Koho dotiahnete do paláca a parlamentu spolu s Čaputovou

Koho dotiahnete do paláca a parlamentu spolu s Čaputovou

Položili ste si už túto otázku? Alebo inak – komu, súdruhovia, pomôžete voľbou Čaputovej?

Nuž, kultúrnym a ekonomickým marxistom. Čaputová je podpredsedníčkou Progresívneho Slovenska a keď si prečítate ich program, tak si pomyslíte, že ste sa dostali na stránky pomocnej školy. Čítate tie entuziasticky napísané banality, hľadáte nejaký obsah a keď ho náhodou nájdete, poviete si: Marx by tlieskal, Lenin aplikoval.

PS ako neparlamentná strana oscilovala okolo troch až piatich percent, ale po odstúpení a odporúčaniach Roberta Mistríka logicky vyskočili aj percentá PS na dvojciferné. Je preto pravdepodobné, že ak Čaputová boj o Grassalkovichov palác vyhrá, odrazí sa to aj vo volebných výsledkoch PS.

Predsedom PS je Ivan Štefunko, donedávna volič Smeru a v politickej rovine rovnaká krvná skupina ako smeráci Blaha či Ondruš a zároveň spochybňovaný podnikateľ. Začínal ako predseda Mladej demokratickej ľavice, pôsobil ako predseda zahraničného výboru Ftáčnikovej SDĽ a v neposlednom rade bol šéfredaktorom neslávne slávneho socialisticky ladeného periodika Slovo (schválne, kto si ešte spomenie na jeho „stáleho spolupracovníka Jakuba Topola“ blahej pamäti?). Stačí?

Nestačí? V poriadku. Jedným z vrcholov Štefunkovho aktivizmu je podľa wikipedie podpora Inštitútu ľudských práv ľavicového extrémistu Weissenbachera. Áno, to je ten, čo vyhlasuje anketu Homofób roka.  

Ak nestačí, v „druhej lajne“ môžete stretnúť poslanca Poliačika, ktorému nebola dosť liberálna ani SaS, prípadne politického fluktuanta Dubéciho, z ktorého si robil fackovacieho „chalaňa“ najprv pravičiar Procházka, potom neúspešne kandidoval za liberálny Most, aby tento samozvaný „bezpečnostný analytik“ nakoniec zakotvil u neomarxistov.

Namieste bude asi aj otázka, kto bude po voľbách prirodzeným spojencom Smeru. Čo myslíte, bude to Sulík, ktorý kritizoval Macrona za jeho poslednú znôšku progresívnych nápadov, ako by mala fungovať EÚ, alebo PS, ktoré si Macrona oficiálne uvádza ako nasledovaniahodný príklad?

Progresívne Slovensko nebolo treba brať veľmi vážne, keď sa profilovalo iba ako jedna z odnoží európskej  neokomunistickej internacionály progresívnej vetvy. S Čaputovou v paláci a PS v parlamente však budeme mať na dennom stole viac LGBTIXYZ, multikulti, zmenšovania uhlíkovej stopy, Istanbulu, legalizácie ľahkých drog, návrhov na vznik úradov pre potieranie „nenávisti“ a, samozrejme, viac daní (lebo z niečoho sa tie pozoruhodné nápady budú musieť zaplatiť).

Prezidentské debaty ukázali, že Čaputová je pomerne zdatná rétorka, ktorá dokáže mnohými slovami nepovedať nič, prípadne odpovedať na čisto legislatívnu otázku k adopciám detí homosexuálnymi pármi vhodne namiešanou zmesou „praudy a lásky“. Zastieranie vlastných ideologických postojov a zámerov ma na kandidátke Čaputovej desí najviac. Hneď po ľuďoch, s ktorými založila Progresívne Slovensko, a marxistickej ideológii tohto hnutia, pri ktorej aj kovaný socialista Šefčovič jazdiaci na žralokovi v temných vodách Európskej komisie vyzerá ako krotký baránok... 

Nechcem nikomu vnucovať svoje názory, ale dobre si zvážte, komu to v sobotu hodíte. Aby ste zrazu nezistili, že ste pomáhali vyrásť Smeru 2.0.

 

PS: Ja budem v prvom kole prezidentských volieb voliť Františka Mikloška. Ako jediný z kandidátov totiž má niečo, čo nazývame prezidentským formátom. Overený polstoročím vo verejnom priestore.

 

Foto: TASR/Pavel Neubauer

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo