Boh vždy prekvapí

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Boh vždy prekvapí

Evanjeliový úryvok na sviatok Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa (Mt 2, 13 – 15. 19 - 23) podáva príbeh úteku Svätej rodiny do Egypta.

Útek a návrat do Egypta evanjelista Matúš znova využije na to, aby poukázal na naplnenie Starého zákona a na Ježišov Boží pôvod: Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka: „Z Egypta som povolal svojho syna.““ (Mt 2, 15) 

Dejiny Izraela 

Prorok Ozeáš, ktorý žil v 8. storočí pred Kr., hovoril o vyslobodení izraelského národa z egyptského otroctva, ktoré Boh uskutočnil prostredníctvom Mojžiša. Vyslobodenie z Egypta bolo znakom Božej lásky voči izraelskému národu, ktorý Boh nazýva svojím synom. V prípade Ježišovho narodenia Boh ukazuje svoju lásku a ochrannú ruku voči svojmu Synovi. Nejde však užo synovstvo symbolické, ale priame. Ježiš je Božím Synom od večnosti. Svojím pozemským životom berie na seba a  sprítomňuje dejiny izraelského národa. Prežíva útlak a utrpenie a prechádza cestu z Egypta do zasnúbenej krajiny ako kedysi vyvolený národ pri vyslobodení z egyptského otroctva. Ježišovo detstvo v sebe obsahuje dejiny Izraela v miniatúre. Na týchto dejinách svojho syna a národa má spoluúčasť aj jeho matka a pestún.

Paradoxy viery

Vianoce predstavujú jeden z príkladov toho, čo nazývam paradoxy viery. Boh sa neriadi podľa ľudských predpokladov a prognóz. Sme pozvaní neísť vlastnými cestičkami, ale spoznávať tento Boží pohľad. Vianočné texty nám hovoria, že mudrci, ktorí prišli z východu, aby sa poklonili novonarodenému kráľovi, hľadali ho v hlavnom meste vtedajšieho kráľovstva. Prišli do Jeruzalema za Herodesom Veľkým.

Ježišovo detstvo v sebe obsahuje dejiny Izraela v miniatúre. Na týchto dejinách svojho syna a národa má spoluúčasť aj jeho matka a pestún. Zdieľať

Ich uvažovanie a postup bol na ľudskej rovine logický. Kde inde hľadať nástupcu trónu, ak nie v paláci panovníka? Božie slovo nám zjavuje, že Boh sa nespráva podľa ľudských schém a predstáv. Za miesto narodenia si zvolil jednoduché obydlie v ústraní ľudí. Tieto paradoxy Božieho správania nachádzame v celom Svätom písme. Výstižne to vyjadril apoštol Pavol: Čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných.(1 Kor 1, 27) Celý život Božieho Syna už od jeho počatia bude sprevádzať tento paradox, v ktorom si Boh vyberá to, čo je svetu bláznivé a slabé, aby zahanbil múdrych a silných. Proi zvestovaní Boh poslal anjela Gabriela do Nazareta, na ktoré sa v Starom zákone nevzťahovalo žiadne proroctvo, lebo sa v starozákonných textoch toto mesto vôbec nespomína. Anjel neprichádza do chrámu ku kňazovi, ale do skromného domu chudobného dievčaťa. Boh prevracia naruby ľudské očakávania a zaužívané schémy. Boh vždy prekvapí. Platí to aj pre náš život. V osobe Márie máme bežného veriaceho, navyše ide o ženu, bez akéhokoľvek postavenia a z neznámeho prostredia, ktorá nepatrí do Dávidovej dynastie, lebo túto mesiášsku charakteristiku má jej manžel Jozef. Boh koná prekvapivo tam, kde by sme to nečakali, a zjavuje svoju veľkosť na osobách, s ktorými sa podľa ľudských kritérií nepočíta. Dovoľme Bohu, aby narodením Božieho Syna prekvapil aj nás.

Živý Betlehem

Z hebrejských slov „bet“ a „lechem“ sa zvykne Betlehem nazývať „dom chleba“. Prežiť vianočné sviatky a polnočnú svätú omšu v tomto meste, osobitne v Jaskyni narodenia, zanechá v človekovi jedinečné duchovné spomienky. Nie každému sa to však podarí.

Boh koná prekvapivo tam, kde by sme to nečakali, a zjavuje svoju veľkosť na osobách, s ktorými sa podľa ľudských kritérií nepočíta. Dovoľme Bohu, aby narodením Božieho Syna prekvapil aj nás. Zdieľať

Nie je to však ani potrebné. V umeleckom zobrazení stredovekých maliarov je to vyjadrené korporálom, na ktorom je položené Dieťa Ježiš. Korporál je liturgická látka, ktorá sa kladie na oltár a na ktorom sa uskutočňuje počas svätej omše premenenie chleba a vína na Telo a Krv Ježiša Krista.  Kristus, ktorý sa narodil v Betleheme, rodí sa na oltároch našich chrámov pri každej svätej omši. Rodí sa, aby sa stal Chlebom života, pokrmom, ktorý prijímame na našej ceste veriaceho človeka. Môžeme preto povedať, že každá svätá omša sa stáva Betlehemom, na ktorú sme pozvaní ho prijať, ako to vznešeným spôsobom vyjadruje latinská vianočná pieseň Adeste fideles: „Venite, adoremus Dominum – Poďte, pokloňme sa Pánovi.“ Je tu však ešte jeden rozmer. Všetci sme pozvaní, aby sme sa my sami stali živým Betlehemom, keď do našich životov sa narodí Kristus. 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo