Nehaňte Ferka svojho

Ešte toť nedávno, bol pre nich etalónom odvahy a symbolom hodným podpory, ktorý tentokrát určite vyhrá. Stačilo však málo - jedným oblbnutie z vlka, ktorý sa baránkom v ich očiach stal a druhým zaslepená mysel rezňom, čo v Zimbabwe do kostola chodil. Stačilo pohroziť ťažkým hriechom, stačilo postrašiť buzíkmi, stačilo ukázať na hnusných Židov, čo si chcú Slovensko podmaniť. Stačilo stratiť úsudok, stačilo zabudnúť na skutky a minulosť.

... a zrazu sa z "nášho Ferka" stala rohožka, do ktorej si treba svoje špinavé bagandže vytrieť.

Som ten posledný, ktorý by mal byť Ferkovi Mikloškovi osobne za niečo vďačný. Nikdy sa ma nezastal a vždy si len buchol, ak mohol. Takéto konanie mi je však odporné.

OK, aj ja som úprimne nebol rád, ak v čase, keď reálne hrozil postup Mečiarovho zombíka do druhého kola, nebol ochotný sa ani len baviť o prípadnom vzdaní sa pred kolom prvým. Považoval som to za namyslené, hlúpe a nezodpovedné voči Slovensku. Mohol si sadnúť za ten stôl aj on, mohol byť v hre o tróny, odmietol. Hnev ma však prešiel momentom, keď naša snaha priniesla ovocie a Mistrík sa vzdal v prospech Čaputovej, hrozba opadla a mohli sme kľudne spať.

Odvtedy už mohli voliť demokrati Mikloška bez strachu, že ich voľba niečo pokazí. A volili ho s čistým svedomím mnohí, len nevydalo, tak ako po predošlé razy. A tu sa príbeh kandidáta Mikloška končí, patrí sa poďakovať a nie podlo útočiť, okydávať a špiniť. Keď ste si ho vážili, verili mu a mnohí volili, prečo je teraz zrazu pre Vás zlý? To vážne chcete od človeka, ktorého celý život je spätý s bojom voči komunizmu, aby sa na finále poprel a kapituloval pred ich pohrobkom?

Mlčte už, prosím.