Neuveriteľné príbehy alebo Čo ma naučili Rómovia. Časť II.

Bol 6. január. Sviatok Zjavenia Pána. Boli sme na východe a tak sme šli celá rodina na gréckokatolícku sv. liturgiu do rómskej osady. Tesne pre začatím liturgie som si uvedomila, že nemáme fľašu na „trojkráľovú“ vodu a rýchlo som ešte poslala dcéru do auta pre fľašku. Čo sa však nestalo: dcéra auto zabudla zamknúť.

Mama, manželka. Znovuzrodená.

Avšak neprišla na to ani ona, ani my sme o tom nevedeli.

Liturgia bola krásna, živá, plná spevov slovenských i rómskych, ale aj plná svedectiev... a teda celkom dlhá. :) Keď sme asi po dvoch hodinách prišli k autu, zistili sme, že auto je odomknuté. Dve hodiny odomknuté auto v rómskej osade.

A aký bol jeho stav?

Auto bolo nedotknuté.

Kedysi som počula príbehy o tom, že keď ľudia prišli do osady, hneď po vystúpení z auta im mizli veci, vrátane detskej autosedačky.

Toto však neplatí o Rómoch, ktorí vydali svoj život Bohu, neplatí to o osadách, kde je Boh ich Pánom.

...........

Boh nás dvíha do nekonečných výšok. "Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva.“ Mat 21, 31b

Neuveriteľné príbehy alebo Čo ma naučili Rómovia. Časť I.