Braňo Škripek, alias V mene Božom, v ruke s nožom

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Braňo Škripek, alias V mene Božom, v ruke s nožom

Som hlboko presvedčený, že politika by mala byť vec verejná, preto som sa rozhodol zverejniť tento hlbší pohľad do zákulisia nášho hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO). Je to podrobný príbeh "kresťana v politike", ktorému som podal ruku, aby sa do politiky mohol dostať - do národnej ako aj európskej. Je to príbeh síce dlhý, ale nechcel som, aby v ňom zostalo niečo zabudnuté. Napísal som ho vlastne hneď na druhý deň, ako Braňo zverejnil vopred nachystaný rozhovor v Postoji, ktorý nás veľmi zranil. Píšem nás, lebo z rozhovoru a z okolností, ktoré mu tesne predchádzali, boli zhrození aj Braňoví najbližší ľudia z kresťanskej komunity na našom klube. Nakoniec som sa rozhodol s jeho zverejnením počkať a čakal som tri týždne. Na jednej strane som chcel dopriať Braňovi pocit víťazstva, na druhej som mu chcel dať čas na precitnutie z neho. Ak by mi za ten čas napísal aspoň jednu sms "prepáč", nikdy by som nasledovné slová nezverejnil. Tí, ktorí času naviac nemáte, krátke zhrnutie nasledovného (1 odstavec), nájdete na úplnom konci tohto blogu.

S Braňom som sa "spoznal" pred cca 12 rokmi. Zavolal nám (mne a Pavlínke) kamarát Igor od Malaciek, že pozná jedného kresťana, ktorý nutne potrebuje požičať peniaze na dostavenie domu, lebo vraj v jeho rodine to už vrie. Vraj si nemá kde požičať a jemu je ho veľmi ľúto. Igorovi sme dôverovali a Pavlínka sa Igorovho kresťana rozhodla podporiť. Niekoľko stotisíc korún smerovalo k neznámemu kresťanovi v núdzi. Bez akýchkoľvek zmlúv a bez akýchkoľvek úrokov. Na "Verím v Boha". Na dlhé roky.

Prišiel rok 2012 a predčasné voľby do parlamentu po páde Radičovej vlády. Dodnes si pamätám naše prvé stretnutie s Braňom. "Braňo Škripek, ďakujem za pôžičku." Až vtedy som sa dozvedel, že ten neznámy "kresťan v núdzi" bol Braňo. Priznávam, dovtedy som sa s jeho menom nestretol. Nechodil som na jeho akcie, nie som aktívnym členom nejakého spoločenstva. Zrejme som preto "menej autentický kresťan", ako sa zvykne po novom v týchto kruhoch iných kresťanov častovať. Čoskoro sme spolu sedeli u nás na poslaneckom klube a boli jeden tím. 

Klub to bol zaujímavý. Mix, kresťania, liberáli, umiernení, aj fanatik. Také zrkadlo Slovenska, tak, ako som vždy chcel - aby sme vedeli hľadať k sebe cestu. Braňo bol týpek. Veľké strieborné prstene na rukách, vlasy v cope, chaotik, ale mal som ho rád. Postupne nás ale začínalo mrzieť, že vlastne nevie poriadne otvoriť inú tému, ako len donekonečna omieľané baby hore bez v našej tlači. A také meno si aj urobil medzi ľuďmi mimo kresťanskej komunity. Považovali ho za extrémistu, ktorý by najradšej ako Kuffa pozeral ľuďom do spálne. Bolo nám to ľúto, ale náš hlas na jeho obranu bol výrazne slabší, ako hlas liberálnych médií.

V roku 2013 prijal náš poslanecký klub (vtedy rozhodovací orgán nášho hnutia) uznesenie, že na kandidátke do EP môže byť len ten poslanec, ktorý už ukončil aspoň jedno funkčné obdobie v NR SR. To preto, aby sa najprv dostatočne prejavil v slovenskom parlamente a až následne, keď by jeho pôsobenie ocenili ľudia znovuzvolením, mohol kandidovať do EP. Túto podmienku splnili štyria - pôvodná štvorica poslancov - Erika Jurinová, Jozef Viskupič, Martin Fecko a ja.

Záujem kandidovať prejavil len Jofo, môj bratranec. Začal robiť na kampani, vyskladal tím a makal. Ja som sa kampani nevenoval, nemal som nejako k tým voľbám vzťah. Zároveň som si uvedomoval, že je veľmi dôležité, aby sme v čase erózie hodnôt do EP za nás vyslali aj niekoho, kto by obrazne vedel tak trochu "na Ježiša" im tam poprevracať stoly peňazomencov. Oslovil som preto Braňa, či by do toho nešiel. Sám ma upozorňoval, že veď máme prijaté uznesenie, že musí mať dokončené aspoň jedno funkčné obdobie. Prehovoril som ho a poslanecký klub som presvedčil, aby sme urobili pre Braňa výnimku. Hneď vtedy som ho prosil, aby, keď by sa za nás dostal ako jediný, aby sa rovnako dôrazne venoval téme rozkrádania eurofondov, ako bude "hlasom kresťanov v EP".

Dostal sa na kandidátku a prišiel za mnou s prosbou, či by som mu nepožičal na kampaň. Potreboval 25 tisíc, tak ich dostal. Opäť na "Verím v Boha" a bez akýchkoľvek úrokov. Veril som mu, bezvýhradne. Sľúbil vrátiť do konca augusta, vrátil o pol roka neskôr. Nevadí.

Priznávam, vopred som vedel, že Braňo to má isté, ale zároveň som veril, že sa nám podarí popri ňom získať aj mandát druhý. Nepodarilo, chýbalo tisíc hlasov. Škoda. Výsledok všetkých dosť prekvapil, niektorí mali krúžkov menej, ako sme čakali, len Veronika mala nad očakávanie viac. Na Slovensku ju vtedy poznal málokto, keďže sa čerstvo po desiatich rokoch vrátila z Bruselu. Až následne vysvitlo, že Braňo v 15 tisíc listoch určeným ľuďom zo svojej komunity, vyslovene Veroniku odporúčal voliť ako druhú voľbu popri ňom. Ten list možno niektorý máte dodnes doma.

(poznámka: Keď sme sa teraz v januári s Braňom stretli, opýtal som sa ho, prečo si vybral vtedy Veroniku. Povedal, že najprv si síce vytypoval iných kresťanov z kandidátky, ktorých lepšie poznal a doveroval im. Lenže tí mu prispieť na kampaň odmietli ... a tak oslovil Veroniku. A on ju za odmenu (o čom evidentne ani nevedela) odporúčal ako ženu hodnú hlasu kresťana. T.j. ten kto zaplatil, toho svojej komunite odporučil, kto nezaplatil, toho zavrhol, hoci ho dobre poznal. Neľudské a nekresťanské. Keď členov mojej komunity nepovažujem len za sleponasledujúce ovečky, nemôžem predsa s dôverou ľudí z komunity takto obchodovať a manipulovať s nimi.)

Po zvolení som sa cestou domov z parlamentu zastavil u neho doma v Budmericiach. Bolo už dosť večer, tak som nechcel dlho, len na cca polhodinu. Keďže som vedel, že si Braňo v tom čase už intenzívne obsadzoval miesta asistentov výlučne s ľuďmi z kresťanskej komunity, kde bol predpoklad, že budú riešiť len jeho hlavnú tému, považoval som za potrebné mu pripomenúť, že ako protikorupčné hnutie očakávame, že sa v EP bude venovať rovnako intenzívne téme boja proti rozkrádaniu eurofondov ako téme "hlasu kresťana v EP". Opýtal sa ma, ako si to predstavujem. Povedal som mu, že tak, ako sme sa bavili už pred voľbami - že si napríklad rozdelí svojich asistentov na dve časti - protikorupčných a kresťanských. Vykrúcal sa. Že ono to nie je také jednoduché a že on už sľúbil ľuďom z komunity miesta asistentov. Veľmi ma to zamrzelo, cítil som, že Braňo akosi zabudol na svoj sľub a vôbec si neuvedomuje, že bez hlasov ľudí, ktorí nás volili ako protikorupčné hnutie do EP, by mu jeho 15 tisíc krúžkov nič nepomohlo, lebo by sme nemali mandát žiaden.

Rozlúčili sme sa s tým, že on si to teda ešte rozmyslí. Keď som sadol do auta, o pár minút mi pípla sms. Od Braňa. Vraj, takto si teda on nepredstavuje jednanie s europoslancom. On získal mandát od svojich kresťanských voličov a jemu je len ľúto, že protikorupční aktivisti neboli schopní sa vo voľbách presadiť. Parafrázujem. Zostal som obarený. Jeho sľub neznamenal nič. A ja som sa bál toho, keď sa ma Jofo do očí opýta, čo je s Braňovým sľubom. Úprimne - Jofo Braňovi od začiatku neveril a považoval ho len za šikovného obchodníka s hlasmi ľudí z kresťanských spoločenstiev. Ja som sa ho snažil presviedčať o opaku a teraz som zrazu videl, že to už viac nedokážem. Povedal som si, že sa môžem spoliehať už len na jeho svedomie a veril som, že raz zo svojho sebaklamu precitne.

Z Braňa sa stal europoslanec a vcelku si to užíval. Podľa štatistík nebol síce ani medzi najaktívnejšími, ale ani medzi úplnými lenivcami. Dobrý priemer, hanbu nerobil a niekedy prišiel s peknou a užitočnou agendou - napríklad v prospech kresťanov v Sýrii. S našimi poslancami bol, bohužiaľ, len vo veľmi sporadickom kontakte. Na klube sa zastavil tak raz za 4 mesiace a vždy sa len vyhováral, že má veľa práce. Tak možno tým to bolo. Mňa to mrzelo, lebo som očakával, že bude prichádzať s aktivitami, ktoré by sa dali robiť spoločne ako akési premostenie domácej a európskej politiky. Áno, pár akcií spolu spravili, ale toho za 5 rokov bolo ako šafránu.

Vzťah so mnou bol špecifický. Keď sa už teda náhodou ukázal a sme sa náhodou stretli, prehodili sme pár zdvorilostných viet a nič viac. Tvrdí, že mi písal kopu sms - v skutočnosti, odvtedy, ako mám posledný telefón - od 16.10.2017 až do 13.1.2019 mi napísal až 1(jednu)sms! Za 15 mesiacov 1 sms o nejakom výbore v EP! Maily mi de facto nepísal žiadne, hoci tvrdí, že ich bola kopa. Klame. Áno, priznávam, ja som sa vzhľadom na vyššie uvedené, pretvarovať nedokázal a stále som čakal, že si vstúpi do svedomia. Nestalo sa. Až postupne, keď sa začal približovať čas, keď by sa malo opäť rozhodovať na klube, kto bude naším kandidátom do EP, sa Braňo akosi zaktivizoval. Začal ľudí z klubu a tímu volať na náklady EP do Bruselu na exkurzie (to nie je nič nezákonné, na to poslanec EP má oficiálne peniaze k dispozícii). Vytlačil personalizované brožúrky s menom každého poslanca o tom, čo v EP doteraz robil, atď. A ja, ale nebol som sám, som mal z toho pocit, že si len cielene omotáva ľudí na klube kolo prsta, lebo predpokladal, že o jeho kandidatúre bude opäť rozhodovať poslanecký klub.

Lenže nastala chyba v systéme. Cca v lete minulého roku sme sa rozhodli viac oddeliť prácu poslaneckého klubu od práce hnutia a ako svoj najvyšší rozhodovací orgán sme vytvorili predsedníctvo. Má 7 členov - predsedníčka poslaneckého klubu Veronika Remišová, podpredseda klubu Edo Heger, ja ako predseda hnutia, generálny manažér hnutia, šéf komunikačného oddelenia, agenda setter a hlavný poradca. Máme pravidelné týždenné stretnutia a takmer vždy sme všetci prítomní, čo je dramaticky lepšie, ako keď sme museli zvolávať celý klub a najmä mimo zasadnutia pléna parlamentu. Tým pádom sa Braňo zrazu dozvedel, že o jeho kandidatúre nebudú rozhodovať tí, na ktorých názore intenzívne pracoval, ale aj ľudia, ktorých postoj nemal ako ovplyvniť.

Ja som pri debatách o eurovoľbách na klube a predsedníctve prezentoval názor, že ak máme ísť opäť do toho, aby sme takto podviedli našich nekresťanských protikorupčných voličov (hoci ho priamo nevolili, bez ich hlasov by sme nemali mandát žiadny), tak by tam Braňo ani nemal byť (keďže má podľa jeho slov komunitu, ktorá ho opäť bez problémov prekrúžkuje). Predpokladal som, že sa tento môj názor k Braňovi dostane a príde s nejakým návrhom. Edo potom prišiel na predsedníctvo v decembri s tým, že Braňo by rád kandidoval a že sa síce dopočul o mojom postoji, ale on je presvedčený, že máme na dva mandáty, takže moje obavy nie sú namieste. Toto presvedčenie Braňa ma dosť potešilo, lebo ak je teda presvedčený o tom, že získame dva mandáty - vieme prísť s ponukou pre voličov, ktorá bude fér.

Dal som teda na predsedníctve návrh, aby sme Braňa na kandidátku dali, ale s tým, že vopred verejne sľúbi, že ak získame len jeden mandát, on pustí na svoje miesto druhého v poradí. Zdôvodnil som tento návrh na predsedníctve aj poslaneckom klube touto argumentáciou:

Argument 1: NEPODVÁDZAJME NAŠICH NEKRESŤANSKÝCH VOLIČOV
Braňo síce získal 15 tisíc krúžkov, ale väčšinu hlasov sme dostali od ľudí mimo jeho komunity, ale na záujem týchto ľudí (intenzívny boj proti rozkrádaniu eurofondov) sa vykašlal. Inak - bez hlasov ľudí mimo jeho komunity (áno aj liberálov), by síce Braňo mal najviac krúžkov, ale mimo EP. Ešte inak - ak chceme byť fér voči všetkým našim voličom, nemôžu ísť voliť s tým, že tak či tak ich hlas opäť skončí v Braňových rukách. (Najlepšie sa dá pochopiť pocit nášho nekresťanského voliča na príklade - po voľbách napísal Jofovi veľmi známy človek z mediálneho sveta a zároveň presvedčený liberál v tomto duchu - "Jofo, tebe šibe? Veď ja som volil teba, a teraz čítam, že som zvolil Škripeka?!". Uznajte, že v situácii, keď celé Slovensko si Braňa spájalo len s posadnutosťou holými babami v časopisoch, pre liberála veľmi ťažké precitnutie.) Takže, ak by kandidoval Braňo bez verejného prísľubu, som presvedčený, že liberálne zmýšľajúci ľudia by nás ani nevolili a ledva získame mandát jeden. Nezabúdajme, že podľa zverejnených prieskumov má naše hnutie približne rovnaký počet (a dôveru) kresťanských a nekresťanských voličov.

Argument 2: NEZNEUŽÍVAJME DOBRÚ VIERU NAŠICH VOLIČOV
Stavať Braňa na roveň ostatných ľudí na kandidátke je klamanie voličov ako aj ostatných ľudí na kandidátke. Pri jeho tvrdení, že ho bude 15 tisíc ľudí z komunity voliť, nech bude na akejkoľvek kandidátke, nie je reálne predpokladať, že bude na kandidátke iný kandidát, ktorý by mal rovnako veľkú komunitu "na povel". Tvrdiť to, je rovnako absurdné, ako keď by sme urobili preteky v behu a medzi amatérmi by bol Volko či Bolt.

Argument 3: NEPORIERAJME DNA NÁŠHO HNUTIA
Popri tom, že sme autentické protikorupčné hnutie, sme hnutie, ktoré dôsledne dodržiava systém (ísť na koniec kandidátky a takto skladať účty voličom), aby sme v každých voľbách dali šancu novým ľuďom, novej okysličenej krvi. (Existujú odstrašujúce príklady napr. z KDH, kde poslanci podľahli samopresvedčeniu - "Veď kto iný by sa mal do tohto parlamentu dostať, keď nie my, už skúsení?!" ... a to ich z parlamentu nakoniec dostalo.)

Argument 4: NEPODCEŇUJME ZDRAVÝ ÚSUDOK ĽUDÍ Z KOMUNITY

Braňova argumentácia, že ľudia z jeho komunity nikdy na takýto verejný prísľub nepristúpia, je podceňovanie ľudí, od ktorých očakáva hlas. Som hlboko presvedčený, že základnou devízou kresťanov z Braňovej komunity je cit pre spravodlivosť. Verím, že si veľmi dobre uvedomujú to, čo bolo spomenuté vyššie, že sme hnutie, kde by sa Braňo bez hlasov nekresťanských voličov, nikdy europoslancom nestal a sú im za to vďační. Verím, že títo ľudia by po poctivom Braňovom vysvetlení Braňa volili aj po prijatí verejného prísľubu. Tým dupľom, keď sme Braňovi ponúkli, že si môže robiť kampaň "na dvojičku", t.j. sám by si vybral človeka, v prospech ktorého by sa mal prípadne vzdať = ľudia z komunity by mohli voliť len dvoch kresťanov a možno by mali v parlamente aj dvoch svojich ľudí aj s Braňom, alebo len jedného bez Braňa.

Argument 5: DVA MANDÁTY
Ak Braňo tvrdí, že máme na dva mandáty, tak sa predsa nemôže báť zabojovať o ten druhý. Tým dupľom, ak nám minule chýbal kúsok a preferenčne sme teraz na tom lepšie. Ak sme naozaj kresťania, tak by sme sa nemali správať, akoby sme "Nebojte sa!" nepoznali ... ibaže by išlo len o vlastný lukratívny flek.

Argument 6: JE NÁS VIAC, ALE NEUTLÁČAJME INÝCH 
Aktuálne je na poslaneckom klube cca 3/4 kresťanov. To ale neznamená, že by sme mali využiť túto väčšinu, aby sme zvýhodnili sami seba. Kým sme hnutie otvorené aj nekresťanom, mali by sme sa tak aj správať. V prípade, ak by Braňo kandidoval bez verejného prísľubu a my by sme získali opäť len jeden mandát (patril by na 100% Braňovi), celých desať rokov by sme de facto zvýhodnili len jednu hodnotovú časť nášho hnutia, hoci voličov máme cca napoly. A nedali by sme im ani len šancu férovej súťaže.

Ponuku/návrh Braňovi tlmočil Edo Heger. Braňo reagoval tým, že by sa chcel so mnou na tú tému stretnúť a vyjasniť si to osobne.

(poznámka: Medzitým mi jeden dobrodinec z kruhov blízko Braňa povedal, že Braňo a spol. už niekdy pred Vianocami kúpili už zaregistrovanú stranu Nezávislé fórum. Povedal som to na predsedníctve, opýtal sa Eda a ten povedal, že o ničom nevie.)

Vymenili sme si pár sms o dohodnutí termínu a miesta. Nakoniec som mu zavolal, či to teda "zajtra platí", povedal, že ok. Za hodinku po tom som si prečítal článok v Postoji, ako Rišo Vašečka, pani Záborská a Braňo idú zakladať svoju vlastnú stranu a lákajú do nej aj ľudí z nášho klubu. Tak som Braňovi napísal, že ak je to tak, tak sa stretať už asi nemá zmysel. Odpísal, že určite sa zmysel stretnúť má.

Streda 23. januára 2019

Stretli sme sa v kafíčku v Trnave cca od 8:50 do 12:30. Začiatok bol veľmi "cez zuby". Nakoniec sme zažili, podľa mňa príjemné, aj keď miestami polemické, tri hodiny. Povedal, že s Majchrákom z Postoja komunikoval, že prečo šíri fámy, ale že ten mu na to povedal, že podľa ich informácií je to hotová vec, takže to pustili von. Pozval som ho na predsedníctvo, keďže hovoril, že by podmienky svojej kandidatúry chcel prediskutovať aj s celým predsedníctvom. Povedal, že príde, ale po piatej mu už ide lietadlo, takže len dovtedy. Avšak úplne na záver, do Braňa akoby niečo vošlo, začal zvyšovať hlas, začal sa rýchlo baliť, z ničoho nič zrušil svoju účasť na predsedníctve bez akéhokoľvek zdôvodnenia, prudko sa postavil a odišiel. Rozmýšľal som, či som povedal zrazu niečo zlé, ale to by mi pri jeho povahe hneď vytkol. Rozmýšľal som, či mu neprišla nejaká správa, ale nevšimol som si, že by niečo čítal. Z čista jasna. Nepochopil som, ale pocit som mal z toho dosť zlý. Pocit zabitého času, akoby sme sa ani nestretli. Na predsedníctve som popísal dopodrobna celý priebeh stretnutia.

Sobota 26. januára 2019

Volal mi manažér hnutia, že Braňo by chcel prísť v stredu na predsedníctvo, či som z tým OK. Povedal, som, že jasné. Zaradil ho hneď ako prvý bod o 14tej hodine.

Streda 30. januára 2019

Braňo prišiel. Predsedníctvo bolo kompletné, sedem ľudí prítomných plus Braňo. Hneď na začiatok sa ho jeden člen predsedníctva, na môj vkus dosť zhurta, opýtal, že prečo verejne nedementoval článok z Postoja, že zakladá stranu. Povedal, že necíti potrebu reagovať na všetko, čo sa objaví v médiách;o) Následne som zažil a myslím, že aj ostatní na predsedníctve (opýtajte sa ich, veď ich poznáte, minimálne Eda Hegera a Veroniku)mimoriadne nepríjemné dve hodiny akože diskusie o podmienkach jeho kandidatúry. Ja som sa mu snažil opätovne aj pred ostatnými predostrieť vyššie spomenuté argumenty, ale Braňo točil ako robot vlastne stále o tom istom - v duchu - "Vy nie ste schopní prijať nejaké rozhodnutie. Čo ste to za predsedníctvo, ak mi neviete dať do ruky vaše rozhodnutie!? Kde je rozhodnutie?" atď. Úplne ako hrach na stenu akoby sme hádzali, bolo, keď sme mu opakovane hovorili - v duchu - "Ale Braňo, veď my sme ti zatiaľ len tlmočili návrh, ty si s ním nesúhlasil, a preto sme radi, že si tu a bavíme sa o tom spoločne s tebou. My chceme hľadať riešenie spolu s tebou, nechceme ti len predložiť nejaké rozhodnutie predsedníctva, to by si zbytočne sem chodil. Považujeme ťa za kamaráta, chceme s tebou diskutovať, nie ti len strčiť papier do ruky." Ale Braňo stále len to isté. "Ako je možné, že už dávno nemáte rozhodnutie!? Dajte mi rozhodnutie!" Správal sa k nám ako k malým deťom. Vtedy som definitívne pochopil, že Braňo s nami len hrá nejakú vopred naplánovanú hru a aj som mu to povedal. Ostatní na mňa pozerali, že mu asi krivdím. Potom zrazu začal byť opätovne mimoriadne nervózny, hovoril, že musí už ísť na taxík, na taxík, na taxík. A, že vlastne už ani nevie, či chce kandidovať za OĽANO. Viacmenej medzi dverami sme sa s ním dohodli, že nech si teda v kľude v lietadle premyslí, či chce kandidovať chce, alebo nie. Nech to následne oznámi manažérovi hnutia a my budeme následne hlasovať o tom, či Braňa na kandidátku dáme s alebo bez podmienky na verejný prísľub. Povedal OK, a odišiel, cca o 16:40. Ten čas je dôležitý, preto ho píšem.

V momente, ako Braňo odišiel, sme začali diskutovať. Vo všeobecnosti vládlo rozčarovanie z Braňovho prístupu k nám, ale cítil som, že už aj niektorí iní ľudia z predsedníctva tušia niečo zlé (ďalšie rozbitie kresťanských hlasov) a tak prišiel postoj jedného člena predsedníctva - v duchu - "Veď nám neublížil, nedávajme mu tú podmienku." Tým momentom sa názor na predsedníctve obrátil v prospech toho, aby sme Braňa na kandidátku dali bez akejkoľvek podmienky (4:3). Ešte kým tam bol Braňo, som za seba povedal, že samozrejme budem rešpektovať akýkoľvek verdikt predsedníctva, ale umožniť kandidovať Braňovi bez verejného prísľubu považujem za taký prešľap voči našim voličom, že v tom prípade sa nebudem nijako do našej kampane zapájať. OK, prehral som, povedal som si, ale hlasovanie neprebehlo. Nestihlo, len boli známe názory.

