Znova objaviť, objať a povýšiť Kristov kríž aj v našom živote

Znova objaviť, objať a povýšiť Kristov kríž aj v našom živote

Podľa jedného starobylého príslovia „aj miesta majú svoju dušu“. Platí to aj pre sväté mesto Jeruzalem, v ktorom kresťania uctievajú miesto, kde bol Ježiš ukrižovaný a hrob, do ktorého bol pochovaný a z ktorého na tretí deň vstal z mŕtvych. Sviatok Povýšenia Svätého kríža, ktorý dnes slávime, bezprostredne súvisí s dejinami Baziliky Božieho hrobu v Jeruzaleme.

V roku 325 Makárius, biskup Jeruzalema, ktorý sa zúčastnil na prvom ekumenickom koncile v Nicei,  požiadal cisára Konštantína o dovolenie, aby na mieste ukrižovania a pochovania Ježiša Krista mohol začať stavať kresťanský chrám. Po získaní súhlasu sa nasledujúci rok začali práce na stavbe. 

V tom čase prišla do Jeruzalema Helena, matka cisára Konštantína, aby našla kríž, na ktorom bol ukrižovaný Boží Syn. Legenda hovorí, že v starej cisterne našla tri kríže. Keďže s Ježišom boli ukrižovaní aj dvaja lotri, pravosť Kristovho kríža sa potvrdila tým, že sa ním dotkli tela mladíka, ktorý práve zomrel a vrátil sa mu život. Pútnik z Bordeaux zachytil vo svojich poznámkach, že keď v roku 333 navštívil Jeruzalem, videl miesto, ktoré sa nazýva Kalvária a miesto, kde bol pochovaný Kristus. 

Konštantínovská päťloďová bazilika bola slávnostne posvätená 13. septembra v roku 335. Kým nad Ježišovým hrobom sa týčila majestátna kupola, miesto Kalvárie bolo na otvorenom priestranstve, ako vidíme na fotografii modelu.

V nasledujúci deň 14. septembra v roku 335 si všetci veriaci mohli uctiť relikviu Svätého kríža. Táto bazilika pretrvala 3 storočia. 20. mája 614 Peržania vydrancovali Jeruzalem, mnohých kresťanov usmrtili, ďalších vzali do zajatia. Z baziliky ukradli relikviu Svätého kríža. V Svätej zemi zanechali po sebe veľké množstvo zničených a poškodených kostolov. Byzantský cisár Heraklios Peržanov porazil a v roku 629 v slávnostnom sprievode priniesol relikviu Svätého kríža. K tejto udalosti sa viaže aj tento príbeh. Keď sa Heraklios oblečený do bohatých cisárskych šiat chystal vojsť do brány, ktorá viedla na Kalváriu, nemohol urobiť ani krok. Vtedy mu jeruzalemský biskup Zachariáš odkázal, aby odložil bohatý oblek, lebo sa nehodí k pokore Ježiša Krista. Cisár poslúchol, obliekol si bežné šaty obyčajného človeka, vyzul sa a bosý, teraz už bez problémov, vyniesol svätú relikviu na pôvodné miesto.  

V liturgickom kalendári sa postupne vyvinuli dva sviatky. Prvý sa slávil 3. mája a kresťania si ním pripomínali nájdenie Svätého kríža svätou Helenou. Druhý sviatok sa slávil 14. septembra, ktorým si kresťania pripomínali výročie posvätenia Baziliky Božieho hrobu, ako aj opätovné získanie relikvie za cisára Heraklia. Odtiaľ pochádza aj názov sviatku „Povýšenie“.  Po úprave liturgického kalendára zostal len jeden sviatok, ten dnešný, do ktorého sú zahrnuté všetky spomenuté udalosti. Niektoré kresťanské cirkvi naďalej slávia obidva sviatky oddelene. 

Dnešný vzhľad baziliky pochádza z 12. storočia, keď bola nanova vybudovaná po tom, ako ju v roku 1009 sultán al-Hakim prikázal úplne zbúrať. Kresťanom bolo dokonca zakázané modliť sa na jej zrúcaninách. V roku 1014, paradoxne, sultánova matka, ktorá bola kresťanka,  sa zaslúžila aspoň o čiastočnú opravu baziliky, ktorú dal zničiť jej syn. Mnohí vďačíme práve našim matkám za dar kresťanskej viery. Slávnostná posviacka novej baziliky sa uskutočnila až 15. júla 1149. Keď pútnik prišiel pred jej brány, do baziliky bol uvedený týmito slovami: "Toto sväté miesto bolo posvätené krvou Krista. Naše posväcovanie nemôže nič pridať k jeho svätosti."

V súvislosti so Svätým krížom je potrebné spomenúť ešte jeden deň – Veľký piatok. Počas veľkopiatočnej liturgie prebieha aj obrad uctenia Svätého kríža. Z príbehu cisára Heraklia sa  odvodzuje na Veľký piatok obrad, pri ktorom si pápež, bez papežského prsteňa, bez slávnostného rúcha a bosý uctí kríž.

Úctu relikvií výstižne vysvetlil svätý Hieronym: „Nechceme uctievať relikvie, nemáme ich obdivovať. Už len zo strachu, že sa skôr pokloníme stvoreniu než Tvorcovi. Ale uctievame relikvie mučeníkov, aby sme lepšie obdivovali toho, ktorého mučeníkmi sú.“ 

Úctou Ježišovho kríža v našich domácnostiach, na posvätných miestach (kostoly, kaplnky, cintoríny), na verejných miestach (úrady, nemocnice, školy, námestia), neuctievame drevo, to by bola modloslužba. Pripomíname si toho, ktorý na ňom zomrel za nás a za našu spásu, lebo Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3,16) 

Posolstvo dnešného sviatku výborne vyjadril známy český spevák Pavel Helan vo svojej piesni "Rapper": "Po ulici jde rapper a má na krku kříž, zastaví ho kněz: Co to máš na krku, víš? Rapper řekne: Respekt brácho! To znamená Ježíš, a jestli víš, co pro nás učinil, tak zvedni ruce výš, aha."

V niektorých farnostiach sa udržiava pekný zvyk práve na sviatok Povýšenia Svätého kríža požehnať kríže, ktoré si potom veriaci odnesú do svojich príbytkov, alebo nosia na krku nie ako ozdobu, či talizman, ale ako vyznanie kresťanskej viery.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo