Prezidentské voľby – o čom svedčia výsledky

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Prezidentské voľby – o čom svedčia výsledky

Mikloško, Čaputová, Šefčovič, Krajniak, Harabin, Kotleba atď. Ako výsledky kandidátov menia politickú scénu?

1. František Mikloško získal svoje očakávané percentá, čo však na zamiešanie kariet o boj do druhého kola nestačilo. Jeho piate miesto a zisk 5,72% znamená posun vpred o 21 343 hlasov oproti roku 2009 a o 6 498 hlasov menej oproti roku 2004, keď ho mnohí ešte vnímali z pôsobenia v aktívnej politike. Bol lídrom jadra kresťanských demokratických síl, aj ľudí, ktorým je vzácna jeho činnosť v disente za obdobie komunizmu, či boj proti mečiarizmu. Bohužiaľ, širokospektrálne, mladšie voličstvo a ďalšie spektrum voličov tento jeho hrdinský životný príbeh už dostatočne nedoceňuje.

2. Fakt, že jednoznačnou víťazkou prvého kola je Zuzana Čaputová, netreba rozvádzať. Zároveň je však aj víťazkou svojej ďalšej politickej budúcnosti, bez ohľadu na to, ako dopadne druhé kolo a či túto politickú budúcnosť bude napĺňať z prezidentského paláca alebo z inej pozície.

3. Milan Krajniak dosiahol povšimnutia hodný výkon takmer 60 000 hlasov, čo znamená v konečnom hodnotení 2,77%. Ukazuje to však, že stranu Sme rodina oscilujúcu okolo 10% volia ich voliči nie kvôli strane, či zopár kresťanom, ale kvôli osobnosti Borisa Kollára.

4. Béla Bugár nedokázal dostatočne osloviť maďarskú komunitu a získal len 3,1% hlasov, čo pre samotný Most-Híd určite nie je príjemnou správou. A to aj napriek tomu, že konkurenčný kandidát - József Menyhárt, predseda SMK, sa vzdal v prospech Mistríka, ktorý sa potom vzdal v prospech Zuzany Čaputovej.

5. Marián Kotleba potvrdil, že v tábore svojej ortodoxnej krvnej skupiny a ďalších prúdov pre ktoré je akceptovateľná, má jednoznačnú dominanciu. Rozdrvil potenciálnu konkurenciu Róberta Šveca, predsedu Slovenského hnutia obrody v pomere 10,39% k 0,3% hlasov.

6. Marián Kotleba má však aj brzdu, ktorá mu zabraňuje rásť, lebo sklamaní voliči Smeru a SNS neutekajú k nemu, ale k novej sile na scéne v tomto politickom spektre, a tou je Štefan Harabin.

7. Štefan Harabin má ideálne predpoklady vysávať voličov Smeru a SNS. V prípade, že by založil stranu alebo sa postavil na čelo novovzniknutej strany Národná koalícia, môže to zatriasť Smerom aj SNS.

8. Eduard Chmelár získal takmer 60 000 hlasov, čo je na úspech vlastnej strany primálo, no na vstup do parlamentu na kandidátke inej väčšej strany vynikajúca pozícia.

9. Len masívna bilboardová kampaň bez zapojenia iných zložiek marketingu, dlhodobej popularity vlastnej osoby, či záujmu zo strany médii nefunguje, tak ako to bolo v prípade Juraja Zábojníka so ziskom 0,28%.

10. Až 3 318 voličov odovzdalo svoj hlas Róbertovi Mistríkovi, napriek tomu, že sa kandidatúry vzdal. Či sa len zmýlili alebo tak urobili vedome a demonštratívne, nevieme.

11. Smer dlhodobo padá, no treba rátať s tým, že pokiaľ jeho hlasy nezačne stranícky masívne odoberať Harabin, Danko, či Kotleba alebo strany demokratickej opozície nenájdu spôsob, čo jeho voličom ponúknuť, so 400 000 hlasmi pre Smer-SD, treba počítať.

12. Zuzana Čaputová spolu s Františkom Mikloškom a Milanom Krajniakom získali 49,06%. Maroš Šefčovič so Štefanom Harabinom a Mariánom Kotlebom 43,39%. Prípadne, ak by sme k nim prirátali ešte Bélu Bugára, tak by to bolo 46,49%. Tento údaj nemusí znamenať v konečnom dôsledku nič, no môže aj naznačovať, že na Slovensku je už aj teraz dostatočné množstvo hlasov, vďaka ktorým by mohla vzniknúť nová demokratická vláda. Dúfajme, že tentokrát by sa jej lídri už poučili a neskončila by predčasne ako Radičovej vláda.

13. Skalné jadro KDH, kresťanov v OĽaNO, Kresťanskej únie a OKS má dohromady 122 916 voličov, ktorí prišli voliť Mikloška. Napriek inej mladej, demokratickej, liberálnej a progresívnej ponuke, či vábeniu kresťanov z iných menej demokratických prúdov. 122 916 hlasov je pre tieto strany v budúcich parlamentných voľbách málo, zvlášť, ak sa zdvihne volebná účasť ešte minimálne o 10%. Obraz kresťanskej politiky v komunálnych a regionálnych voľbách sme videli v roku 2017 a 2018. A dopadli pre kresťanov nad očakávanie dobre, aj keď ideálny stav to ešte nie je. Kompletný obraz o popularite kresťanskej politiky na celonárodnej úrovni dostaneme 26. mája, kedy uvidíme aj výsledky volieb do Európskeho parlamentu. Bude v nich treba o kresťanského voliča, ale aj toho nekresťanského, poriadne zabojovať.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo