Kiska si nezaslúži pochvaly, ale zásadnú kritiku

Ak je pravda, že Kisku sme v najdôležitejších chvíľach bezprostredne po dvojnásobnej vražde novinára a jeho priateľky nepočuli a čakali sme na neho týždeň len preto, že sa bol lyžovať, tak ho médiá dnes nemali chváliť, ale rozniesť na kopytách.

Namiesto toho dnes na neho počúvame od novinárov oslavné ódy, hoci jeho prejav o „zásadnej rekonštrukcií vlády“ - nikto netuší, čo by to malo byť - alebo predčasných voľbách by sme v týchto chvíľach mali očakávať ako naprostú samozrejmosť od každého prezidenta, pokiaľ len nie je „akoby člen Smeru“ (od takého by sme, pravdaže, nečakali nič).

Kiska týmto prejavom neurobil nič navyše, nič, čo by bolo hodné všeobecných pochvál.

Neexistuje väčší dôkaz o tom, že Kiska je pre médiá chráneným druhom a odpustia mu aj neschopnosť plniť si základné funkcie. Ide o zlyhanie médií a ďalšie svedectvo o tom, že my novinári nie sme schopní hľadieť na Kisku objektívne.

Nie je pritom prvé. Dodnes sme počúvali pochvaly o tom, že Kiska mal odvahu označiť Slovensko za mafiánsky štát. Odhliadnuc od toho, že sám seba tým označil za hlavu mafie - to by sa ešte dalo vybaviť mávnutím ruky, veď predsa vieme, že to tak nemyslel, len sa nesprávne vyjadril -, ide hlavne o širší kontext.

Kiska mal veľa dôvodov použiť pojem „mafiánsky štát“ aj predtým – minimálne keď gradovali bašternákovské či kaliňákovské únosy štátu. Použil tento pojem ale až vtedy, keď štátne orgány vyniesli na svetlo sveta jeho pokus o daňový podvod, čo bol nezákonný čin zrežírovaný zrejme Kaliňákom. Už toto nám malo naznačiť, ako Kiska uvažuje a čo je pre neho v skutočnosti dôležitejšie.

Aký signál nám týmto poslal? Nie je dôležitý môj podvod, podstatné je, že sa o tom verejnosť nezákonne dozvedela. Až v takejto situácii nabral onú „odvahu“ použiť pojem mafiánsky štát. Keď šlo o neho.

Pripomína to „dojemný“ prejav Richarda Nixona, keď po afére Watergate opúšťal Biely dom a vyslal nám zhruba takýto odkaz: Nie je dôležité, že ste spáchali trestný čin, ide len o to, aby vás pritom nechytili.

Hoci vyniesť informácie z daňového spisu naozaj nie je zákonné, u vysoko postavených politikov to nie je ničím nezvyčajným ani v zrelších demokraciách. Ak sa v Nemecku či v Británii vysokopostavený politik v minulosti dopustil daňových obštrukcii, môže si byť istý, že pred voľbami to na neho konkurencia vytiahne. A tiež to nebude zákonné. Je preto Nemecko a Británia mafiánsky štát?  

Dlho sme sa presviedčali, že Kiska je novým lídrom slovenskej politiky. Avšak niekto, koho musí najbližšie okolie a dokonca médiá (!) presviedčať, aby znova kandidoval, nie je líder, ale antilíder. Bolo by načase sa z kiskovskej mánie konečne vyliečiť.