Nestihlo preto, lebo niekto vošiel dnu s otázkou, či sme videli, čo Braňo zverejnil o 16:30 na Postoji (čiže v čase, keď bol ešte spolu s nami!!!). Keďže sa blížilo hlasovanie, pozrel som si len nadpis a perex a prišlo mi z toho zle. Zostali sme všetci zhrození. Pochopili sme, že Braňo nás podviedol. Neprišiel, aby sa s nami bavil o podmienkach svojej kandidatúry, neprišiel argumentovať, prišiel z nás len vymámiť rozhodnutie. Potreboval odísť v rukách s papierom, že ho na kandidátke nechceme. A to sme mu nedali, a preto bol taký nervózny. Lebo, ako som písal, aj keď vystupoval dosť povýšenecky, získal svojim vystúpením na predsedníctve rozhodujúci hlas, aby kandidovať mohol bez akejkoľvek podmienky. Stačilo nepodviesť. Dnes predpokladám, že ten hlas by už nemal a určite stratil ďalšie.

Ten rozhovor som celý ani dočítať nedokázal. Trvalo mi to pár dní. Pochopil som však z neho, aký obrovský rozdiel je medzi dvoma ľuďmi, ktorí dnes lákajú kresťanské duše do ďalšej novej strany - Rišom Vašečkom a Braňom Škripekom. Áno, aj Rišo od nás odišiel po 7 rokoch dosť bezcitne - prišiel a povedal "Keďže zajtra vyjde rozhovor na Postoji, tak som to prišiel povedať aj vám." Avšak nikde na "internetoch" nenájdete ani len náznak krivého slova na naše hnutie. Možno aj niečo povedať mohol, nepovedal, odišiel ako rovný chlap, hoci sa nás to veľmi dotklo.

Braňo? Odišiel ako hulvát. Ako farizej, ktorému bolo naše hnutie natoľko dobré, že za neho chcel kandidovať do europarlamentu. Nikde za celých 7 rokov s nami nepovedal ani náznak kritiky - ani na mňa ani na hnutie ... až teraz. Zrazu. Lebo potrebuje vyzerať pred svojimi ľuďmi z komunity ako Ježiš na kríži, ktorému bolo ukrivdené. Ako martýr, nad ktorým sa treba zľutovať a podporiť vo voľbách. Slepo, bez rozmyslu, len preto, lebo vodca spoločenstva tak káže.

V rozhovore pre Postoj sa znížil k neuveriteľným klamstvám. Za najzásadnejšie však považujem klamstvo, že som od neho chcel, aby sa vzdal v prospech nejakého liberála. Klame, aby maximalizoval zhnusenie kresťanskej komunity a ospravedlnil svoje správanie. Pravdou je to, čo je napísané vyššie - aby mohol bez strachu komunikovať s ľuďmi z kresťanskej komunity, ponúkol som mu možnosť, aby si vybral druhého človeka na kandidátku podľa svojho gusta, aj priamo z jeho komunity a robil kampaň "na dvojičku". To by znamenalo, že jeho hlasy by určite neprepadli v prospech nejakého "liberála", ako tvrdí. Lenže Braňo to neprijal. To je zároveň dôkaz toho, že mu v tomto spore nešlo o hlas kresťanov v EP, ale o hlas Braňa Škripeka v EP. Tvrdo, ale pravdivo to v preklade znamená, že mu neišlo o hlas kresťanov v EP, ale o vlastný prospech. Ešte tvrdšie - Braňo trpí syndrómom, ktorým niektorí europoslanci zvyknú trpieť - majú pocit nenahraditeľnosti a luxus na ktorý si zvyknú, nechcú za žiadnu cenu opustiť (reálny čistý príjem 11 tisíc eur mesačne plus 25 tisíc mesačne, ktoré podľa svojej ľubovôle môže rozdeliť medzi svojich známych, zamestnaných ako asistenti). Za týmto účelom, je schopný podviesť svojich najbližších ľudí v hnutí (Edo a Veronika boli rovnako zhrození z vopred nachystaného "rozhovoru" v Postoji) ... a za týmto účelom je schopný úplne bezbožne klamať.

Tejto lži je mi mimoriadne ľúto. Hlásať do kresťanskej komunity"Matovič chcel, aby som sa vzdal v prospech nejakého liberála!"je hra na prvú signálnu v komunite. Braňo veľmi dobre vie, že mnohým kresťanom stačí si prečítať len túto jednu vetu a už som pre nich Ancikrist a Braňo Ježiš na kríži. Je to rovnako podlý argument, ako keď by od Kotlebu niekto zo zištných dôvodov odchádzal, ale keďže by chcel vyzerať vo svojej komunite sexi, tvrdil by "Kotleba, chcel, aby som sa vzdal v prospech nejakého Cigána!". Podlé a úbohé.

Rovnako za veľmi zbabelé považujem jeho tvrdenie, že som od neho chcel, aby podviedol svojich voličov. Vraj som od neho chcel, aby to, že sa vzdá (v prípade len jedného mandátu) oznámil svojim voličom až po voľbách. Ďalšia bezbožná lož. Vyslovene sa ma na to Edo Heger pýtal, ako to je a Braňovi povedal, že práve naopak - chceme od neho, aby hral s voličmi fér a oznámil to vopred ako svoj verejný prísľub. Mrzí ma, že Braňo skĺzol aj k tomuto klamstvu, lebo zrejme opäť kalkuloval s tým, že to dobre zaberie na ohlúpenie ľudí z jeho kresťanskej komunity. Edo Heger veľmi chcel, aby bol Braňo na kandidátke, je to Braňov priateľ - stačí sa ho opýtať a bude musieť, bohužiaľ, potvrdiť, že Braňo aj v tejto citlivej veci úmyselne klamal.

Je mi to veľmi ľúto. Braňo sa týmto príbehom pre mňa stal ciachovanou jednotkou farizejstva. Mrzí ma to o to viac, lebo cielene, dlhé roky sa snažím napomáhať tomu, aby aktívni kresťania mohli zasadnúť do parlamentných lavíc. Nerobím to však preto, aby len svojimi slovami hlásali Boha, ale aby najmä svojimi skutkami sa stali na piedestáli spoločnosti hodní obdivu a nasledovania. Lenže Braňo dosiahol opak. Tento príbeh je verejný a úprimne musím povedať, že ani jeden liberál z nášho klubu neodišiel ani náznakom podlo, či to bol Huba, Kadúc, alebo Žarnay. Odišli so cťou, ako chlapi. Braňo odišiel ako krivák, schopný čohokoľvek pre vlastný prospech. Mal som však o tom mlčať? Myslím, že nie. Ľudia nie sú hlúpi a najmenej by som chcel, aby rozmýšlajúci ľudia z druhého hodnotového sveta počuli len ticho, lebo, veď to je "náš človek", veď to je kresťan. Nie, Braňo sa nezachoval ako kresťan, zachoval sa ako zákerný a podlý človek.

Čo ďalej? Osobne sa cítim veľmi zranený. Po prečítaní Braňových slov ako nejaká woodoo bábika, na ktorej už nie je miesto na špendlíky, do ktorej si za posledný mesiac zapichol svoj špendlíček každý z tých "autentickejších kresťanov". A vlastne ani som nič iné za tie roky v politike od nich nedostal. Len kritiku a opovrhnutie. Lebo som hrubý, lebo som nie dosť autentický, lebo kresťania očakávajú pokojnú politiku, lebo, lebo, lebo. Ani raz vďaka za to, že som pomohol do parlamentu ľuďom ako Veronika Remišová, Anka Verešová, Edo Heger, Jano Marosz, Erika Jurinová, Marek Krajčí, Jožo Lukáč, Elena Červeňáková, Martin Fecko, Soňa Gaborčáková, Lojzo Hlina či Rišo Vašečka. Dobrým kresťanom, ktorí by sa márne v minulosti snažili dostať do politiky cez vtedy spráchnivené a do seba uzavreté KDH.

Na druhej strane mi táto rana dodala odvahu urobiť to, na čo roky opakovane a márne nabádam našich kresťanov v poslaneckom klube. Pomôžem založiť silnú kresťanskú platformu vrámci nášho hnutia, ktorá bude otvorená pre takých "obyčajných" kresťanov, ktorí svoju vieru aj skutočne žijú a nikdy by sa neznížili k tak nemorálnemu konaniu ako to dokázal Braňo. Bude otvorená kresťanom hľadajúcim, nedokonalým, úprimným. Nie obchodníkom s Pánom Bohom, ktorí sa budia s presvedčením, že sú jediní, vyvolení, prebudení a dostatočne autentickí, aby mohli byť hlasom slovenských kresťanov v politike.

K lídrom kresťanských spoločenstiev - veľakrát som počul od našich kresťanov, ako sa niekde stretli lídri, ako sa modlili k Bohu, ako im Boh ukázal nejaké rozhodnutie. Lenže toto je vaše rozhodnutie - založiť ďalšiu kresťanskú stranu, nie Božie, neťahajte ho do toho, prosím. Hovoríte, že tentokrát pôjde konečne o tú pravú kresťanskú stranu. Bojím sa, že sa mýlite, tak, ako ste sa mýlili, keď ste Riša vyslali anektovať KDH. Kresťanská strana tu je a volá sa KDH. Áno, uvedomujem si, že Lojzo je niekedy ako slon v porceláne, vlastne v tom sme si dosť podobní, ale myslí to dobre. Skúste sa pozrieť realite do očí a akceptovať demokratické rozhodnutie rady KDH. Veď, keď zo 120 ľudí len 8 chcelo, aby pani Záborská kandidovala opäť po 4tý krát, tak asi to nie je len nejaká Lojzova svojvôľa, ale demokratické rozhodnutie dramatickej väčšiny. Rozbíjať kresťanské hlasy huckaním ľudí do ďalšieho kresťanského projektu s veľkou pravdepodobnosťou prinesie len jediné - výrazný prepad kresťanských hlasov v eurovoľbách ako aj voľbách parlamentných. Respektíve - tvrdohlavý a zištný zápas o ďalšiu kresťanskú stranu v rade spôsobí výrazne liberálnejší národný parlament aj so všetkými následkami, proti ktorým roky tak brojíte. Zabojujte v KDH a presvedčte zvnútra, nehľadajte ľahšie skratky ... a podporte kresťanov u nás a ja im budem robiť miesto tak ako vždy doteraz. Nerozbíjajte niečo len preto, lebo Braňo, ktorý sa vám už raz otočil nepekne chrbtom, chce silou-mocou byť opäť vyvoleným europoslancom a žiť si svoj luxusný život. Kresťanom nič neosoží, ak sa teraz požerú navzájom a nakoniec zmena, ktorej mohli v budúcich voľbách napomôcť sa kvôli ich ješitnosti neuskutoční. Ducha svätého vám prajem.

(poznámka: Tento blog som napísal pred pár týždňami. Medzičasom som oslovil hore spomínaných lídrov a opakovane som sa s nimi stretol a dlhé hodiny som s nimi hovoril o všetkom, čo je v tomto blogu. Snažil som sa im vysvetliť, že ak to myslia s kresťanskou politikou naozaj úprimne, mali by Braňovi povedať, aby prijal ponuku KDH ísť na ich eurokandidátke a pani Záborskej poďakovať za jej prácu a nejako jej vysvetliť, že za to všetko, čo pre ňu KDH spravilo, by sa mu nemala odvďačiť útokom a jeho ohrozením. Že by sa mohla inšpirovať pánom Mikolášikom, ktorý podmienku 3X a dosť s pokorou prijal a KDH sa škodiť nerozhodol, skôr naopak. Hovoril som im, že ak sú tak veľmi nespokojní s pobytom ich nominantov na našom poslaneckom klube, nech idú teda za Lojzom Hlinom a dohodnú sa na prechode k nim do KDH. Že mne to nevadí a ani nám to neublíži ... a takto vnútri KDH nech zabojujú a presvedčia radových členov, že to Rišo a spol. myslia s KDH úprimne ... a raz možno nad Hlinom voľby o predsedu aj vyhrajú. Ale nech zbytočne nezakladajú ďalšiu kresťanskú stranu, lebo to veci len a len ublíži. Nezabralo. Nejako som mal od začiatku pocit, že im je to jedno. Jednoducho sa rozhodli a spoliehajú sa na to, že kresťania z ich spoločenstiev len slepo poslúchnu ich "odporúčanie", koho voliť. Mrzí ma to a obávam sa, že takýto prístup k členom svojho spoločenstva už začína mať znaky sektárskeho zneužívania ich úprimnej lojality (uznávam, tvrdé pomenovanie, ale hranica medzi spoločenstvom a sektou je presne o tomto - schopnosť lídra nepodľahnúť pokušeniu s členmi spoločenstva manipulovať). Mne zostáva len veriť, že sa členovia spoločenstiev zneužiť nedajú ... a vidieť to aj v diskusiách pod statusmi na FB o vzniku Kresťanskej únie, hoci výrazne prevyšujúce negatívne reakcie sa akosi rýchlo "strácajú". Nie je totiž náročné aj nezainteresovanému pozorovateľovi vidieť, že toto nie je spájanie, ale nezodpovedné štiepenie kresťanských síl v politike s katastrofálnymi dôsledkami pre kresťanských voličov, z ktorého majú obrovskú radosť nie kresťania, ale liberáli.)

Kresťania by mali odpúšťať a možno čakáte, že teraz na konci napíšem, že som už Braňovi odpustil. Prepáčte, nedokážem. Prepáč Braňo, nedokážem. Som slabý kresťan, taký "neautentický" (ako zvyknete hovoriť) a rany, ktoré si mi s hrdzavou dýčkou uštedril, boli príliš silné. Asi to chvíľu ešte potrvá, ale zvládnem to.


Zhrnutie: Braňo Škripek je človek, ktorému som v živote len a len nezištne pomáhal. Dal som mu priestor, aby sa stal hlasom kresťanov v slovenskom, ako aj európskom parlamente. Nedodržal zásadný sľub voči hnutiu a jeho voličom a veľmi som sa v ňom preto sklamal. Nakoniec sa ukázalo, že je len šikovný obchodník s pánom Bohom, ktorý zneužíva svoju kresťanskú komunitu, aby jemu zabezpečila lepšie miesto pod slnkom. Pre svoj vlastný prospech je schopný za peniaze odporučiť svojej komunite aj toho, koho pozná najmenej. Pre svoj vlastný prospech je schopný svoju komunitu klamať aj v tak zásadnej veci, že som ho niekedy žiadal, aby sa vzdal v prospech liberála, hoci existuje kopa svedkov, že som to nikdy nespravil. Pre svoj vlastný prospech je schopný klamať, že som od neho vyžadoval, aby podviedol svojich voličov (aby im oznámil prípadné vzdanie sa až po voľbách). Túto lož šíri, hoci jeho blízky priateľ z kresťanských komunít Edo Heger, ktorý s ním v tejto veci za nás komunikoval, vie kedykoľvek dosvedčiť, že som od Braňa od začiatku chcel, aby dal verejný prísľub mesiace pred voľbami. Takéto Braňove konanie nie je nasledovaním Ježiša, ale verejné robenie hanby v jeho mene.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo