Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
22. december 2019

Keď na Vianoce hľadáme "to niečo"

Som bez pochyby Auparková pipka, ale pokiaľ ide o Vianoce, obchodnému domu sa radšej vyhnem. Včera som však nemala na výber - bolo potrebné kúpiť ešte jeden zabudnutý dar. Domov som sa vracala síce s nádherným balíčkom, no v stave mentálneho kolapsu. Lebo atmosféra v Aupíku* bola mierne povedané psychotická. Situáciu vhodne doplnil monológ taxikára: „Na darčeky som minul päťtisíc. Viem, že to nie je normálne. Ale my sme divná rodina. Našťastie viem, že aj ja dostanem veľa. Tento rok elektróny a poriadne naložené – za tri šesto!“
Keď na Vianoce hľadáme "to niečo"

Škoda, že mňa elektróny vôbec nezaujímajú. Priala by som si skôr nové parkety alebo rekonštrukciu kúpeľne. Ináč mi nechýba vôbec nič a to je dôvod, prečo mi je tak hrozne dobre. Alebo teda – viac hrozne ako dobre. Keď sú totiž bazálne potreby človeka naplnené, zistí, že mu to nestačí. Že ku šťastiu nepotrebuje veci, ale niečo iné.

Ak chcete vidieť Maslowovu pyramídu fungovať v praxi, naberte odvahu a navštívte obchodný dom v tomto predvianočnom čase. Uvidíte dav ľudí, ktorí sa horúčkovito pachtia za nákupmi rôzneho druhu, no nikto z nich nebude šťastný. Ten zbedačený pohľad, tie pocuchané nervy a skrivené ústa hovoria sami za seba. Nepomáha ani fantastická výzdoba, ani Sinatra v reprákoch. Tu a tam je počuť starú známu vetu: „Ja neviem, čo mu mám kúpiť, veď on má všetko!“ Zaujímavé. Priznávame, že máme všetko, a predsa sa na sklonku adventu všetci stretávame v Auparku. Chceme nájsť „to niečo“, čo ešte doma nemáme. Úplne nám uchádza, že musíme vystúpiť po pyramíde o level vyššie, že sme si zmýlili miesto, že „to niečo“ nemá etiketu a ani cenovku.

"To niečo", čo naše srdce tak veľmi postráda, sa nenachádza vo veciach, ale ani v našich fantastických ideách. Schopnosť človeka vymyslieť si svoj projekt a potom sa naňho nezdravo naviazať, je najvýraznejšia práve na Vianoce. Možno to poznáte. Na dvere svojich príbytkov pribijete ozdobu. Na balkóne rozvešiate svetlá. Upracete, nakúpite. A potom sa kvalitne povadíte. Lebo v každej rodine sa nájde ten, ktorý „nikdy nepomáha“. Ten, ktorý  „vždy všetko pokazí“.  Nuž a samozrejme ten, ktorý „všetkých sekíruje“, lebo má o Vianociach veľmi konkrétnu predstavu. A tak sa na záver roka takmer so železnou istotou stretávame s fiaskom. Nič si nevyčítajte. Kombinácia rodinnej dynamiky, vymlátenej kreditnej karty a nedostatku svetla v decembrový mesiac skrátka nedovoľuje ináč.

A presne preto je tento čas tak ideálny na to, aby prišiel Ježiš. Presne v čase, keď sa rúcajú všetky naše úžasne vymyslené predstavy o živote, vstupuje do hry On – život sám. A čuduj sa svete, v jeho optike spoznávame úplne iné Vianoce. Nikde nevidíme sane. Nikde nepobehuje Macaulay Culkin. A pod jasľami neležia naložené elektróny. Za to môžeme vidieť slamu. Somára, kravu, vola – a s trochou predstavivosti aj nás samých. Rovnako živočíšnych, rovnako neohrabaných, azda aj natvrdnutých, presne ako takí somárikovia.

Keď som sa včera viezla v spomínanom taxi, snažila som sa stíšiť sústredením sa na Guardiniho** citát: „Realita je krajšia ako myšlienka.“ Rozhodla som sa tak nechať spadnúť všetky diktované koncepty šťastného života. Áno, bolo by super, keby ma druhí viac chápali. Ale možno je Božia vôľa, že nebudú. Áno, bolo by super, keby som bola zdravá. Ale možno je Božia vôľa, že nebudem. Áno, bolo by super, keby sme všetci prežili dokonalé Vianoce. Ale možno je Božia vôľa, že ich prežijeme inak. V myšlienke na Božiu originalitu som obdržala správu od drahej priateľky z Oratória. „Posielam ti fotku Pražského Jezuliatka. V týchto dňoch je vystavené bez šiat.“  Zoomujem fotku a odrazu sa na mňa usmieva sväté batoľa. Bez šiat znamená bez masiek. Bez pretvárky. Bez ustavičnej retuše. Bez zahmlievania nedokonalostí. Akoby sa mi so sladkým úsmevom prihováralo: Neboj sa pozrieť pravde do očí. Som v tom s tebou. Som v tom s tebou.
Heuréka! Tuším som práve našla to niečo, po čom dychtí moje srdce. :-)

Realita je krajšia ako myšlienka. Pretože je tvorená Bohom. A ten má na rozdiel od nás oveľa vycibrenejší vkus. Netrpí sklonom ku gýču. Nie je otrokom reklám. Nemá napozerané všetky romantické komédie. Neuznáva Photoshop a netoleruje fejky. Náš Boh je Bohom krásy a pravdy zároveň. A tak, keď vám jeho príchod náhodou strhne zopár starostlivo pripravených masiek dolu z tváre, netrápte sa. Ten moment nahoty vás nesmierne oslobodí a potrvá len chvíľu. Potom dostanete nové šaty. Oveľa krajšie.

Inzercia

________________________________________

*Aupík: dokonalý petržalský slang.
** Guardini: geniálny teológ, ktorého radi spomíname v Oratóriu sv. Filipa Nériho.

 

 

Inzercia

Moderná žena, akých je v Bratislave plno. Akurát, že som katolíčka. Milujem hĺbku našej viery, hľadanie pravdy a konverzie svetákov. Na Postoji píšem najmä úvahy, no kde tu narazíte aj na vecný komentár. Vyštudovala som publicistiku na Viedenskej univerzite. Živím sa tvorením textov a marketingom na sociálnych sieťach. Kedysi som písala pre fashion magazíny. Občas tam čosi ešte "plácnem". Inak ste ma mohli čítať aj na Slovo+ alebo bezhranicnalaska.sk. Milujem kávu a krásu. Najlepšie v tomto poradí. 💌 mikulova.writing(at)gmail.com 📸 IG: kejt_mikulova

Inzercia

Odporúčame

Blog
Peripetie ženskej duše v modernom svete

Peripetie ženskej duše v modernom svete

Som produktom modernej doby. V hlave si nosím pekný guláš o tom, kto som a kým mám byť. Kríza identity je umocnená tým, že som žena. Lebo ak do niečoho spoločnosť rada a pravidelne rýpe, je to povolanie ženy, zmysel existencie ženy a jej charakter.

Blog
Hovorca a ex-sekretár KBS proti KDH

Hovorca a ex-sekretár KBS proti KDH

Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Kramara a ex-sekretár KBS Ziolkovský kritizovali vedenie KDH a slovník predsedu Hlinu v televíznej diskusnej relácii. V súvislosti s tým, koho a za čo naši cirkevní predstavitelia inokedy chvália, a k akým prehreškom iných politikov urputne mlčia, to bola silno nespravodlivá reakcia, ktorá škodí Slovensku, kresťanskej demokracii aj Cirkvi. Ukazuje to aj bájka o kňazovi a politike.