Veda je náboženstvom našej doby. (Carl Friedrich von Weizsäcker)

Globálne otepľovanie bude raz pozoruhodný príbeh, ako je možné zhysterizovať svet a nemať k tomu poriadne argumenty. (Richard Lindzen)

Úvod

Jedna z myšlienok, ktoré výstižne charakterizujú našu dobu, je určite Chestertonov výrok: „Ak ľudia prestanú veriť v Boha, budú ochotní uveriť čomukoľvek.“ Moderní ľudia sa vo veľkom počte vzdali viery v Boha, ale to neznamená, že prestali byť religiózni. Mnohé súčasné ideové prúdy ako marxizmus, scientizmus, pozitivizmus, neomarxizmus, feminizmus, multikulturalizmus, enviromentalizmus a iné vykazujú znaky náboženstva.

V poslednej dobe ma zaujal článok L. Krivošíka o americkej kresťanke Isabelle Chowovej ázijského pôvodu. Chowová sa na svojej univerzite zdržala pri hlasovaní o odmietavej reakcii na Trumpovu snahu o zúženie definície rodu v konzervatívnom zmysle a odvtedy čelí „spravodlivému“ hnevu svojich spolužiakov. Chowová nie je pre nich proste len človek s iným názorom, je pre nich kacírom. Ich odpor voči nej je odpor pravoverných voči kacírovi. Jej spolužiaci sa správajú so zápalom náboženských fanatikov. Už chýba len hranica, na ktorej by ju upálili ako kacírku alebo kameňovanie, hoci k akémusi verbálnemu kameňovaniu predsa len došlo. Chowovej spolužiaci a mnohí iní ľudia v USA a po celom Západe, ktorí zdieľajú ich presvedčenie, sú hlboko veriaci, aj keď si to neuvedomujú. V kultúrnej vojne nestoja proti sebe veriaci proti neveriacim, ale jedny veriaci proti iným veriacim. Veriaci v Boha proti tým, ktorí veria, že jediným bohom je de facto človek (Niet Boha, okrem človeka).

Klimatická zmena v médiách

Každú nedeľu po ôsmej zvyknem počúvať  na RTVS rozhovory, ktoré má Š. Chrappa (alter ego Pišta Vandal) s osobnosťami náboženského života. Predposlednú nedeľu mal pozvanú Katarínu Rausovú, tajomníčku slovenských skautov. Povedala, že skauti organizujú púť za klímu z Vatikánu do Katowíc. (V Katowiciach sa bude konať v decembri klimaalarmistická konferencia (klimaalarmistický sabat).) Neveril som vlastným ušiam. Tak už aj kresťania naskočili na klimatický alarmizmus?

Rausová v RTVS spomenula, že na tej púti sa zúčastňujú aj kresťania z Filipín, ktorí už na vlastnej koži pocítili dôsledok klimatických zmien v podobe tajfúnu. Aha, takže všetky tajfúny sú spôsobené klimatickými zmenami. Ale čím boli spôsobené tajfúny pred 500 alebo 1000 rokmi, keď sa tieto zmeny ešte neodohrávali?

Je mi ľúto týchto mladých ľudí, ktorí v túžbe otvoriť sa modernému svetu podľahli jednému z jeho bludov. Je mi ľúto mladých, ktorí mrhajú svojou energiou na púte proti teplému vzduchu.

11.9. odvysielala „verejnoprávna“ RTVS diskusiu Večera s Havranom na tému klimatických zmien. Hosťami boli klimaalarmisti Milan Lapin, Alexander Áč a Jozef Pecha. Z diskusie som si pozrel len začiatok a to z dvoch dôvodov: 1. Nebaví ma pozerať v RTVS diskusie, v ktorých sa stúpenci nejakého „správneho“ názoru medzi sebou potľapkávajú po pleciach a navzájom sa utvrdzujú vo svojej pravde. 2. Na ČT vysielali zaujímavý dokument o 30. ročnej vojne, ktorý sa mi zdal hodnotnejší než táto diskusia. Aj niekoľko minút sledovania mi však stačilo, aby som si urobil obraz o úrovni diskusie.

Diskutujúci hneď na začiatku spomenuli, že prvé pravidelné merania teploty sa začali robiť v Anglicku v roku 1659, vo Viedni a v Prahe od 1775. Na nich sa dá zdokumentovať to, ako teploty až do súčasnosti rástli, čo diskutujúci pripísali ľudskej činnosti. To je však nekorektná argumentácia, lebo zhruba medzi 16. a 19. storočím hovoríme v Európe o malej dobe ľadovej. Je pochopiteľné, že teploty v malej dobe ľadovej sú nižšie než počas klimatického optima alebo teplého obdobia. Malá doba ľadová a neskoršie oteplenie však nie sú antropogénneho pôvodu, ide o prirodzené klimatické cykly. Porovnávať teploty z malej doby ľadovej s teplotami klimatického optima je rovnako nekorektné, ako keby sme porovnávali výkony mladších žiakov na majstrovstvách SR v atletike s výkonmi dospelých. Ak by bol na diskusii prítomný aj nejaký klimaskeptik, mohol na tento argumentačný faul zareagovať. Ja som na túto reláciu Havranovi poslal mailom spätnú väzbu, ale hádam si nemyslíte, že mi odpísal.

O pár dní na to bol Áč spolu s ešte jedným ekológom hosťom na Slobodnom vysielači u Borisa Koróniho v relácii V prvej línii. Aj táto relácia sa niesla v podobnom apokalyptickom duchu ako Večera s Havranom. Keď začali hovoriť o tom, ako vymierajú ľadové medvede, tak som to už nevydržal (o ľadových medveďoch som na Postoji publikoval článok) a napísal som im kritický mail, v ktorom som sa odvolal na Bjorna Lomborga a označil tvrdenia hostí za nepravdivé. Áč na môj mail zareagoval tak, že Lomborg bol nejakým svojím oponentom obvinený z toho, že z krátkodobého vývoja  dvoch troch rokov odvodzuje závery o nejakom dlhodobom trende. Tomu, že by sa Lomborg mohol dopustiť takejto chyby  nemôže uveriť nikto, kto pozná jeho práce, pretože práve toto je jedna z hlavných kritických pripomienok, ktoré Lomborg adresuje alarmistickým enviromentalistom a navyše Lomborg je docentom štatistiky. On sám hovorí, že so štatistikou sa dá pracovať korektným aj nekorektným spôsobom a vo svojich prácach často upozorňuje na nekorektné zaobchádzanie s číslami. Z Áčovej strany to nebolo korektné.

Napísal som Korónimu kritický mail, kde som ho upozornil na nedostatky relácie, ale hádam si nemyslíte, že mi odpísal. Aký je potom rozdiel medzi mainstreamovovou „verejnoprávnou“ RTVS a alternatívnym Slobodným vysielačom, keď v jednom aj druhom médiu sa dozviete o klimatických zmenách presne to isté. To, že RTVS nedáva priestor určitým nevhodným názorom, na to sme si už zvykli, ale ako je možné, že im nedá priestor ani Slobodný vysielač?

Čo hovoria klimaskeptici

Jedným z najčastejšie používaných argumentov alarmistov je, že existuje široká zhoda vedcov na tom, že globálne otepľovanie spôsobuje človek. Odvolávajú sa na klimatický panel OSN IPCC, pod ktorého závery sa podpisuje mnoho svetovo uznávaných odborníkov. Lenže je to inak. Mnohí títo vedci sú medzi odborníkmi podporujúcimi závery IPCC uvádzaní proti svojej vôli. Napr. Paul Reiter je svetová kapacita na boj proti malárii. Keď si prečítal správu IPCC, bol podľa svojich slov zhrozený. Správa úplne odignorovala výsledky jeho výskumu, pritom jeho meno tam bolo uvedené. Požiadal ich, aby jeho meno vypustili. Oni to odmietli s odôvodnením, že sa na správe podieľal. Jeho meno bolo zo správy vypustené, až keď IPCC pohrozil súdom. Podobných prípadov je viac. Počty spriaznených vedcov sú IPCC umelo navyšované. (Viac sa o tom dočítate v nižšie citovanom rozhovore s R. Lindzenom.) Jeden klimatológ lakonicky konštatuje, že IPCC je proste politický orgán a tak aj treba jeho závery brať.

Tu je úryvok z rozhovoru s R. Lindzenom, emeritným profesorom z MIT, ktorý urobil Daniel Kaiser pre Echo 24:

Proti vám se používá případ, kdy vás jednou zaplatila uhelná společnost Peabody.

Jistě, chtěli ode mě expertní posudek k soudu. Za to si účtuje každý. A hlavně – takové peníze jsou drobné, úplné nic ve srovnání s penězi, jež jdou do oficiální klimatologie. To byly od roku 1988 desítky miliard dolarů, suma, kterou klimatologie v podstatě ani nebyla schopna absorbovat. Obor je poměrně malý a ty desítky miliard jdou výlučně na podporu předem daného paradigmatu. Nevěřte řečem o tisících klimatologů, kteří souhlasí se závěry Mezivládního panelu OSN. Chodil jste na vysokou školu? Potkal jste někdy ve studentském prostředí někoho, kdo by studoval klimatologii? Ne? Skoro nikdo žádného klimastudenta nepotkal. Jistě, OSN dneska přiváží lidi ze Zimbabwe, z Tanzanie, ale to nejsou skuteční klimatologové. Ale když skokově zvýšíte finance na bádání, a k tomu rozvinete takzvané studium dopadů klimatické změny, můžete řekněme studovat šváby a zapojit se do klimatologického průmyslu studiemi o perspektivách švábů v globálním oteplování. Kdyby se z výzkumu klimatu vyškrtlo 90 procent peněz, výsledkům v oboru by to jen pomohlo.

