Viac ako milión nevinných obetí, lebo kresťania zlyhali

Viac ako milión nevinných obetí, lebo kresťania zlyhali

188.000 / 102.000 / 1.360.000. Toto nie sú čísla, sú to ľudské životy!

188.000

Dnes som sa rozprával so svojím bratrancom z druhého kolena. Podľa rozprávania, ktoré sa zachovalo v rodine, môj dedko prešiel štyrmi koncentrákmi. Nebol Žid, ale bojoval v Slovenskom národnom povstaní. Celkovo bolo z územia vtedajšieho Slovenska deportovaných 68 000 až 71 000 Židov.  Spolu s osobami deportovanými z území obsadených Maďarskom ich počet môže dosahovať až 100 000 ľudí, teda asi 75 % ich predvojnového počtu.[9] Z nich sa nevrátil skoro nikto. Môj dedko mal šťastie. Vrátil sa živý, hoci nie zdravý z vojny, v ktorej v Československu padlo 25.000 vojakov a v ktorej, okrem obetí holokaustu zahynulo v Československu aj ďalších 63.000 civilných obetí.[1] Fašizmus, či nacizmus je neľudskou ideológiou. Zabíjal nevinné ľudské bytosti na základe rasy, pre politické presvedčenie, národnosť, ale aj propagoval eutanáziu pre zdravotné postihnutie. Havran hovorí správne, že Židov zo Slovenska vyviezli katolíci a evanjelici. Prosby o odpustenie Šoa sa musia stať z našej strany úprimné, plné skutočnej bolesti a ľútosti. Odmietam však princíp kolektívnej viny, neúprimné sebabičovanie, pri ktorom sme schopní nenávistne pľuvať na ostatných, dehumanizovať katolíkov a evanjelikov podobne ako sa odľudšťovali Židia, a tak vlastne opakovať chyby fašistov. Lebo rovnako väčšina tých, ktorí pomáhali Židom boli katolíci a evanjelici, väčšina tých, ktorí bojovali v SNP proti Hitlerovi boli katolíci a evanjelici. Máme svojich zradcov, hrdinov a svätcov. Taká je pravda.

 

102.000

Po tejto ideológii nastúpila druhá, ktorá napriek koncu vojny vraždila a utláčala svojich vlastných občanov. Konečné číslo obetí komunistického režimu nie je dodnes známe. Autori knihy Zločiny komunizmu na Slovensku 1948:1989, ktorá získala cenu Dominika Tatarku zhromaždili zoznam 102.000 obetí komunizmu.[2] Nebola vojna, priamo zavraždených bolo oveľa menej ľudí, presné číslo je veľmi ťažké určiť. Zasiahnutých životov však oveľa viac, kvôli dĺžke trvania. Mnohí obyčajní ľudia sa museli vyrovnávať s úskaliami, ktoré  komunizmus zabezpečil.  Môj pradedko zabil celý život v baniach v Amerike, aby sa potom vrátil na Slovensko a kúpil role a kone. Kone ho zabili, role zobrali zakrátko komunisti. Tým kulačiskovým potomkom „vymenili“ pozemky meter za meter, teda meter štvorcový dobrej zeme za meter štvorcový v stráni, na ktorej sa dnes rodí iba praslička a borovice vzdialené hodinu od dediny. Z tejto pôdy bolo treba odovzdávať kontingenty (zrno, vajcia, mäso, zemiaky a pod.) v stanovenej výške a za stanovenú smiešnu cenu. Babka sa však zaťala a povedala, že takým zlodejom nikdy role do družstva nedá, a tak komunisti chodili a brali, čo videli. Mama a jej sestry a bratia spomínajú, že nemali ani čo jesť. Neboli by to uniesli, ak by dedko nechodil na týždňovky a nezarobil na jedlo a kontingenty. Mali sme šťastie, že sme sa narodili a zažili pád komunizmu a návrat slobody. Komunizmus zabíjal a týral pre príslušnosť k triede, či pre náboženské alebo politické presvedčenie.

1.360.000

Každá ideológia a genocída začína tým, že obete sa dehumanizujú. Nazývajú sa, švábmi, špinami, bigotmi, či embryami, proste to nie sú ľudia až  potom ich možno zabiť.  Ale aj v nich v Židoch, v Rómoch, v černochoch, v nenarodených alebo v katolíkoch koluje rovnaká červená ľudská krv, majú ľudský mozog, ľudské srdce a cítia bolesť ako my. Nenarodí sa iný človek, ako ten, ktorý bol počatý. Nezomrie iný človek, ako ten, ktorý bol počatý. Ľudská dôstojnosť nezávisela nikdy od toho, či Ťa matka a otec chceli na svete, alebo nechceli. Raz dieťatko, iný raz embryo?

