Vo februári 2019 čaká Slovenskú republiku významná udalosť, ktorou je voľba kandidátov na post sudcov Ústavného súdu v NR SR. Poslanci parlamentu by mali zvoliť 18 mien, ktoré následne predložia prezidentovi. ( Potenciálny scenár prešpekulovanej taktiky ako to zo zištných dôvodov neurobiť, dobre opísal Jozef Majchrák vo svojom článku https://www.postoj.sk/39380/fico-chce-byt-ustavny-sudca-musi-taktizovat-s-kiskom-aj-dankom )

V prípade, že parlament predsa len zvolí dostatočný počet kandidátov pre prezidenta, tak hlava štátu vyberie tentoraz až 9 osôb, ktoré sa stanú sudcami 13-členného orgánu. Medzi zvyšnými štyrmi aktuálne pôsobiacimi sudcami, o ktorých sa nerozhoduje, je aj Mojmír Mamojka, či Jana Laššáková, ktorých si mnohí pamätajú hlavne ako bývalých poslancov Smeru. Ich mandát je platný do roku 2029, keďže boli do svojich funkcií vymenovaní v roku 2017. V najbližších týždňoch sa teda pravdepodobne rozhodne, aké bude konečné personálne obsadenie tejto tak extrémne dôležitej inštitúcie po dobu viac ako jednej dekády, keďže aj nových kandidátov na sudcov si prostredníctvom svojich zástupcov v NR SR, volíme na najbližších 12 rokov.

Ústavný súd rozhoduje o tak dôležitých veciach ako je výklad ústavy a ústavných zákonov, súlad právnych predpisov, či konflikty v komeptenciách medzi ústrednými orgánmi štátnej správy. Taktiež sa zaoberá sťažnosťami proti rozhodnutiam orgánov verejnej moci, ako aj prípadnou obžalobou prezidenta.

Kandidáti na funkciu ústavných sudcov nie sú tak dobre verejnosti známi ako napríklad politici, ktorí sú tradične dlhodobo pod drobnohľadom médií. Až na výnimky, kedy sú kandidátmi samotní politici. V aktuálnom prípade je to napríklad Róbert Fico(Smer-SD), Radoslav Procházka(Sieť), Peter Kresák(Most-Híd), či Edita Pfundtner(Most-Híd). Verejnosť teda nepozná názory, či zmýšľanie štandardných kandidátov na ústavných sudcov z ich dlhodobého verejného vystupovania, ani ich názory v morálno-etických, či hodnotových témach. Vieme však posúdiť ich dlhodobú ústavnoprávnu prax, či prax v právnickom povolaní, akademický titul v odbore práva, vedeckú alebo publikačnú prax, významnú funkciu v právnom prostredí, ale aj ich pôsobenie v politike, spätosť s kauzami, či iné skutočnosti.

Zaujímavú a prehľadnú analýzu dodala Transparency International Slovensko, kde v prehľadnej tabuľke zosumarizovala potenciálnych kandidátov. K tabuľke sa dá prekliknúť po otvorení tejto stránky: https://transparency.sk/sk/koho-zvolit-na-ustavny-sud-ako-hodnotime-kandidatov-po-vypocuti/

Podľa hodnotenia Transparency International by v nominácii na ústavného sudcu nemali chýbať:

Ladislav Duditš (zástupca Slovenska v Európskej komisii pre efektívnu justíciu)

Martina Jánošíková (prax na Súdnom dvore Európskej únie a publikačná činnosť z práva EÚ a ústavného práva)

Eva Kovačechová (prax v ochrane ľudských práv a zastávanie prodemokratických postojov)

Ján Šikuta (sudcovská prax na ECHR v Štrasburgu a na Najvyššom súde SR)

Ján Štiavnický (prax súdneho poradcu Ústavného súdu a publikačná činnosť o Ústavnom súde)

Martin Vernarský (externý poradca Ústavného súdu a publikačná činnosť v správnom, finančnom a ústavnom práve)

Ku kandidátom s výhradou zaradili napríklad Jána Drgonca a Petra Kresáka s vysokým renomé v justičnom prostredí, či Radoslava Procházku. Za nevhodných, okrem iných, aj Róberta Fica, či Radovana Hrádka spájaného s Kotlebovou ĽSNS.

Vo februári nás čaká rozuzlenie tohto príbehu alebo aspoň posun do ďalšieho dejstva. Na ťahu sú poslanci.