Ľutujte budúcich dôchodcov

Demografi už dlho volajú, že demografická situácia na Slovensku je alarmujúca... Nebude na dôchodky! Nerodia sa deti, nebude mať kto pracovať! Ľudia tomu nevenujú veľkú pozornosť – prečo by aj, veď o alarmujúcej situácii dnes rozpráva kdekto, každý vo svojom odbore. A potom: však je nás dosť a neubúda nás, aj tak nezamestnaných je veľa, a keby nie, dúfame, že nás zachránia migranti alebo aspoň robotizácia. Kde je teda problém?

Problém je v tom, že demografické procesy majú veľkú zotrvačnosť. Pretrvávajúca nízka pôrodnosť je ako choroba s dlhou inkubačnou dobou, jej fatálne dôsledky sa objavia až neskôr, až keď sa už nedajú napraviť. Len pretrpieť... Ak sa teraz rodí málo detí – fajn, ušetríme na prídavkoch na deti, školstve, nových bytoch... Áno, je to pravda, znížená pôrodnosť znamená úspory v rodine i v štáte  – volá sa to demografická dividenda. Ale len v prvej generácii. O generáciu neskôr, o 20-30 rokov,  výhody skončia a o silné ročníky dôchodcov sa budú starať už málopočetné ročníky ľudí v produktívnom veku. Výsledkom nízkej pôrodnosti je demografické starnutie (zvyšovanie priemerného veku a zvyšovanie podielu starých ľudí v populácii).  

Bude nás ubúdať, ale to nie je hlavný problém, problémom je štruktúra. Dnes pripadajú na jedného dôchodcu štyria obyvatelia v produktívnom veku. O 20 rokov neskôr to budú len dvaja (presnejšie 2,5). Nie je možné, aby sa pomer priemernej výšky dôchodku a priemernej hrubej mzdy udržal na dnešnej úrovni. Financovanie zdravotníctva nie je na tom o nič lepšie. Náš systém verejných financií je pri nízkej pôrodnosti neudržateľný. Platí to isté čo pre firmu, ktorá neinvestuje do obnovy: chvíľu má vyššie zisky, ale po čase skrachuje.

Iný príklad:  85 rokov, to je vek, keď už málokto sa dokáže postarať o seba. Roku 1988 žilo na Slovensku 34 tisíc osôb 85-ročných a starších. Roku 2018 to už bolo 79 tisíc, roku 2038 to bude (prognóza VDC, stredný variant) vyše 190 tisíc. Kto sa o nich postará? Roboty? Keďže medzi nimi bude viac bezdetných ako dnes, budú väčšinou odkázaní na ústavnú opateru. Celodenná opatera v DSS je veľmi drahá – v podstate 3 platy na jedného klienta. O jedného dôchodcu sa teda priemerne starajú traja zamestnanci. Odkiaľ ich vezmeme, kto ich zaplatí?

Kam sa podel osvedčený princíp troch grošov – jeden vraciam, jeden požičiavam a z jedného žijem?  Ak však nemám deti, jeden groš vraciam, z druhého žijem, a ten tretí? Ak ho prejem, na starobu nebudem mať z čoho žiť. Nevadí, myslí si niekto, ktovie či dožijem, a okrem toho, zvykli sme si, že však predsa štát sa o nás postará.

Poviete si, no dobre, nebude na dôchodky, tak sa teda nad tými chudákmi dôchodcami zľutujme, niečo im pridajme, napr. vlaky zadarmo, rekreačné poukazy... Úplne zle! Nie dnešných dôchodcov treba ľutovať, o tých je viac-menej postarané (čo možno neplatí o starodôchodcoch, ktorým Kaníkova reforma ukrivdila a riešenie sa vlečie len veľmi pomaly), ľutovať treba tých budúcich, tých, ktorí pôjdu do dôchodku o 20 rokov a neskôr. Zvykli si na vyššiu životnú úroveň, na akú im ten malý dôchodok, ktorý sa im ujde, už jednoducho nevystačí. Ľutujte dnešných mladých ľudí, budúcich dôchodcov! Tí dnešní sa majú úplne super v porovnaní s tými, ktorí prídu po nich.

Dá sa s tým niečo robiť? Nuž možnosti sú štyri: buď znížiť dôchodky, alebo zvýšiť odvody pracujúcich (budú s tým dnešní mladí súhlasiť?), alebo predĺžiť vek odchodu do dôchodku, alebo zvýšiť počet prispievateľov (celkovú zamestnanosť a hlavne pôrodnosť). O eutanázii radšej neuvažujme. Skrátka, bez ráznych opatrení na zvýšenie pôrodnosti to nepôjde.

Čo má teda robiť zodpovedný mladý človek, ktorý si uvedomuje túto demografickú pascu? Vychovať viac detí? Tým síce pomôže štátu, ale nie svojej rodine. Spravidla ho čaká menej voľného času a viac starostí, nižší príjem a v dôsledku toho nižší dôchodok. Jednoducho, mať deti (a starať sa o ne) sa u nás neoplatí. Všetci to vedia, všetci okrem politikov a „ekonómov“, a hlavne, vedia to mladí – a preto nechcú deti. Možno by aj chceli ale nemajú, nanajvýš jedno. „Lebo sú zodpovední.“

Mnohí ľudia by deti aj chceli, ale nemajú, a dôvody môžu byť rôzne. Nesúďme. Nikomu nechcime  predpisovať, koľko má mať detí. Všetci by sme si však mali uvedomiť, že vo všeobecnosti tí, ktorí majú deti, doplácajú na tých, ktorí deti nemajú (nie naopak, ako to hovorí rozšírená libertariánska fáma!!). Rodina ktorá sa rozhodne mať deti (a vychovať), musí počítať s tým, že jej životná úroveň sa zníži. Jedno sa dá vydržať, veď dieťa je radosť, ale každá viacdetná rodina je vystavená riziku chudoby. Štát vlastne trestá tých, ktorí by mu mohli pomôcť. Všetka česť, ak napriek tomu s láskou prijímajú ďalšie dieťa. Sociologické prieskumy však hovoria jednoznačne: medzi sociálne slabých na Slovensku patria tri veľké skupiny: 1.rodiny nezamestnaných, 2.rodiny osamelých rodičov, a 3.viacdetné rodiny. Nie dôchodcovia, to je mýtus, aj keď jednotlivé výnimky sú možné. 

Náš sociálny systém je nastavený tak, že problém nízkej pôrodnosti jednotlivec ani jednotlivá rodina vyrieši. Preto to zostáva na štát, na vládu. Nechcime aby štát kupoval deti, prioritne treba zmeniť systém, aby štát netrestal tých, ktorí sa starajú o deti. Dôchodkový a daňový systém, ktorý nezávisí od počtu detí, je samovražedný. Doterajšie kozmetické úpravy sú stále nedostatočné. 

Blíži sa sezóna predvolebných sľubov. Zvážte, na aké sa necháte nachytať. Pretože lepší vrabec v hrsti ako holub na streche, starí ľudia asi uprednostnia rýchle výhody. Ale vy mladí, nedovoľte rozflákať demografickú dividendu na pochybné „sociálne balíčky“, ktoré väčšinou nič neriešia, len korumpujú voličov. Voľte tých, ktorí podporujú mladé rodiny s deťmi.  A vy starší, ak vám záleží na vnukoch, robte podobne. Pri takom populačnom vývoji ako je u nás je podpora pôrodnosti a mladých rodín je povinnosťou, z ktorej sa žiadna zodpovedná vláda nemôže vyzuť. 

Pozitívny efekt propopulačných opatrení prejaví až s odstupom času. Žiaľ s odstupom, ktorý je dlhší ako volebné obdobie. Preto sa do toho žiadna vláda nehrnie a uprednostňuje drobné, populistické a bezzubé riešenia. Trúfne si niekto na zásadnú reformu?  

O dôchodkových systémoch a propopulačných opatreniach (dôstojných pre konzervatívnych politikov) budeme uvažovať nabudúce.  

autor je štatistik a demograf

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora