Kríže na sakách z ľudí kresťanov nerobia

Je zaujímavé, že práve v týchto dňoch sa na Slovensku odohráva diskurzný zápas o tom, či by mali byť hlúpe extrémistické názory chránené slobodou prejavu. Túto diskusiu naštartovalo odsúdenie poslanca Národnej rady SR Milana Mazureka za rasistické reči v rádiu, čím sa dopustil úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy, či presvedčenia. O Mazurekovi viacerí píšu ako o „primitívnom rasistovi“, no napriek tomu si myslia, že namiesto odsúdenia súdom  si zaslúži iba spoločenské odsúdenie. Bolo by naozaj fajn, keby Mazurekove hlúpe vyhlásenia odmietli ľudia, ale prečo by to vlastne robili? Veď samotných Rómov a tiež aj občanov žijúcich v susedstve s rómskymi osadami, nechali žiť v ich trápeniach všetky doterajšie vlády. Žiadna vláda systémovo nepomohla ani Rómom, ani ich susedom. Áno, táto výčitka sa týka všetkých doterajších vlád, avšak najviac strany SMER-SD. Ani jedna politická strana totiž nebola tak dlho súčasťou vlád ako je strana SMER-SD. Už skoro celých dvanásť rokov (dobre čítate - tri volebné obdobia) má strana SMER-SD v rukách ministerstvo práce a sociálnych vecí a ministerstvo vnútra. Strana SMER-SD mala svojich županov v krajoch s najpočetnejšími rómskymi komunitami. A strana SMER-SD mala dlhé desaťročia svojich starostov a primátorov práve v obciach a mestách s vysokou koncentráciou Rómov. Čo vlastne doteraz robili? Fico by mal byť ticho, a nie natáčať podporné videá Mazurekovi. Pretože on, so svojimi ministrami, je priamo zodpovedný za to, že títo ľudia dodnes žijú v hrozných podmienkach. 

Niektorí diskutujúci hovoria, že „sloboda slova musí byť zachovaná aj za cenu tolerovania nenávistných výrokov vo verejnom priestore“, a že treba zasiahnuť iba vtedy, keby došlo k podnecovaniu násilia. Od nenávistného výroku je však k násiliu len malý krôčik. Aká je medzi týmito úkonmi hranica? Kedy nenávistné slová podnecujú k násiliu a kedy nie? Môžeme sa sporiť naďalej, kde sú hranice slobody slova. Ale aj keď nemeníme hneď zákony, ako poslanci máme možnosť - podľa mňa aj povinnosť -  pomenúvať tie nenávistné výroky, ktoré raz k násiliu môžu viesť. Jedným z nástrojov, ktoré máme ako poslanci k dispozícii je možnosť predkladať Národnej rade uznesenia. V posledných rokoch zaznamenávame výrazné zvýšenie  tak nenávisti ako aj násilia voči náboženstvám a rôznym presvedčeniam. Bezprecedentné je prenasledovanie kresťanov, opäť sme žiaľ svedkami aj rastúceho antisemitizmu.

Na margo týchto udalostí som ako predsedníčka ľudskoprávneho výboru iniciovala na pôde Národnej rady SR odborný diskurz k ochrane náboženskej slobody. Množstvo následných aktivít vyústilo do návrhu Uznesenia NR SR o ochrane slobody náboženstva, o ktorom budú poslanci hlasovať práve teraz, v utorok 10. septembra o 17 hodine. Práve toto uznesenie je príležitosťou spoločne politicky odsúdiť prejavy nenávisti a násilia namierené proti príslušníkom rôznych náboženstiev a presvedčení. Slovenská spoločnosť by mala odsúdiť nenávisť nielen voči rase, ale aj voči náboženstvám.

Či už v parlamente alebo mimo jeho brán, každý má právo vyjadriť svoj osobný názor. Ale ten sa dá vyjadriť aj bez nenávistných slov voči niekomu „inému“. O čo viac by sa mali o to usilovať poslanci Národnej rady, od ktorých ľudia očakávajú riešenia, nie hejtovanie. A o čo viac by tak nemali konať tí poslanci, ktorí sa prezentujú ako kresťania. Poslanci ĽSNS sa často oháňajú kresťanstvom. Avšak nenávistné správanie je na míle vzdialené kresťanstvu. Nosiť kríže pripnuté na sakách nestačí.