Najvražednejšou ideológiou na Slovensku nebol ani fašizmus ani komunizmus. Najvyšší počet nevinných obetí spôsobil nový výhonok predchádzajúcich ideológii, ideológia liberalizmu, ktorá zaútočila na najnevinnejšie detské životy.  V tomto besnení za 50 rokov legálnosti potratov zomrelo na Slovensku viac ako 1 milión 360 tisíc detí, teda asi každé štvrté dieťa. Tieto deti by už mali vnukov. Je ich však omnoho viac, pretože v týchto zoznamoch smrti nie sú deti, ktoré zomreli v dôsledku abortívnej antikoncepcie. Najkrutejšia vojna prebieha v našich srdciach, v ktorých už nemáme lásku pre vlastné deti. Najkrvavejšími bojiskami na svete sa stali loná matiek, v ktorých umiera najviac nevinných obetí pre sebectvo a slepotu. Tieto bojiská ostávajú spáleniskami, v ktorých sa ťažko rodí nový život.

Na rozdiel od Poliakov sme si my Slováci po revolúcii povedali, že slovenské deti si slobodu nezaslúžia. Máme jeden z najhorších potratových zákonov v Európe. Spájanie sa s liberálmi spôsobilo, že sme prestali vidieť najkrutejšiu vojnu a jej obete. Zastrel sa nám zrak. Videli sme dôležitejšie témy. Téma ukončenia vražednej vojny proti deťom to nebola. Aj vďaka tomu sa vojna stala neviditeľnou. Kam by sme dali milión 360 tisíc krížov? Raz však tieto kríže niekde dať musíme, lebo potrebujeme pokánie. Potrebujeme žiadať o odpustenie rovnako, ako by sme mali žiadať o odpustenie holokaustu.

Vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky odsúdilo celé Slovensko. Budú médiá ochotné vidieť aj toto zabíjanie? Len preto, že je potrat legálny, už nie je vraždou?

Podľa viacnásobných prieskumov agentúry FOCUS až 70 % populácie na Slovensku pripúšťa potrat len z veľmi vážnych dôvodov alebo ich nepripúšťa vôbec. Ide o veľmi citlivú tému, ktorá dokázala na Slovensku zmobilizovať najmasovejšie zhromaždenia od revolúcie, konkrétne dva Národné pochody za život s viac ako 80 tisíc ľuďmi.

Za dvadsaťpäť rokov sme sa zmohli v parlamente na veľmi málo aktivít. Môžeme byť však radi, že sme ich mali.  Nebudem spomínať všetky súvisiace návrhy napr. úspešné zavedenie utajených pôrodov a výhrady vo svedomí v zdravotníckych zákonoch, ale iba tie, ktoré sa priamo dotkli potratového zákona. Návrh zákona liberálov zo strany ANO, ktorý potraty ešte zhoršoval bol prijatý a nie je účinný len vďaka vráteniu zákona prezidentom Šusterom. Nasledovalo podanie konzervatívnych poslancov na Ústavný súd, ktorý nás sklamal a situáciu svojim rozhodnutím ešte viac zhoršil. Návrh poslanca za KDH Gaburu na úplné zrušenie potratov nemal širokú podporu. Opozičný návrh Daniela Lipšica, Pavla Hrušovského a Ľudmily Muškovej, ktorý riešil informovanie pred potratom neprešiel. Rovnako dopadol podobný návrh Pavla Minárika a Rudolfa Bauera. O „milimeter“ vpred sme sa posunuli vďaka úspešnému návrhu pani poslankyne Muškovej a Zelníka o informovanom súhlase žien pred potratom. Návrh vychádzal z myšlienky Lipšica na zakotvenie lehoty medzi informovaným súhlasom a výkonom potratu. Bohužiaľ vyhláška, ktorú mohol za dva roky vylepšiť minister zdravotníctva za KDH Uhliarik ostala naďalej úplne vykastrovaná. Každá žena má právo aj na vizuálne informácie o svojom dieťati a zatiaľ ich nedostáva. Zákaz chemického potratu bol predložený poslancami Škripekom, Vašečkom a Jurinovou. Išlo o vhodnú snahu vyjasniť znenie zákona, vzhľadom k vtedy aktuálnej  situácii registrovania chemických abortívnych prostriedkov, hoci chemicky sa dnes potrat nevykonáva a ani to zákon neumožňuje. Návrh neprešiel. Návrh poslanca Kuffu, Kvasničku a Mikloška mieril správnym smerom, ale netrafil, lebo sa celá debata sústredila úplne zbytočne na trestnoprávnu zodpovednosť žien. Na to, aby sme zachránili  životy detí nepotrebujeme hľadať, či trestať vinníkov. Ženy, ktoré podstúpia potrat, sa stávajú druhými najväčšími obeťami potratu. Nesúdime, pomáhame.

Návrhy Gaburu a Kuffu, Kvasničku a Mikloška, ktoré priamo zlepšovali potratovú legislatívu neboli prednesené straníckymi vedeniami. Škoda, vedenia strán ich mohli pripraviť tak, aby sa vyhlo zneužitiu debaty a správne otvorila debata, ktorá je potrebná. Neviem, prečo to bolo tak. Videl som v KDH mnohokrát vyplakávanie, že vďaka postoju k potratom strácajú hlasy. Nemyslím si to. Poslancov si volíme nie preto, aby sa modlili, ale preto, aby nás zastupovali a prednášali návrhy zákonov, ktoré považujem za dobré. Nechápte ma zle, som ten posledný, ktorý by chcel podceňovať modlitbu, ale Ježiš rozmnožil chleby až potom, ako mu priniesli, čo mali. Aj politici majú úlohu formovať svedomie a prinášať návrhy zákonov, nech sa nevyhovárajú na ľud a podobne. Kresťanov v parlamente nevolili sulíkovci a kresťania chcú zlepšenie zákona o potratoch.

Vďaka kresťanským politikom, ktorí sú pasívni a boja sa rozhádzať si to s úhlavnými nepriateľmi slobody detí - liberálmi, predkladajú teraz návrh tí, od ktorých by to nikto nečakal. S návrhom prišiel predseda strany Kotleba a jeho kolegovia poslanci. Jeho návrh nezabraňuje vykonávaniu potratov zo zdravotných dôvodov postihnutia dieťaťa a pri znásilnení, či iných trestných činoch, ale ruší potraty bez uvedenia dôvodu. Je to návrh, ktorý je v zhode s väčšinovou mienkou Slovákov v prieskumoch. Nie je to katolícky ideál, ale je to úplne jasné zlepšenie potratovej legislatívy v prospech dieťaťa, ktoré je povinný každý katolík podporiť.

Benedikt XVI. ako kardinál Ratzinger za Kongregáciu pre náuku viery v Doktrinálnom usmernení o niektorých otázkach angažovania sa a postojov katolíkov v politickom živote napísal: „ak politická činnosť smeruje ku konfrontácii s princípmi mravnosti, ktoré nepripúšťajú odchýlky, výnimky alebo kompromisy, potom sa stáva úloha katolíkov ešte očividnejšia a ich zodpovednosť ešte väčšia... Toto je prípad občianskych zákonov týkajúcich sa potratu a eutanázie..., ktoré by mali chrániť prednostné právo na život od jeho počatia po jeho prirodzený koniec.“

Zákon o zlepšení potratovej legislatívy mohli za 25 rokov existencie Slovenskej republiky technicky vzaté kresťanskí politici predložiť aspoň 50-krát. Minimálne raz za pol roka im to umožňuje legislatíva. Nerobili to. Mali iste svoje dôvody. Chce to riadne spytovanie svedomia, lebo keď prídeme k Bohu, nebude sa pýtať poslancov na výhovorky, ale na skutky. Čo si urobil alebo neurobil mojim najmenším, keď boli zabíjaní? Aj keď na to neboli politické podmienky, bolo ich potrebné vytvárať. Kvapkajúca voda rozbije aj kameň svojou vytrvalosťou. Milión tristošesťdesiat tisíc slovenských detských obetí liberalizmu si to zaslúži. Počet obetí stále rastie.

Niekto mávne rukou, veď potraty sa budú robiť aj tak. Ten nemá úctu ani k obetiam trestných činov. Zrušíme zákazy vraždenia a kradnutia, lebo sa vraždiť a kradnúť neprestane? Na potratoch vidíme, ako by to dopadlo.

Kresťanskí politici, nech preto ani neskúšajú hľadať dôvody, prečo a ako nepodporiť dobrý návrh. Tu nemáme právo hľadieť na osoby, vlastné antipatie, či sympatie. Zahoďte politikárčenie. Ide o otázku života a smrti, ktorá sa nepredáva a s ktorou sa nehandluje.

Kardinál Ratzinger dodal: Pacifistická a ideologická predstava sa snaží neraz sekularizovať hodnotu mieru... Mier je vždy plodom spravodlivosti a účinkom lásky....

Anton Chromík

[1] https://sk.wikipedia.org/wiki/Obete_druhej_svetovej_vojny

[2] https://www.megaknihy.sk/historia/166171-zlociny-komunizmu-na-slovensku-1948-1989-1-2.html

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo