Posolstvo, ktoré narušuje našu komfortnú zónu

Údiv a prisviedčanie Nazaretčanov nie je vyjadrením obdivu, ale podozrenia, ktoré prezrádzajú slová: „Vari to nie je Jozefov syn?“ Je to odkaz na znalosť pomerov Jozefovej rodiny v rodisku, ktorá bráni poslucháčom vidieť v Ježišovi viac než len ich rodáka. 

Príklad prorokov

Boží Syn poukazuje na údel prorokov, ktorí boli často neprijatí a odvrhnutí vlastným národom. Lukášov text plní úlohu predpovede budúceho utrpenia Mesiáša. Odmietnutie vyvrcholí v Jeruzaleme jeho smrťou na kríži. Príslovie „lekár, lieč sám seba!“ je odkazom, že ako ich rodák má robiť zázraky predovšetkým u nich doma, to znamená „lieč choroby v tvojom rodnom meste.“

Pán Ježiš im vyčíta, že chcú mať len pozemský prospech z jeho skutkov, ale nehľadajú v jeho slovách posolstvo pre svoje životy. Aj do nášho správania môže vstúpiť  predstava, že úlohou viery je zvýšiť naše pozemské pohodlie. 

Ježiš sa identifikuje s poslaním dvoch starozákonných prorokov – Eliáša a Elizea. Oni zažili na vlastnej koži prenasledovanie zo strany vlastného národa. Ale títo dvaja proroci sú aj obrazom misie k nežidovským národom – k cudzincom. Eliáš istý čas žil mimo územia Svätej zeme v dome vdovy zo Sarepty neďaleko Sidonu (porov. 1 Kr 17,9).

Keď Boh a jeho slovo nás usvedčuje z našich hriechov a pádov, namiesto pokánia a zmeny života obviníme Boha, lebo narušuje našu komfortnú zónu. Zdieľať

Elizeus uzdravil malomocného Námana, veliteľa aramejského kráľa v Damasku (porov 2 Kr 5,1). Evanjelista Lukáš chce predstaviť Ježiša Krista ako Spasiteľa všetkých národov. Sme na začiatku Ježišovho ohlasovania. Neraz zažije odmietnutie od vlastných a jeho evanjelium prijmu cudzinci, ktorých viera bude príkladom pre Izrael.

Prešiel pomedzi nich

Ježišova predpoveď o odmietnutí proroka vo svojej domovine sa začína plniť rýchlejšie, než by sa čakalo. Boží Syn demaskoval ich skutočné úmysly a jeho spolurodákov zachvátil hnev. Chcú ho zhodiť zo skaly. Nie je vylúčené, že tento ich úmysel znamená, že chceli Ježiša kameňovať.

Koľkokrát je to aj naša reakcia. Keď Boh a jeho slovo nás usvedčuje z našich hriechov a pádov, namiesto pokánia a zmeny života obviníme Boha, lebo narušuje našu komfortnú zónu. 

Konštatovanie evanjelistu „ale on prešiel pomedzi nich“, obsahuje v sebe niečo zázračné a nečakané. Ježiš neušiel, ani sa neprebil päsťami cez zástup. Dôraz sa kladie, že prešiel „día mésu autón“ – „cez ich stred“.

Žiaľ, neraz Ježiš odchádza aj z nášho stredu, zo stredu našej spoločnosti, lebo ho nenávidíme, pohŕdame evanjeliom a nahradili sme ho vlastnými záujmami. Zdieľať

Tí, ktorí ho mali v moci a viedli ho k vrchu, teraz sa bezmocne zaskočení prizerajú, ako pokojne odchádza. To nie je len geografický odchod z Nazareta do Kafarnauma (porov Lk  4,31). Božie slovo odchádza od tých, ktorí ho v srdci nenávidia.

Žiaľ, neraz Ježiš odchádza aj z nášho stredu, zo stredu našej spoločnosti, lebo ho nenávidíme, pohŕdame evanjeliom a nahradili sme ho vlastnými záujmami.