Otvorený list Františkovi Mikloškovi

Drahý Ferko. Dovoľ mi vyjadriť sa verejne k Tvojmu postoju pri prezidentských voľbách, ako si sa Ty vyjadril verejne, aby Ťa mohlo počuť celé Slovensko. Dovoľ mi povedať, že som z Teba úplne sklamaný.

Kandidoval si za prezidenta a mnohí veriaci Ťa aj v mojej farnosti volili, pretože mali presvedčenie, že musia odovzdať svoj hlas kandidátovi s kresťanským zmýšľaním. Vopred som vedel, že tieto hlasy budú úplne stratené, pretože Ty si nemal možnosť v týchto voľbách uspieť. Ja som to veľmi dobre vedel, že sa Ti to nepodarí a že tieto hlasy úplne prepadnú. Ty si to však zrejme nevedel a nebol si ani schopný včas odstúpiť z tohto zápasu a svojich voličov usmerniť, aby dali svoj hlas inému kandidátovi, ktorý by sa bol mohol dostať do druhého kola.  V tomto Ti však nedávam za najväčšiu vinu, lebo všetci sme akosi naklonení k tomu, že si myslíme, že sa predsa len zázrak udeje.

Zázrak sa však neudial.  Ale najviac, čo Ti dávam za vinu a vôbec to ani neviem pochopiť, ako si mohol niečo také urobiť, že keď si vypadol z druhého kola, že si sa nevedel zorientovať, ale naopak si kresťanských voličov úplne poplietol. Povedal si, aby Šefčoviča nevolili a o druhej kandidátke si sa vyjadril, aby zvážili podľa svojho svedomia. Takže to máme chápať tak, že si odporučil voliť radikálnu liberálnu kandidátku, ktorá je na míle vzdialená od všetkých kresťanských hodnôt a tvrdí, že sa liberalizmus dá zmieriť s kresťanstvom? Čo nám to tu, milý František prezentuješ? Vôbec si ani neuvedomuješ svoju zodpovednosť pred Bohom? Ale zrejme sa držíš pána Bezáka, ktorý otvorene podporuje reprezentantku liberálnej skupiny?  Nevdojak si pripomínam, ako si vehementne bránil Bezáka a on sa Ti odvďačil tým, že Ťa verejne nepodporil v Tvojej prezidentskej kandidatúre?

Mrzí ma Ferko, že Ti to všetko musím pripomínať. Nie je mi však ľahostajné, kde bude Slovensko smerovať a preto Ti aj píšem tento otvorený list. Viem, že ním vzbudím aj mnohé nepriateľské reakcie.  Ale ja sa odvolávam na staré priateľstvo s Tebou a musím povedať, že takého som Ťa nepoznal. Odporúčal si voličom nepodporiť kandidáta, ktorý sa prebojoval na druhé miesto. Ty si si to asi nevšimol, ale ja som veľmi dobre postrehol, že tento kandidát sa prihlásil ku kresťanským koreňom a v zásade vyjadril svoj postoj, ktorý je v súlade s kresťanským presvedčením. Nakoľko to myslel úprimne sa časom ukáže, ale aspoň dúfam, že to myslí úprimne a že aj svoje slovo dodrží.  Predvolebná propaganda, že liberalizmus sa dá zmieriť s kresťanstvom, nie je pravdivá. Liberalizmus ako ideológia, ktorá hlása bezhraničnú slobodu, je lživá a bezobsažná. Boh nás stvoril ako slobodné bytosti. Ale pretože naša prirodzenosť ja nakazená hriechom, preto bolo treba ľudskú slobodu vymedziť – čiže odtiaľ – potiaľ.  Nesmie narúšať práva Božie a práva ľudské. Inými slovami sú to prikázania, ktorými je naša sloboda presne vymedzená. Ako kresťan by si to mal vedieť. Liberalizmus neuznáva hriech a všetko je dovolené čo nezakazuje zákon. A napokon zákony sa vynášajú v zmysle liberalizmu, ktorý sa necíti byť determinovaný prirodzeným zákonom a preto sa všetko môže zmeniť.

Naše morálne postoje je vraj iba sociálny produkt daný vývojom a preto sa môže zmeniť všetko, čo len chceme. Preto je dovolené vraždiť nenarodené deti, sexualita nemá morálne pravidlá, odporúča sa dokonca aj asistovaná eutanázia, rod si môže človek zvoliť podľa ľubovôle, atď, atď.  Mnohé z týchto vecí boli už schválené v niektorých štátoch EU. Ty si Ferko o tom nevedel? Alebo si nechcel vedieť? Teraz nám odporúčaš, že by sme mali voliť kandidátku na prezidenta SR, ktorá bude túto bezbrehú slobodu podporovať a presadzovať? Ferko, na akú planétu si sa dostal? Prekvapený som z mnohým mladých ľudí, ktorí sú v týchto veciach úplne dezorientovaní. A ty si im k tejto dezorientácii ešte prispel.  A nedá mi, aby som nespomenul aj druhého neúspešného prezidentského kandidáta pána Krajňáka, ktorý sa vo volebnej kampani hrdo hlásil ku tradičným kresťanským hodnotám, no pritom už teraz po voľbách nevie čo ďalej. Preto sa vyjadril, že v druhom kole vloží do volebnej urny čistú obálku. Takže tak. Čo ďalej? Plakať nad vami? Chcete, prenechať našu krajinu napospas  týmto radikálnym prúdom, ktoré napokon rozložia rodiny i spoločnosť a pripravia pomalý zánik nášho národa?

Napokon, chcel by som Ťa, milý František, uistiť, že som mal lepšie mienku o Tebe. A je mi ľúto, že Ti to musím verejne povedať.  Ale v záujme pravdy to musím urobiť, aby nás neskôr nesúdili, že sme v tak vážnej veci mlčali. Svojim povolebným vyhlásením si sám nad sebou vyriekol súd. Neponúkol si totiž v tejto situácii nijaké riešenie, ale iba rezignáciu, čiže „po nás potopa“.  Mohol si urobiť čokoľvek. Mohol si napríklad povedať, že sa Ti nepodarilo presvedčiť viacerých voličov, ale že predsa len odporúčaš voliť toho kandidáta, ktorý sa nebojí prihlásiť ku kresťanským hodnotám.  Keď si neprešiel Ty, tak potom už je všetko jedno, už na nijakých hodnotách nezáleží? Také posolstvo si vyslal Slovensku a to ma nielen mrzí, (je to slabé slovo,) to ma veľmi bolí.

Prajem Ti všetko dobré a odpusť mi, ak som sa Ťa týmto svojim listom príliš dotkol. Ale skús sa pozrieť aj na mnohých, ktorých si svojim postojom veľmi zarmútil.

S pozdravom

Štefan Mordel

 

V Kline 18. 3. 2019.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo