Pani Verešová, a vy ste čo robili, keď bola Nežná? Opýtal sa ma jeden mladý muž.

Bože môj, naše deti budú vyrastať v slobode. Vďaka Ti.  

Strašne ma rozčuľuje, keď v týchto dňoch ukazujú socializmus často iba ako režim, v ktorom chýbali základné potreby ako zubné pasty, pracie prášky, či dámske vložky. Fakt ma to štve. Viac by sme mali mladým ľuďom hovoriť o tom, že komunistický totalitný režim v Československu má na svedomí smrť  mnohých ľudí. Odsúdených z politických dôvodov bolo viac ako  205 tisíc ľudí – z nich mnoho otcov a matiek. To jest mnoho tisíc rodín, ktoré trpeli, boli šikanované, vysmievané. Celý tento prekliaty režim naštartoval popravami. Na budúci rok to bude 70 rokov, kedy boli ako prví popravení Jan Buchal, Oldřich Pecl a Záviš Kalandra a Milada Horáková, ako jediná žena. Treba to vedieť - komunistická  diktatúra naštartovala svoje 40 ročnú púť POPRAVAMI!

Dnes treba hlasno a verejne hovoriť aj to, že mnoho ľudí trpelo za vieru, za svoje náboženské presvedčenie. Kňazi, rehoľníci a rehoľníčky, laici boli prenasledovaní a mučení. Chcem dnes spomenúť aspoň dvoch rehoľníkov a to bl. Zdenku Schelingovú, ktorú zatkla štátna bezpečnosť a po niekoľkomesačnom vyšetrovaní, ktoré bolo sprevádzané mučením, bola postavená pred súd. Odsúdili je za velezradu na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv. Ďalší rehoľník salezián  bl. Titus Zeman prevádzal skupinu bohoslovcov cez štátne hranice do Talianska, aby tam mohli doštudovať teológiu. Pri treťom pokuse Titusa zatkli a odsúdili na 25 rokov väzenia. Vo väzení ho mučili a ponižovali. Po 13 rokoch ho podmienečne prepustili, bol však stále sledovaný. Nakoniec zomrel na následky mučenia vo väzení. Tisícky ľudí boli perzekuovaní, prenasledovaní, šikanovaní, prenasledovaní. A až podnes sme sa na Slovensku ešte nevysporiadali so svojou minulosťou. Tí, ktorí boli utláčateľmi a prenasledovali nevinných, mučili ich a popierali základné ľudské práva, poberajú dodnes vysoké výsluhové dôchodky a tí, ktorí konaním týchto osôb trpeli, majú extrémne nízke starobné dôchodky. Viackrát som v Národnej rade, spolu s Erikou Jurinovou a Jankou Šipošovou, navrhovala zmenu zákona, aby sme konečne napravili túto skrivodlivosť.

V novembri 1989 som mala 25 rokov.  Moje deti, chválabohu, už nepoznajú, čo to znamená nebyť slobodní. No, o slobodu a spravodlivosť musíme stále zápasiť. Ukázala to vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny. Je to úloha pre mňa -moju generáciu. Ale aj pre generáciu mojich detí.