„Progresívne Slovensko“ a Legenda o Antikristovi

Na poličke sú postavy rôznych vyznaní, náboženstiev a farieb, vrátane dúhových. Nachádza sa tu Ježiš, ktorý v živote nikoho nezavraždil, pri ňom Mohamed, ktorý sa posledných 9 rokov svôjho života zúčastňoval priemerne každých 6 týždňov vojenskej výpravy proti okolitým národom a kultúram. Ďalej Cyril a Metod, ktorí nás posunuli medzi kultúrne kresťanské národy vtedajšej Európy a pri nich figúrky LGBTI s dúhovými vlajkami, majúce úplne iné axiómy...

Toto „duchovné multi-kulti“ plné protirečení degraduje duchovnú realitu na „dobručkých pánbožkov“,  ktorí sa všetci hlásia
k „mierumilovným učeniam a tézam založeným na láske k blížnemu“ ¹, čo je jedna z kvetnatých fráz v manifeste „Progresívnych veriacich“.  Lenže, keď sa zmiešajú všetky tie „lásky“ a „mierumilovné učenia“, nebude existovať žiadny pevný bod.

„Progresívni veriaci“  sa zároveň chcú "kriticky vysporiadať s temnými bodmi našej náboženskej a politickej minulosti." ¹ V skutočnosti je to iba zástupná téma pre ich pravidelné mediálne kopanie do katolíckej cirkvi a jej predstaviteľov.  

Program „Progresívnych veriacich“ nie je novátorský. Podobné myšlienky prináša dielo ruského autora Vladimíra Solovjova, napísané v roku 1900: Legenda o Antikristovi.

Hlavná postava - Antikrist v diele Solovjovova sa predstavuje ako "nadčlovek", mladý génius, ktorý bude "skutočným predstaviteľom toho Boha, ktorý dovoľuje slnku svietiť na dobrých aj zlých, dážď posiela spravodlivým aj nespravodlivým." ²

Antikrist tvrdí o sebe: "Kristus priniesol meč, ja prinesiem mier. Kristus ako moralista rozdeľoval ľudí na dobrých a zlých, ja ich spojím statkami, ktoré potrebujú rovnako dobrí aj zlí." ²

Antikrist tiež prichádza s novým programom: "Otvorená cesta k univerzálnemu mieru a blahobytu". Priláka ním k sebe aj zopár niekdajších kritikov a protivníkov. Opis tohoto programu je vábivý:

"Táto kniha odhalí predým nevídanú silu génia. Bude to niečo všeobsahujúce, čo zmierňuje všetky protirečenia. Bude sa tu spájať ušlachtilá úcta k starodávnym tradíciám a symbolom s rozsiahlym a smelým radikalizmom sociálne-politických požiadaviek a rezolúcií, neobmedzená sloboda myslenia s hlbokým chápaním všetkého mystického, úplný individualizmus s horúcou oddanosťou všeobecnému blahu.

A všetko tu bude pospájané s takým geniálnym umením, že každý mysliteľ dokáže vidieť a vnímať celok iba zo svôjho osobného hľadiska bez toho, aby musel čokoľvek obetovať pravde, že by sa kvôli nej musel povzniesť nad vlastné ja a prakticky upustiť od svojej jednostrannosti.

V žiadnom prípade nebude musieť naprávať svoje popletené úsilie ani dopĺňať jeho neúplnosť. Nikto nebude mať námietky voči tejto knihe, každému sa bude zdať ako zjavenie absolútnej pravdy.

Celej minulosti sa v nej dostane všetkého ospravedlnenia, celá súčasnosť bude tak objektívne a všestranne zhodnotená a lepšia budúcnosť sa tak názorne a citeľne prenesie do prítomnosti, že každý povie: to je presne to, čo potrebujeme, to je ideál, ktorý nie je utópiou." ²

Solovjov ďalej predpovedá globalizáciu a koncentráciu moci:

"Európska jednota, dosiahnutá s takou námahou sa mohla kedykoľvek znova rozpadnúť. Vo zväzovej rade ani v stálom svetovom komité (Comité parmanent universel) nevládla jednomyselnosť, lebo nie všetky miesta sa podarilo obsadiť pravými, do veci zasvätenými slobodomurármi. Nezávislí členovia komité uzatvárali separátne dohody a hrozila nová vojna. Vtedy sa "zasvätení" rozhodli odovzdať výkonnú moc do rúk jednej osoby..." ²

„Večný všeobecný mier je zabezpečený. Každý pokus narušiť ho, narazí na neprekonatelný odpor. Pretože odteraz je na zemi jedna centrálna moc...“ ²

Nebudem viac prezrádzať, stojí to za to, prečítať si Solovjova.

Čo v náboženskej rovine prezentujú „Progresívni veriaci“, v spoločensko-politickej rovine propaguje strana „Progresívne Slovensko“:  zmiešať  všetkých dokopy, veď „pestrosť a rôznosť nie je hrozbou, ale obohatením“ ¹. Vytvoriť Európu bez hraníc, bez národov, pričom vznikne "nový človek" v novom poriadku. Bude to znamenať postupnú stratu národnej identity a odovzdanie národných právomocí centrálnej vláde do Bruselu. Takéto smerovanie považujem za cestu do pekla, ohrozenie normálnosti, prirodzenosti, autentickosti človeka.

„Bez ukotvenia v národe, niet autentickej osobnosti“ ³, len tak je možné vybudovať vzťah k osobnému bytostnému základu. Už z princípu, postoje a smerovanie „Progresívneho Slovenska“ sú pre zrelého človeka, tobôž kresťana neprijateľné. 

Použité zdroje:

¹ Manifest „Progresívnych veriacich“

² Vladimír Solovjov: Legenda o Antikristovi (1900)

³ Rozhovory s profesorom Jánom Letzom (2017)