Žijete střídavě v Bostonu a Paříži, tak jste si jistě všiml, že nový francouzský prezident Macron pozval z Ameriky do Francie – cituji – vědce, kteří bojují s tmářstvím, vědce, kteří mají obavu, že už nadále nebudou moci řádně bádat.

Kdyby byl poctivý, musel by mít na mysli lidi jako já. Až dosud jediní vědci, kteří byli potlačováni, jsou pochybovači. Pokud vás zařadí mezi klimaskeptiky, nedostanete granty, dělají vám potíže při publikování. Já například jsem členem Národní akademie věd, u členů akademie se předpokládá, že jsou schopni dát k otištění vědeckou studii. Podal jsem v roce 2011 k publikaci v jednom vědeckém časopise studii, jejímž spoluautorem byl korejský vědec jménem Čoi. V komisi, která o publikaci rozhodovala, seděl Schellnhuber z Německa (Hans Joachim Schellnhuber byl tehdy vědeckým poradcem kancléřky Angely Merkelové – pozn. red.) a ten argumentoval takto: Podívejte, on ten Lindzen chce, aby jeho studii hodnotil Čao, přitom Čao je jeho spoluautor. To je nelegální. Neotiskli nás, ačkoliv Čao a Čoi jsou dvě rozdílné postavy. Přišly mi potom dokonce omluvy od jiných členů komise, že jsou znechuceni, ale co si na nich vezmu?

Znáte nějaký jasný případ z poslední doby, kdy klimatologie pracovala jasně pro účely vlády?

Ale jistě. Studie Karl a spol., kterou zaplatil NOAA (Národní úřad pro oceán a atmosféru – pozn. red.) v létě 2015, tedy nedlouho před Paříží, měla dokázat, že pauza v globálním oteplování, která skutečně trvá už od roku 1988, vlastně nebyla. Použitím trochu jiných souborů dat zredukovali naměřené teploty v letech 1978–1998 a naopak o něco zvýšili teploty od roku 1998 dodneška, čímž se jim podařilo vytvořit strmější křivku. V novinách se objevily předvídatelné titulky: Otepluje se celou dobu, žádná pauza v oteplování nenastala! Samozřejmě že se oteplovalo, ale oni vynechali důležitou věc: že se oteplovalo mnohem méně, než co předpovídaly všechny klimatické modely. Dokonce to platí i u těchto upravených dat. Je to elementární vědecká nepoctivost, postavená na hloupé premise, že každé oteplení je nebezpečné, a i kdyby to byla setina stupně. Kdosi tuto logiku vtipně parafrázoval takto: Když sníte sto aspirinů, umřete. Když sto lidí sní každý jeden aspirin, umře sto lidí.

A podle vás se planeta ohřívá, nebo ne?

Klima se mění neustále, nikdy nezůstalo stát. Máme fázi oteplování v letech 1978–98, pravděpodobně v řádu desetin stupně, pravděpodobně říkám proto, že pokud máte odchylku měření plus minus dvě desetiny, můžete vždycky upravit výsledky do trendu, který se vám hodí. Odvozovat trendy ze změn v řádu desetin stupně je statisticky vzato nesmysl. Je skoro nemožné říct s určitostí, že se oteplovalo. Mezivládní panel OSN, známý pod zkratkou IPCC, tvrdí: oteplování v letech 1919 až 1940 nebylo způsobené člověkem, oteplování v letech 1978–1998 bylo. Přitom jejich průběh byl skoro stejný. Je to propaganda. Můžete se zaměřit na malé změny a graf zvětšit tak, aby to pro oko laika vypadalo dramaticky. (Celý rozhovor je možné nájsť na internete.)

Podľa alarmistov dochádza v súčasnosti k bezprecedentnému globálnemu otepľovaniu, ktoré je spôsobené ľudskou činnosťou, predovšetkým emisiami CO2. Proti tomu sa však dá namietať viacerými spôsobmi:

1. Z výskumu ľadových jadier v Antarktíde vyplýva, že v minulosti došlo vždy najprv k zvýšeniu teploty a až potom k zvýšeniu množstva CO2 v atmosfére. Odstup bol asi 800 rokov. Je to teda presne naopak než tvrdia alarmisti: nie CO2 zvyšuje teplotu, ale teplota zvyšuje množstvo CO2. Ako je to možné? Keď sa zvýši teplota, trvá zhruba 800 rokov, kým sa to prejaví na zvýšení teploty oceánov a tie potom emitujú viac CO2. To je pomerne jednoduchá úvaha, poviete si. Veď to by pochopil aj piatačik na základnej škole. Prečo to potom tí otitulovaní profesori alarmisti nechápu? Ťažko môžete očakávať, že niekto pochopí niečo, keď je platený za to, aby to nechápal.

2. K výraznému zvýšeniu emisií CO2 došlo po roku 1940 kvôli vojne a potom povojnovej obnove, ale teploty v tomto období mierne klesali až do polovice 70. rokov, kedy došlo k ekonomickej recesii a práve vtedy, keď došlo k poklesu emisií, ako na potvoru, začali teploty zase stúpať. Čo z toho vyplýva? Že medzi emisiami CO2 a rastom teploty nie je žiadny vzťah.

3. Posledných zhruba 20 rokov je z hľadiska priemeru teplotne stabilných, hoci emisie CO2 stále rastú. Keď rastú emisie, nemala by podľa alarmistickej teórie rásť aj teplota?

4. Prečo teda rastie teplota? Zatiaľ čo merania nepotvrdzujú koreláciu medzi rastom emisií CO2 a rastom teploty, potvrdzujú koreláciu medzi rastom počtu slnečných škvŕn a rastom teploty. Príčinou globálneho otepľovania je teda Slnko plus môžu tam byť ešte nejaké iné vplyvy z Vesmíru. Ak je to tak, potom znižovanie emisií CO2 je nielenže zbytočné, ale priam škodlivé, lebo poškodí ekonomiku.

Podľa B. Lomborga, ktorý patrí ešte k tým umierneným klimaskeptikom, by dôsledné dodržiavanie Parížskej klimatickej dohody prinieslo v roku 2100 teplotu o 0, 2 °C nižšiu oproti tomu, keby sme dali veciam voľný priebeh. Pripomínam, že toto zanedbateľné spomalenie otepľovania by ročne stálo 100 miliárd dolárov. Spočítajte si, koľko to je za 80 rokov. Sú to peniaze vyhodené do vzduchu kvôli teplému vzduchu. Kto to celé zaplatí? Zaplatia to politici, nie však zo svojich vreciek, ale z vreciek daňových poplatníkov, teda nás. Budeme sa skladať na to, aby ľudia v roku 2100, ktorí budú bohatší než sme my dnes, mali o 0, 2 °C nižšiu priemernú teplotu.

Lomborg označil Kjótsky protokol za najväčší tunel v dejinách. Myslím, že niečo podobné by sme mohli povedať aj o Parížskej klimatickej dohode. Niekto sa na boji proti klimatickým zmenám poriadne nabalí. Tie peniaze skončia vo vreckách politikov, úradníkov, súkromných firiem a mimovládnych organizácií. Keď sa tuneluje nejaký podnik u nás na Slovensku, tak je to len lokálna záležitosť. V prípade kjótskeho protokolu a parížskej dohody, už ide o globálny tunel. Dalo by sa to povedať aj tak, že globálne problémy si žiadajú globálne riešenia.

Štrajky, ktoré teraz prebiehajú vo Francúzsku tiež súvisia s bojom proti klimatickým zmenám. Megaloman Macron (v jeho prípade platí omen nomen) chce, aby jeho titanský boj s klimatickými zmenami zaplatili prostí Francúzi na zvýšených cenách palív. Macron je veľkorysý, keď nejde o jeho vlastné peniaze. Prebiehajúce štrajky však dokazujú, že ľudia ešte stále nie sú aj napriek desaťročia trvajúcej propagande dostatočne spracovaní.

Zelené náboženstvo

Klimatický alarmizmus či všeobecnejšie enviromentalizmus je (pseudo) náboženstvom súčasnej doby. Je to určitá teória alebo skôr naratív, ktorý zasadzuje naše konanie do určitého hodnotového rámca a dáva mu zmysel, cieľ. V tomto smere vypĺňa hodnotové vákuum postmoderného človeka. Toto „náboženstvo“ nadväzuje na v našej kultúre hlboko zakorenené náboženské predstavy o hriešnosti človeka a konci sveta. Nemožno nevidieť paralelu medzi strachom stredovekého človeka z konca sveta a obavami dnešných ľudí zo zelenej apokalypsy. Je to to isté len v materialistickom háve podporené počítačovými modelmi. Moderným náboženstvom je predsa veda. Alarmisti v nás živia hlboko zakorenený strach z konca sveta.

Enviromentalisti už viackrát predpovedali zrútenie civilizácie či ekologickú katastrofu obrovských rozmerov. K ničomu z toho však nedošlo. Nevadí, prorokov zelenej apokalypsy to nezastaví v tom, aby nám neservírovali ďalšie vízie katastrofickej budúcnosti, ak sa „neobrátime“.

Enviromentalizmus pracuje s konceptom svojrázne pochopenej hriešnosti človeka. Človek je zaťažený akýmsi dedičným hriechom voči ekosystému či prírode ako takej. Človek prírodu ničí, vykorisťuje, znečisťuje, všade robí bordel. V porovnaní so srnkami alebo žirafami pôsobí v prírode ako rušivý element, ako vírus narúšajúci prírodnú harmóniu. V dôsledku ľudskej hriešnosti sa môže celý ekosystém zrútiť a to až do takej miery, že nastane zelená apokalypsa a život na tejto planéte nebude pre človeka viac možný.

Človek môže robiť, čo chce, vždy bude voči prírode „hriešnikom“ - vinníkom. Už aj pravekí ľudia, ktorí žili v jaskyniach,  do nej disharmonicky zasahovali. Ian Plimer doviedol túto úvahu do dôsledkov, keď povedal, že človek, ktorý chce žiť skutočne dôsledne ekologicky, by mal spáchať samovraždu, lebo už len tým, že dýchame, vylučujeme oxid uhličitý, ktorý podľa alarmistov spôsobuje globálne otepľovanie. Ja dodávam, že tá samovražda by mala byť vykonaná pokiaľ možno ekologicky.

Radikálny enviromentalizmus je založený na rozpore (konflikte) medzi civilizáciou a prírodou. Bolo by, podľa neho, lepšie, keby človek na tejto planéte nežil. Bol by tu pokoj. Vládla by harmónia. Keď už človek existuje, mal by svoju existenciu nejako ospravedlniť. (Toto chápanie je v hlbokom rozpore s tým, čo hovorí apoštol Pavol o vzťahu človeka a prírody (stvorenia) v Liste Rimanom. Z Pavlovho chápania vyplýva, že nielen človek potrebuje prírodu, ale aj príroda potrebuje človeka. Názor, podľa ktorého je človek akýsi vírus alebo škodná, je z kresťanského hľadiska neprijateľný.)

Cieľ enviromentalistov je do istej miery utopický. Keďže musíme jesť, piť, dýchať, niekde bývať, obliekať sa, produkujeme odpad atď. nie je možné dospieť úplne k ideálnemu vzťahu človeka k prírode, kedy by ju vôbec nepoškodzoval alebo do nej nejako nezasahoval. Človek nebude voči prírode nikdy bez „hriechu“. Na zásahy človeka do prírody robené v rámci zdravého rozumu a etiky sa treba pozerať ako na niečo prirodzené. Aj bobor, ktorý robí hrádze a lev, ktorý loví antilopy, zasahujú do prírody.

V minulosti, keď bolo nejaké sucho, búrky alebo povodne, vysvetľovali si to ľudia ako Boží trest za svoje hriechy. Bolo to určité apriórne nastavenie, vidieť a interpretovať výkyvy počasia takýmto spôsobom. Dnešný človek opustil túto schému a prijal za svoju schému, že za výkyvy počasia môže globálne otepľovanie resp. klimatické zmeny. Keď je sucho alebo veľa prší, veľmi teplé alebo naopak chladnejšie leto, fúka silný vietor alebo je dlho bezvetrie, niekde je hurikán, zemetrasenie, zosuvy pôdy, niekde vypuknú požiare a pod. tak už sa to nevysvetľuje ako Boží trest, ale ako dôsledok klimatických zmien vyvolaných človekom, predovšetkým priemyselnou činnosťou a nezodpovedným konzumným štýlom života. Hriešnosť v náboženskom slova zmysle bola nahradená eko hriešnosťou voči prírode a trestajúcou silou už nie je Pán Boh, ale ekosystém či príroda. Akékoľvek výkyvy počasia je možné vysvetliť klimatickými zmenami. Táto teória má obrovskú explanačnú silu. Povedal by som, že neobmedzenú.

Alarmisti nás nachytali na pocit viny. Sme vinní, lebo sme bohatí. Žijeme si dobre, ale na úkor prírody, voči ktorej hrešíme. Kto je nositeľom viny, ten ju musí nejako zmyť a odčiniť. Svoju vinu môžeme zmyť a odčiniť platením akýchsi moderných odpustkov. Tak ako si stredoveký človek vykupoval svoju hriešnosť tým, že platil odpustky, tak musí moderný človek platiť za to, že emituje CO2 (hreší), musí obmedzovať emisie CO2, prispievať finančne na ekologicky čistú energiu, podporovať ekologických aktivistov z mimovládok a pod. V rámci parížskej klimatickej dohody by mali štáty zaplatiť 100 miliárd dolárov ročne. Toto sú naše moderné odpustky. Trpíme pocitom viny a bojíme sa konca sveta. Preto ochotne platíme.

V stredoveku sa hovorilo, že vždy, keď cinkne peniaz do pokladničky výbercu odpustkov, opustí duša, za ktorú bola zaplatené, očistec a môže sa odobrať do neba. Dnes si ľudia a celé spoločnosti svoju hriešnosť voči prírode vykupujú tak, že financujú zelenú politiku. Vždy, keď majiteľovi nejakej firmy, ktorá vyrába slnečné kolektory, veterné elektrárne alebo biopalivá cinkne esemeska oznamujúca príchod peňazí na účet, zmenšila sa o trochu naša vina voči životnému prostrediu.

Keďže veda je dnešným náboženstvom, tým, čomu moderný človek najviac verí, musí každé moderné náboženstvo či ideológia, ktorá sa chce presadiť, používať štatistiky, počítačové modely, prístroje, robiť prognózy, odvolávať sa na autoritu spriaznených vedcov atď. Treba však povedať, že počítačové modely, štatistiky, experimenty sa dajú zmanipulovať alebo je možné ich výsledky účelovo dezinterpretovať (Preto Churchill povedal: „Jediné štatistiky, ktorým dôverujem, sú tie, ktoré som sám sfalšoval“).

Klimaalarmizmus sa prezentuje ako veda, ale v skutočnosti tu ide o dokazovanie vopred zaujatých dogiem. Je to podobné ako v marxizme leninizme, kde marxistickí ekonómovia a sociológovia sa snažili dokazovať, že Marx, Engels a Lenin mali pravdu. Výsledok výskumu bol už dopredu daný. V tejto súvislosti neprekvapuje, že keď klimaalarmistom nevyšli výsledky meraní, aké im vyjsť mali, tak si ich upravili. Tí sa s tým neondejú. Samozrejme, keď musíte dospieť k dopredu stanoveným výsledkom, tak nemožno hovoriť o vede v pravom slova zmysle.

Klimatický alarmizmus obsahuje zmes vedy, ideológie a náboženstva. S počítačovými modelmi pracuje ako s proroctvami. Predpovedá koniec sveta, ak sa neobrátime. Mierna zmena však nestačí, treba radikálne zmeniť spôsob každodenného života, získavanie energie aj priemyselnú výrobu. Alarmisti sú stále nespokojní, lebo prijímané opatrenia sa im zdajú stále málo radikálne. Oni by chceli z gruntu prebudovať celú našu civilizáciu. Keby dostali plnú moc, nezostal by tu kameň na kameni. Sú to vlastne revolucionári.

Jedným zo znakov vedeckosti je schopnosť predpovedať budúce dianie. V tejto súvislosti by som chcel upozorniť na zlyhania mnohých počítačových modelov klimaalarmistov, ktoré mali predpovedať vývoj klímy. Používanie počítačových modelov pomáha vytvárať falošný dojem, že v prípade klimatického alarmizmu ide o „tvrdú“ vedu. Pôsobí to sugestívne na neinformovanú verejnosť.

Zeleným aktivistom sa podarilo ovládnuť verejnú mienku. Verejná mienka si teraz od politikov žiada, aby začali „zodpovedne“ konať vo vzťahu k životnému prostrediu. A politici ako Macron, Merkelová, Kiska, Obama, Clinton, Blair to robili a robia. Až na niektoré výnimky ako sú zlí, hlúpi, škaredí a nezodpovední Trump a Klaus. Zelenému extrému sa podarilo pretlačiť do mainstreamu. Pochod inštitúciami bol z pohľadu zelených extrémistov úspešne zavŕšený. Naopak to, čo kedysi tvorilo racionálny mainstream bolo vytlačené na okraj a onálepkované ako nezodpovedný extrémizmus.

Teória o vzťahu medzi CO2 a globálnym otepľovaním bola ešte v polovici 80. rokov min. storočia extravagantnou teóriou na okraji vedeckého spektra. Koncom 80. rokov ju však finančne začala podporovať M. Thatcherová kvôli tomu, že ju chcela využiť ako odôvodnenie pre svoju podporu jadrovej energetiky, keďže atómové elektrárne neprodukujú žiadny CO2. Thatcherová dala vedcom peniaze na výskum, aby dokázali, že CO2 spôsobuje globálne otepľovanie. V USA sa až do nástupu G. Busha st. dávalo na výskum klímy ročne 170 miliónov dolárov. Postupne vzrástli výdaje na klimatológiu na 2 miliardy dolárov. Vzniklo tak viacero vedeckých pracovísk, ktoré mali dokázať, že globálne otepľovanie spôsobujú človekom produkované emisie CO2.

Klimaalarmizmus živí tisíce ľudí. Títo ľudia majú svoje ekonomické a mocenské záujmy. Strašením verejnosti hrozbou ekologickej apokalypsy sa dá získať pomerne veľký vplyv na dianie v spoločnosti, v krajnom prípade až nárok na zmenu civilizačnej paradigmy a presmerovanie rozsiahlych peňažných tokov. Podobne ako genderové feministky by chceli, aby spoločnosť bola totálne organizovaná podľa ich ideológie, to isté, len v zelenom, by si želali aj zelení aktivisti. Výrobu a celú spoločnosť treba, podľa nich, radikálne transformovať a oni sú tí, ktorí by mali určovať, ako konkrétne táto transformácia bude prebiehať. Je možné vidieť tu analógiu s ruskými boľševikmi, ktorí usilovali o radikálnu transformáciu ruskej spoločnosti a robili experimenty na ľuďoch ako na králikoch.

Tento zpúsob léta zdá se mi poněkud nešťastný

Aj týmito slovami z filmu Rozmarné leto by mohol posledné leto u nás zhodnotiť nejaký klimatológ. Čo povedať k tohtoročnému letu? Klimaalarmisti museli z tohtoročného leta dostať migrénu, lebo to bolo vraj najteplejšie leto, odkedy sa pravidelne merajú teploty. Marec bol pomerne chladný, jeden z najchladnejších za 30 rokov. V apríli sa potom hrozivo oteplilo a teplo vydržalo s menšími prestávkami až do septembra. No proste katastrofa. Ja sa však pozerám na leto inak než naši precitlivení klimatológovia.

Hoci bolo pomerne teplo od apríla až do septembra, teploty neboli vôbec extrémne. V najteplejších dňoch bolo medzi 28 až 32 °C, teda ďaleko od extrémnych 40 °C. Dôvod, prečo toto leto vychádza teplotne nad priemer je, že bolo viac takýchto teplých dní než v minulosti. Tu by som však na rozdiel od klimatológov nepodliehal apokalyptickým náladám, lebo teploty v spomínanom rozmedzí sú v lete prijateľné. Nič také hrozné sa nestalo. Nenechajme sa pomýliť číslami.

Ja sa na to pozerám aj z pohľadu záhradkára. Tento rok bola vysoko nadpriemerná úroda všetkých druhov ovocia. Zlomili sa mi tri veľké haluze na jabloniach a dve na slivkách, lebo boli preťažené. Ak by toto mala byť tá zelená apokalypsa, tak nech je to tak každý rok.

A sucho bolo? Bolo, ale opäť nie extrémne. Boli aj horšie suchá v roku 1947, v 19. storočí a v stredoveku. Boli aj také obdobia, že sucho bolo viac rokov po sebe. V stredoveku sucho znamenalo hladomor, ale nás by sucho až tak ohrozovať nemalo, lebo vieme zavlažovať a máme určité zásoby a prebytky, na ktoré môžeme siahnuť v menej úrodných rokoch alebo môžeme potraviny doviezť z oblastí, kde sucho nie je.

Kto chce za každú cenu vidieť len to negatívne, aby mohol strašiť ľudí a predpovedať katastrofy, ten si príležitosť na to vždy nájde. Ak je niekto frustrovaný z toho, že môže ešte koncom septembra nosiť tričko s krátkym rukávom, je to jeho problém. Ja sa z toho teším. Bol som rád, že ešte v októbri môžem po záhrade hopsať v krátkych nohaviciach. Pocitovo bol tento rok od apríla až do začiatku novembra veľmi príjemný. Nič také hrozné sa neudialo. Keď som však videl niektoré titulky v médiách, ktoré sa týkali tohto leta, tak tie hovorili o katastrofe. Ja som si žiadnu katastrofu nevšimol. Asi má niekto záujem na vyvolávaní paniky za každú cenu.

Na Marse nič nie je!

Dočítal som sa, že americkí multimiliardári Elon Musk, Richard Branson a Jeff Bezos sa hotujú letieť na Mars. Svoje poctivo zarobené miliardy investujú do vývoja rakety, ktorá by bola schopná odviezť ľudskú posádku na červenú planétu. Nerozumiem tomuto ich úsiliu. Vari tu na modrej planéte nie je dosť problémov, ktoré by bolo treba riešiť? Načo letieť na Mars, veď na Marse nič nie je (Dúfam, že po tejto mojej poznámke nebudú chodiť do redakcie Postoja sťažnosti z Marsu, že som svojím tvrdením hlboko urazil všetkých slušných Marťanov. Preto sa dopredu ospravedlňujem. Všetkým slušným Marťanom.).

