Prečo sa Čaputová nevzdá - a prečo na to ani nemá dôvod

Prezidentské voľby sa blížia do finále a okrem „hry o vzdanie sa“, kde sa poväčšinou kandidáti, ktorí do politiky vstúpili včera, doteraz strápňovali útočením na Františka Mikloška a tvárili sa pri tom racionálne, máločo deje. Hru osviežil vodca závislých osobností Matovič, keď usporiadal obed, na ktorom sa síce nič podstatné nedohodlo, zato vznikol manévrovací priestor, aby mohli novinári otázkami o vzdaní sa prenasledovať okrem Mikloška aj Čaputovú.

Konzervatívny politik, komunálny poslanec, manžel a otec. Zaoberá sa históriou spravodajských zložiek komunistického režimu na Slovensku.

Lenže v politike sa nikdy nehrá len o najbližšie voľby, a tí, čo to nemajú nahnuté, sa snažia pozerať aj krok - dva dopredu. Čaputová, Krajniak, Bugár či Kotleba bojujú najmä o zviditeľnenie svojich strán a sledujú vlastný úspech vo voľbách, či už to budú tie najbližšie do europarlamentu, alebo do parlamentu. Dôvod na odstúpenie majú pramalý, vzdanie sa kandidatúry a s tým spojený ústup z mediálneho priestoru nie je v ich záujme. František Mikloško má zo svojej nezávislej pozície a hodnotovo motivovanej kandidatúry pre odstúpenie snáď najmenší dôvod.

Politikovi dáva priestor na rozlet okrem vlastného presvedčenia aj záujem voličov. Tento záujem vieme aj kvantifikovať, napríklad cez peniaze. Letmý pohľad na transparentné účty kandidátov nám vie všeličo napovedať, napríklad o bojovnosti ich elektorátu.

Robert Mistrík deklaroval, že si kampaň zaplatí z vlastných zdrojov a pohľad na jeho účet je veľmi sterilný, nemá (a nechce) žiadnych podporovateľov „z ľudu“, Milan Krajniak razí rovnakú líniu, len s tým rozdielom, že jeho najväčším podporovateľom je predseda Sme Rodina Boris Kollár. Už aj taký Štefan Harabin má oproti nim náskok rádovo v desiatkach podporovateľov, ochotných prispieť mu na kampaň drobným darom. Františkovi Mikloškovi prispelo na kampaň od začiatku roka 19 prispievateľov, Bugárovi prispelo v tomto roku 14 osôb, ale výška minimálneho príspevku (1000,-€) naznačuje, že nejde o žiadne spontánne dary.

Na záver nám zostáva Čaputová, ktorej len za včerajšok (4.2.) prispelo na kampaň 70 ľudí sumami v rozpätí najčastejšie 10 - 1000€, a príspevky „bežných podporovateľov“ tvoria zhruba polovicu tohtoročných prírastkov na jej transparentnom účte.

Áno, progresívci vedia robiť fundraising a je to do veľkej miery organizovaná činnosť, ktorá však efektívne prináša hlasy. Pamätáte si komunálne voľby a Matúša Valla? Je síce veľmi otázne, či dokáže bratislavský valloefekt Čaputová preniesť na celoslovenskú úroveň, je však namieste otázka, prečo by mala odstupovať politička cítiaca podporu svojich voličov nielen na sociálnych sieťach, no aj hmatateľnejšiu v podobe financií. Takáto podpora od elektorátu je nielen povzbudzujúca, ale aj zaväzujúca. Prípadne využiteľná ako argument v prospech zotrvania v boji o prezidentský palác, čo pri istom napätí medzi progresívcami a SaS, keďže bojujú o hlasy voličov z príbuznej voličskej základne, vyznieva logicky.

Na progresívno - liberálnom brehu preto ešte k najväčšej dráme len príde.

My kresťanskí konzervatívci by sme zatiaľ mali ukázať trošku viac bojovnosti.