol II. rehabilitoval a použil terminológiu spoluvykupiteľstva celkovo desaťkrát, pričom ho sedemkrát aplikoval na Máriu a trikrát na kresťanov, najmä na trpiacich. Urobil tak „bez fanfár“, so spontánnosťou, ktorá bola pre neho typická, avšak vo verej­ných príhovoroch, čím dal jasne na vedomie svoju mienku. Prvýkrát nazval Máriu týmto titulom 10. decembra 1980 počas generálnej audiencie v Ríme, kde sa prihovoril chorým a vyzval ich, aby nasledovali príklad Panny Márie Spoluvykupiteľky: „Drahí chorí, aj vás pozývam, aby ste myšlienku horlivej úcty upriamili na Máriu. Hoci sme skúšaní bolesťou, nemôžeme opomenúť, že sa máme radovať z nášho Boha, ktorý nás zaodel rúchom spásy a plášťom svätosti, aby sme boli schopní premieňať naše utrpenie v láskyplnú obetu v nasledovaní Panny Márie Spoluvykupiteľky.“ 9

Podľa viacerých súčasných katolíckych autorov by vyhlásenie novej mariánskej dogmy šokovalo členov rôznych nekatolíckych cirkevných spoločenstiev.

Je nepochybne dôležité mať ekumenické cítenie voči nekatolí­kom, no rovnako je dôležité pestovať ho aj v rámci Katolíckej cirkvi. Zdieľať

Zrieknutie sa náuky, ktorá bola v minulosti považovaná za úplne katolícku, z ohľadu na oddelených bratov sa síce môže zdať byť prejavom tolerantnosti a lásky, napriek tomu je správnosť takéhoto metodologic­kého postupu vystavená vážnym námietkam. Iste, v spôsobe vysvetľovania katolíckej náuky sa musíme na jednej strane vyhýbať všetkému, čo by mohlo druhých pohoršiť, na druhej strane sme však povinní predkladať celú pravdu. Veď čo by zostalo z katolíckej Tradície, keby sme sa museli zrieknuť všetkých termínov, ktoré sú neakceptovateľné pre oddelených bratov? Neotvára sa tak cesta k vytvoreniu akejsi „nadcirkvi“, postavenej len na akomsi univerzálnom bratstve, kde nie je ponechaný priestor pre dogmatické pravdy viery?

Hlavnou príčinou odmietania titulu Spoluvykupiteľka a jeho prípadnej dogmatizácie je teda ekumenizmus.

Je nepochybne dôležité mať ekumenické cítenie voči nekatolí­kom, no rovnako je dôležité pestovať ho aj v rámci Katolíckej cirkvi. Konkrétne voči tým, ktorí sú presvedčení, že je úplne správne nazývať Pannu Máriu titu­lom Spoluvykupiteľka. Bolo by vonkoncom absurdné, ak by sa napríklad tolerovalo pre mnohých katolíkov veľmi znepokojujúce zavádzanie priam až pohanského amazonského kultu matky zeme či Pachamamy v mene inkulturácie a zároveň by sa znevažujúco odmietala úcta k pravej Matke Božej, Márii. Nakoniec treba podčiarknuť aj skutočnosť, že autentický ekumenizmus nie je postavený na súhlase, ale pre­dovšetkým na pravde. Z čoho vyplýva, že aj legitímnosť titulu Spoluvykupi­teľka nezávisí od toho, či s ním niekto súhlasí alebo nie, ale od toho, či vyjadruje teologickú pravdu.

Ak katolícka náuka považuje v podstate spoluprácu respektíve spoluvykupiteľstvo Panny Márie za možné, k čomu je potrebné dogmatizovanie takejto pravdy? Čo by vlastne priniesla nová mariánska dogma? 

Predovšetkým je nutné podotknúť, že ak Kristus a jeho posolstvo predstavovali „znamenie, ktorému budú odpo­rovať“, bolo by nepochybne naivné sa domnievať, že vyhlásenie tejto dogmy by sa stretlo len s porozumením. Nesúhlas a opozícia neraz sprevádzajú ohlasovanie evanjelia, čo však kresťanov neoprávňuje k zamlčovaniu jeho teo­logických právd a morálnych princípov. Na druhej strane sa nedá poprieť, že ak mariánske spoluvykupiteľstvo vyjadruje autentickú katolícku náuku a teda spasiteľnú pravdu, tak jeho eventuálne dogmatické vyhlásenie by Cirkvi a svetu prinieslo aj požehnanie. Každé vyhlásenie dogmatic­kej pravdy je totiž víťazstvom nad nepravdou, nad „otcom lži“ a umož­nením vyliatia milostí pre danú epochu. Akýmsi potvrdením toho môžu byť už dnes cirkevne schválené zjavenia v Amsterdame, kde sa v rokoch 1945-1959 Panna Mária zjavovala jednoduchej žene Ide Peerdeman pod titulom Matka všetkých národov.

Na snímke vizionárka Ida Peerdeman s obrazom Matky všetkých národov (zdroj:rmvn)

Mariánska úcta spojená s týmto titulom sa rozšírila najmä vďaka medzinárodným modlitbovým dňom, ktoré sa konali v Am­sterdame a niekoľko rokov sa organizujú aj u nás na Slovensku. Prečo sú teda zjavenia z Amsterdamu tak dôležité?

Panna Mária v zjaveniach opakovane predložila žiadosť, aby uvedená náuka bola vyhlásená ako nová mariánska dogma. Zdieľať

Z teologického hľadiska sú zaujímavé už aj preto, že Mária v nich vysvetľuje svoje duchovné materstvo voči ľudstvu práve na základe funkcií spoluvykupiteľstva, prostredníctva a orodovníctva. To by sa dalo zhrnúť takto: Mária je Matkou všetkých ľudí, lebo za všetkých ľudí trpela spolu so svojím Synom ako Spoluvykupiteľka; je však aj Matkou, pretože ako Prostrednica svojim duchovným deťom sprostredkúva milosti vykúpenia; nakoniec je ňou aj z toho dôvodu, že sa za všetkých ľudí prihovára a ochraňuje ich ako Orodovnica. Okrem toho Panna Mária v zjaveniach opakovane predložila žiadosť, aby uvedená náuka bola vyhlásená ako nová mariánska dogma. Pričom vo viacerých posolstvách naznačila, že táto iniciatíva vyvolá v Cirkvi veľkú opozíciu a spor, no zároveň aj predpovedala, že vyhlásenie dogmy prinesie pravý pokoj a nové pôsobenie Ducha Svätého: „Matka všetkých národov si želá jednotu v pravom, v Svätom Duchu... Keď sa vyhlási dogma, posledná dogma v mariánskych dejinách, Matka všetkých národov daruje svetu pokoj, pravý pokoj.“ 10 Či a kedy Cirkev slávnostne definuje Máriino poslanie v dejinách spásy v ko­nečnom dôsledku závisí od Ducha Svätého, no v nemalej miere aj od spolu­práce veriacich a najmä teológov, ktorí sú povolaní k tomu, aby sa ako prví zaoberali týmto vznešeným tajomstvom.  


1 mexický kardinál a emeritný arcibiskup Guadalajary Juan Sandoval Íñiguez, indický kardinál a emeritný arcibiskup Rānchī Telesphore Placidus Toppo, nigerský arcibiskup a emeritný arcibiskup Ibadanu Felix Alaba Adeosin Job, škótsky biskup John Keenan z Paisley, wisconsinský biskup David Laurin Ricken z Green Bay a biskup Antonio Juan Baseotto, redemptorista a emeritný biskup Argentínskeho vojenského ordinariátu.

2 A. M. ČAJA, Panna Mária vo Svätom písme. „Ale Mária zachovávala všetky tieto slová a premýšľala o nich.“ (Lk 2,19). Nitra 2015.

3 A. M. ČAJA, Panna Mária v Božom pláne spásy. Dejinný vývoj a teologický význam mariánskeho titulu „Spoluvykupiteľka“. Nitra 2018

4 J. RATZINGER, Boh a svet. Viera a život dnes. Rozhovor s Petrom Seewaldom, Trnava 2002, 248-249.

5 R. Baumann, Die Miterlöserin, Häresie oder Heilswahrheit? Gedanken eines evangelischen Christen, 154.

6 Hymnus Planctus oratorius ad Beatam Virginem je zachovaný v dvoch manuskriptoch: Oratio S. Petri Salisburgensis, Saec. XV, Codex Petrin. a, III, 20 a Oratio S. Petri Salisburgensis, Saec. XIV a XV, Codex Petrin. a, I, 20. Citované v G. M. Dreves, Analecta hymnica medii aevi, zv. 46, Leipzig 1905, 126, pozn. 79.

7 J. H. Newman, A letter to the Rev. E. B. Pusey, D. D. on his recent Eirenicon, 82-83.

8 Pius X., Pius XI. Acta Synodalia Concilii Oecumenici Vaticani Secundi, zv. 1, Typis Polyglottis Vaticanis 1971, 99.

9 JÁN PAVOL II., Saluto agli ammalati, 10 dicembre 1980, in L’Osservatore Romano, (11.12.1980), 2.

10 Die Botschaften der Frau aller Völker, Jestetten 1998, 188.

 

 

 

Inzercia

Autorka je študentkou žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Za sebou má trojmesačnú stáž vo vatikánskom rozhlase, prax v domácej redakcii TASR a štvortýždňovú prax v Rádiu Slovensko (sekcia publicistiky). V minulosti tiež pôsobila ako externý redaktor pre študentský program Runiverz (televízia LUX) a ako externý editor pre spravodajský portál TASR – Teraz.sk.

Inzercia

Odporúčame