Keby som disponoval sumami ako Musk alebo Branson, veru by som ich nevyhadzoval na pochabosti, ale by som uvažoval, ako zlepšiť život pozemšťanov tu na Zemi. Zostavil by som tým inžinierov – vizionárov a spolu s nimi by som hútal, ako priviesť vodu do oblastí, kde jej je nedostatok a ako zavlažiť púšte a premeniť ich na kvitnúce záhrady. Takéto projekty by boli dosiahnuteľnejšie a hádam aj užitočnejšie pre ľudstvo ako lety na Mars, kde nič nie je.

Záver

Prečo som napísal tento článok? Pretože médiá nám ponúkajú len klimaalarmistický pohľad na globálne otepľovanie. Bežný človek, ktorý sa o túto problematiku hlbšie nezaujíma, sa nemá kde dozvedieť, že existuje aj iný, klimaskeptický názor. Tento názor však zastáva vplyvná skupina vedcov a ekonómov. Klimaalarmisti sú v médiách vykresľovaní ako tí citliví, zodpovední, ktorým leží na srdci osud ľudstva. Varujú nás pred apokalypsou, ku ktorej nevyhnutne smerujeme a snažia sa nám ukázať, ako by sme tomu mohli zabrániť. Tá druhá skupina je zase necitlivá, nezodpovedná a predajná. Ja som pri štúdiu tejto problematiky dospel k záveru, že je to presne naopak a chcel som sa o toto poznanie podeliť s čitateľmi Postoja. Viem, že môj hlas je iba osamelým hlasom volajúceho na púšti, ale ak sa mi podarí otvoriť oči aspoň pár stovkám ľudí, budem rád.

Alarmisti nám hovoria, že stav životného prostredia sa v každom ohľade zhoršuje a rútime sa do skazy. Naproti tomu dánsky ekológ a štatistik B. Lomborg napísal knihu Skeptický ekológ, kde dokazuje, že väčšina ukazovateľov kvality životného prostredia sa zlepšuje. V tejto knihe píše aj o tom, ako alarmisti nekorektne pracujú so štatistikami. Vo svojej druhej knihe Schlaďte hlavy na súčiastky rozobral film Ala Gora Nepríjemná pravda a ukázal, že Gore je hochštapler. Ľudia však lepšie reagujú na alarmistický názor, lebo to korešponduje s ich hlboko zakoreneným pseudonáboženským presvedčením o vlastnej vine (hriešnosti) a strachom z konca sveta. Pesimizmus a strašenie pôsobí dojmom zodpovednosti, serióznosti, vážnosti. Na druhej strane optimizmus sa veľmi nenosí. Byť optimistom v otázke životného prostredia sa berie ako nezodpovedné ľahtikárstvo. Verejnosť lepšie reaguje na ustaranú a vážnu tvár klimaalarmistu, ktorý hovorí: „Ľudia spamätajte sa, lebo nastane katastrofa.“

Neverte tomu, čo hovoria o globálnom otepľovaní médiá. Naštudujte si k tomu literatúru aj od autorov, ktorí ponúkajú dnes menšinový pohľad. Stačí aspoň jedna kniha. Ja som to urobil a oslobodil som sa od strachu. Viac než klimatických zmien sa obávam ľudskej hlúposti. Keď dnes počúvam rádio alebo čítam noviny a natrafím na nejakú alarmistickú správu, tak sa nad tým len zasmejem. Nič to so mnou nerobí.

Ak by som mal vyjadriť posolstvo tohto článku jednou vetou, potom by to bola táto:

Klimaalarmizmus (či všeobecnejšie enviromentalizmus) je apokalyptickým (pseudo) náboženstvom súčasnej doby.

V tomto zmysle predstavuje výzvu (konkurenciu) pre kresťanstvo, pretože vychádza z premís, ktoré sú v rozpore so základnými premisami kresťanstva. Ide o radikálnu ľavicovú ideológiu s prímesou vedy a náboženstva (neopohanstvo, šamanizmus).

 

 

Odporúčaná subverzná literatúra:

Brezina, I.: Zelená apokalypsa

Kaiser, D.: Jednou se ukáže, jak bylo možné zhysterizovat svět, říká klimaskeptik. Echo 24. (rozhovor s R. Lindzenom)

Klaus, V.: Modrá, nikoli zelená planeta

Klaus, V: Modrá planeta v ohrožení

Klaus, V.: Zničí nas klima nebo boj s klimatem?

Kol. autorov: Globální oteplování

Kutílek, M: Racionálně o globálním oteplování.

Lawson, N.: Vraťme se k rozumu. O globálním oteplování bez emocí a střízlivě.

Lomborg, B.: Skeptický ekolog.

Lomborg, B.: Zchlaďte hlavy.

Motl, L.: Globální oteplování. Realita nebo bublina?

Plimer, I.: Konec poplašných správ o modré planetě.

Kdo múže za globální oteplování. In: www.youtube.com