Vy sa nesmiete mýliť, lebo ste poslankyňa

Takto mi napísala jedna pani do komentára na Facebook. Reagovala tak na moje ospravedlnenie sa za omyl pri hlasovaní o Istanbulskom dohovore. Priznala som sa, bola som nepozorná. Hlasovanie som ihneď, spolu s kolegyňami, ústne opravila. Mýliť sa je ľudské, či..?

Keď som o tom hovorila cez víkend manželovi, pripomenul mi mnohé udalosti spred siedmich rokov. Za neprijatie Istanbulského dohovoru sa aktívne angažujem už od roku 2013. Zúčastnila som sa vtedy asi všetkých občianskych aktivít súvisiacich s týmto Dohovorom a tiež s Celoštátnou stratégiou ľudských práv od diskusií, rokovaní, pracovných skupín, pripomienkovacieho konania až po verejné zhromaždenia pred Úradom vlády. Náš tlak neostal nepovšimnutý. V decembri 2013 minister spravodlivosti Tomáš Borec požiadal premiéra Fica o odklad ratifikácie Dohovoru. Istanbulský dohovor vtedy schovali „do šuflíka“ na dva roky. Zápas však pokračoval, pretože s našimi postojmi a predstavami sme boli naďalej vytláčaní z verejného priestoru. Od tých, ktorí hlásali tolerantnosť a slobodu prejavu sme boli často onálepkovaní ako „ľudskoprávni svätuškári“.

Zvykla som si.

V tom istom roku som spolu s ďalšou stovkou organizácií podpísala požiadavku na zastavenie ratifikácie Dohovoru. Za tento môj podpis bola naša nezisková organizácia Áno pre život vylúčená z podpory projektov Nórskeho finančného mechanizmu napriek tomu, že náš projekt bol nezávislou komisiou vyhodnotený ako najlepší.  To isté sa vtedy stalo aj Spišskej katolíckej charity.Organizácia Áno pre život pomáhajúca týraným ženám a ich deťom  bola doslova odstrihnutá od finančných zdrojov. Veľmi sme v tom období strádali. Svojim postojom som ohrozila celú organizáciu a v nej 12 zamestnancov s rodinami a 25 klientok - matiek s deťmi, ktoré boli v krízovej životnej situácii. A v neposlednom rade som ohrozila aj moju rodinu.O tejto situácii som hovorila v Rádiu Regina a tiež viacerým novinárom. Pavol Rábara vtedy vo svojom článku napísal, že „peniaze tečú tým, čo súhlasia s ideovým nastavením z Bruselu a Nórska“.

V 2015 som bola tiež členkou petičného výboru za prijatie nediskriminačného zákona o obetiach trestných činov a proti ratifikácii Istanbulskému dohovoru.

To sú moje skutky.

Na rozdiel od mnohých dnešných politikov, ktorí teraz zneužívajú môj omyl pri hlasovaní, som proti prijatiu Istanbulského dohovoru aj reálne niečo urobila. Viem, sme vo volebnej kampani, tak naši politickí súperi túto situáciu využívajú. A nakladajú aj KDH, za ktoré kandidujem do volieb 2020. Kresťansko-demokratické hnutie prijalo k ratifikácii Dohovoru jasné stanovisko a to formou uznesenia na zasadnutia Rady dňa 21. septembra t.r.. Vyzvalo v ňom Vládu SR, aby reagovala na pokus EÚ pristúpiť ako celok k Istanbulskému dohovoru a aby okamžite prijala potrebné kroky v súvislosti s ochranou zvrchovanosti SR v rozhodovaní o kultúrno-etických otázkach. Postoj Kresťanskodemokratického hnutia je teda verejne známy.

Útoky v politike ma už neprekvapujú. Ale doteraz ma prekvapuje, že kresťanom akoby prestalo záležať na integrite politikov. Že im nezáleží na tom, či to, čo politici hovoria aj naozaj žijú. Prečo na tom už kresťanom nezáleží?

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo