O láske svätých k rodičom

O láske svätých k rodičom

Milovali svätí svojich rodičov a príbuzných? Bolo v minulosti pri radikálnom nasledovaní Krista možné zostať v kontakte s rodičmi?

Dnes, 7. februára, slávi celá dominikánska rodina Spomienku na zosnulých otcov a matky členov rehole. V našich rehoľných komunitách po celom sveta sa modlíme a slávime sv. omše za našich drahých zosnulých rodičov. Chceme sa aj takýmto spôsobom poďakovať Bohu a im za dar života, aby sme sa raz všetci, už zjednotení s Kristom, mohli opätovne zísť v nebi. Naše rehoľné konštitúcie nám pripomínajú (LCO15. – § I.), aby sme k rodičom a príbuzným členom rehole pristupovali s náležitou úctou a láskou. Dnešná spomienka je duchovný príspevok k tejto výzve.

Ako ilustráciu osobného vzťahu svätých k ich matkám (v tom čase už nežili ich otcovia) po tom, ako sa rozhodli zasvätiť životy Bohu v Reholi kazateľov, som vybral dva listy. Prvý napísala sv. Katarína Sienská jej mame v októbri roku 1376. Druhý text je list sv. Valentína de Berrio Ochoa, dominikánskeho biskupa a mučeníka z Vietnamu, ktorý svojej matke napísal 1. augusta 1860. Dve rozdielne postavy, iné cesty ku svätosti v diamaterálne odlišných dobách a podmienkach. Napriek tomu hovoria o silnom ľudskom a duchovnom pute, ktoré ich spájalo s najbližšou rodinou, v týchto prípadoch s matkami.

Z Listov svätej panny Kataríny Sienskej svojej matke

V mene Ježiša Krista ukrižovaného a sladkej Márie.

Najdrahšia moja matka v Kristovi, sladkom Ježišovi. Tvoja nehodná a biedna dcéra Katarína ti chce dodať síl v drahocennej krvi Božieho Syna. Veľmi som si priala vidieť ťa ako pravú matku nielen môjho tela, ale i mojej duše. Uvažovala som nad tým, že ak budeš viac milovať dušu než telo, odumrie v tebe každá prehnaná láska a ani ťa príliš nebude mrzieť moja telesná neprítomnosť. Dokonca budeš mať z nej radosť a pre Božiu česť budeš chcieť znášať všetky ťažkosti. Budeš sa len o to snažiť, aby sa Bohu vzdala česť. Vzdávanie cti Bohu v mojej duši zväčšuje milosť a čnosť. Tak i ty, najsladšia moja matka, kiež miluješ viac dušu než telo, aby si bola naplnená radosťou a vôbec nebola ochudobnená.

Chcem, aby si sa učila od onej sladkej Matky Márie, ktorá pre česť Božiu a pre spásu nás všetkých nám darovala Syna, a ktorý zomrel na dreve presvätého Kríža. Keď potom Mária po Kristovom nanebovstúpení osirela, zostala so svätými učeníkmi. Uváž, že spoločný život mohol byť pre Máriu i pre učeníkov veľkou útechou, ich odchod jej však musel spôsobiť zármutok. A predsa na chválu a slávu svojho Syna a pre spásu všetkých ľudí dovolí a chce, aby odišli. Volí si radšej trýzeň z ich odchodu než útechu z ich prítomnosti. Až tak je ovládaná láskou ku cti Božej a k spáse našich duší!

Chcem, aby si sa od nej učila, najdrahšia moja matka. Vieš predsa, že mojou povinnosťou je plnenie Božej vôle. A viem, že chceš, aby som ju plnila. Božia vôľa bola, aby som odišla, a odchod nebol bez tajomstva ani bez veľkého úžitku. Božia vôľa to bola, keď som zostávala, a nie vôľa nejakého človeka. A keby niekto hovoril inak, je to falošné a nie je to pravda. Preto je pre mňa dobré, aby som išla a nasledovala jeho šľapaje, ako sa to bude páčiť jeho neoceniteľnej Dobrote.

Ty však, moja dobrá a sladká matka, ty sa máš radovať, a nie smútiť a každú ťažkosť máš znášať na česť Božiu a pre spásu svoju i moju. Pozdvihni, pozdvihni trocha svoje srdce a svoj cit k sladkému a presvätému krížu, kde odumiera každá ťažkosť. Snaž sa chcieť znášať trochu časnej bolesti, aby si unikla večnej, ktorú si zaslúžime za svoje hriechy. Vzmuž sa z lásky ku Kristovi ukrižovanému. Zostávaj v svätom a sladkom Božom milovaní. Sladký Ježiš, Ježiš láska.

Modlitba, za zosnulých rodičov: Bože a Otče náš, ty si nám prikázal ctiť otca a matku; láskavo sa zmiluj nad našimi rodičmi, odpusť im hriechy a daj, aby sme spolu s nimi dosiahli raz večnú blaženosť. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Zdieľať

Z Listu svätého biskupa a mučeníka Valentína de Berrio–Ochoa svojej matke z Tonkinu (Vietnam)

Moja drahá mamička!

Začiatkom tohto roku som dostal váš list. Oj, ako som sa zaradoval, keď som uzrel rukopis svojej mamičky! Moje srdce sa naplnilo nesmiernou radosťou, keď som sa dozvedel, že sa z vás stala čiperná starenka, ktorá je stále samá láskavosť a roztomilosť. S veľkou radosťou som sa dozvedel, že každý deň chodíte na svätú omšu a modlievate sa za všetkých k milovanému Ježišovi. Chcete vedieť, ako žijem a čo jedávam. Drahá moja mamička, žijem tu veľmi dobre, som biskupom a mám čo jesť. Tu nemajú chlieb. Ak máte čierny chlieb, tak mi z neho pošlite po vtáčikovi – letáčikovi. S akou radosťou by sme si tu, pán biskup a jeho misionári, zajedli z chleba upečeného rukami našej starenky!

Kukurica tu je, ale jedia ju tu surovú. Aj ja som už dvakrát jedol niekoľko zrniek surovej kukurice. Je tu veľa morských a riečnych rýb. Z tohto dôvodu, ale i preto, že to prikazuje aj náš svätý Dominik vo svojich posvätných predpisoch, každý deň jedávam rybacie mäso, a len niekedy aj iné. Nebojte sa, mamička, hladom neumrieme. Či si azda myslíte, že chodím na koči, keďže som biskupom? Chodím pešo i v temnej noci. No i tak je nám veselo. Jednej noci som v blate a daždi urazil šesť míľ. A koľkokrát som celý spadol na zablatenú zem. Biskup, nebiskup, na miesto som prišiel celý mokrý a zablatený. Kresťania sú však veľmi milosrdní a láskaví. Keď som k nim prišiel, už ma čakala horúca voda, mohol som sa okúpať a v pohode som mohol slúžiť svätú omšu.

Ach, drahý môj synu, možno poviete, ako to ty len smutne žiješ. Ale nie, mamička moja, nežijem smutne; som zdravý ako aj ostatní, rovnako veselý a činný. Pri práci mi pomáha Boh. Mamička, Valentín je teraz hotový horal. Jeho brada by nahnala strach aj tým najstarším čertom v pekle. Modlite sa za mňa u Ježiša. Ja si tiež každý deň pri svätej omši spomínam na svojich rodičov. Prosím Boha, aby ste na tomto svete mali čo dať na seba a čo do úst a potom na druhom svete slávu v nebi. Povzbudzujem vás, mamička, aby ste len trpezlivo vykonávali práce tohto sveta. Naše telo sa často vzpiera, ale Božia milosť je silnejšia než telo i peklo; preto musíme Boha vždy prosiť o milosť a to prostredníctvom presvätej Panny Márie, svätého Jozefa a svätej Moniky a všetkých svätých v nebi. Mamička, pozdravujem všetkých príbuzných; bozkávam vám ruku.

Foto: Oslava Krista v nebi. fra Angelico, www.wikiart.org

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo