Božie zázraky. Včera, dnes, až do skončenia sveta.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Božie zázraky. Včera, dnes, až do skončenia sveta.

Na začiatok definícia niektorých pojmov, o ktorých bude reč v článku. Zázrak – udalosť, jav nadprirodzenej povahy, ktorý nie je možné vysvetliť na základe prirodzených javov a fyzikálnych zákonov, častokrát je s nimi v rozpore. Uskutočnený na základe vôle samotného Pôvodcu zázraku, niekedy vyprosený a vymodlený aj obyčajným človekom. Účinok zázraku je nejaké dobro a jeho dosah a dôsledky ďaleko prevyšujú samotný zázrak. Dôkaz o pravosti zázraku – vedecké skúmanie nezávislých odborníkov, svedectvá účastných zázraku, spôsob a svedectvo života človeka alebo ľudí, s ktorými bol spojený zázrak, čas počas ktorého sa skúma pravosť zázraku, iné zázraky sprevádzajúce pôvodný zázrak, duchovné ovocie a vplyv zázraku na vieru ľudí, obrátenia a hlboké premeny hriešnikov. Pôvodca zázraku – ten komu je daná všetka moc na Nebi aj na Zemi, Pán nad všetkým tvorstvom, Večný Boh. Ten od koho pochádza všetko Dobro a je Láska a Milosrdenstvo. Pretože dobrom a požehnaním sú aj samotné zázraky a ich účinky v živote kresťanov. Účel zázrakov – oslava Boha, dôkaz Jeho lásky k ľuďom a posilnenie vo viere v Neho.

Ježiš už počas svojho pozemského života vykonal viacero obdivuhodných zázrakov. Na viacerých miestach v Písme sa zdá, že tieto zázraky konal neochotne a akoby nasilu. Pri prvom zázraku premenenia vody na víno v Káne Galilejskej sa najprv bráni, že ešte neprišiel jeho čas: „čo je mňa  a teba do toho žena? Ešte neprišla moja hodina“ (Jn 2,4), neskôr sa prísne oborí na farizejov a saducejov žiadajúcich znamenie z neba: „„Zlé a cudzoložné pokolenie žiada znamenie. Ale znamenie nedostane, iba ak znamenie proroka Jonáša“ (Mt 12,39). Neučiní zázrak ani vtedy, keď mlčky stojí pred židovskou veľradou a Pilátom, odmieta urobiť zázrak na výzvu lotra na kríži...Ježiš nechcel, aby sa ľudia chodili pozerať na jeho zázraky, ale aby uverili v jeho slová, aby uverili v neho ako v Božieho syna a Spasiteľa. Aby bolo ľahšie pre jeho učeníkov uveriť jeho slovu, koná aj zázraky, aby ukázal svoju Božskú moc. Nekoná zázraky samoúčelne, na počkanie, a vtedy keď to od neho očakávajú. Zázraky koná vtedy, ak to On uzná za potrebné. Paradoxne nekoná zázraky pred tými, ktorí v neho neveria, hoci „logicky“ by sa dalo predpokladať, že by nejakým zázrakom presvedčil aj tých najpochybujúcejších. Nie, on konal zázraky pre tých, ktorí v neho uverili, ktorí uverili, že ich môže vykonať. Táto viera ľudí v neho bola akoby na začiatku každého jeho zázraku. Ježiš sa pýta: veríš, že to viem vykonať? A po vyslovení kladnej odpovede Ježiš hovorí: „choď, nech sa Ti stane ako si uveril“ (Mt, 8,13) alebo na inom mieste „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila” (Lk 17, 19. Ježišove zázraky neboli v prvom rade ani tak určené tomu resp. tým, na kom boli zázraky vykonané, ako skôr tým, ktorí boli svedkami tohto zázraku, aby ich upevnil vo viere v Neho. Sú zapísané pre nás v Písme, aby sme tiež verili v Neho.

    Hoci najčastejšími svedkami jeho zázrakov boli apoštoli a učeníci,  a zdalo by sa, že ich viera musí byť na základe toľkých zázrakov a svedectiev o jeho Božskej moci pevná a neochvejná, predsa sa ich viera otriasa v základoch, keď Ježiš podstupuje potupnú smrť na kríži. Mnohí zabúdajú a začínajú pochybovať o ňom, hoci im o tom hovoril dopredu. Ako prvý ho 3x zapiera Peter. A Tomáš, ako prototyp všetkých pochybovačov chce opäť nejaké znamenie a dôkaz, lebo mu nestačí Ježišovo predtým vyslovené ubezpečenie, ani svedectvo ostatných apoštolov, ktorí ho videli po Jeho zmŕtvychvstaní. Tomáš je tak predobrazom všetkých pochybujúcich, ktorí hovoria: uveril by som v Boha, ale chcem jednoznačný dôkaz, chcem vidieť nejaký zázrak, potom uverím. Tomášova potreba vidieť zázrak tiež naznačuje potrebu ľudí vidieť zázraky, vidieť a nechať sa presvedčiť o Božej moci. Ježiš však Tomášovi a s ním aj všetkým ostatným hovorí: „Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili“ (Jn 20,29).

   Aké by to bolo jednoduché! Vždy keď nás zachvátia pochybnosti, alebo sa nám zažiada niečo mať, dosiahnuť, či vyhnúť sa niečomu zlému, požiadame Boha o nejaký malý zázrak a hneď sa naša viera upevní. Vďaka Bohu, alebo našťastie, to ale takto nefunguje. Boh nie je žiadny automat na zázraky. Nakoniec, to by už ani nebola viera, ale istota potvrdzovaná neustálymi zázrakmi. Žiaden vnútorný boj, neustály zápas o svoju vieru.

    A čo teda ostáva nám, ktorí sme nemali tú výsadu vidieť a zažiť aspoň niektorý z Ježišových zázrakov? Skončila sa už doba zázrakov vystúpením Ježiša k Otcovi pred zrakmi apoštolov a učeníkov, či príchodom Ducha Svätého v podobe ohnivých jazykov? Necháva nás Boh, Ježiš v temnote našich pochybností, alebo občas pomôže, ako Tomášovi, našej slabej viere?

     Ježiš dal moc konať zázraky aj apoštolom, ktorých poslal do všetkých končín zeme, aby šírili Evanjelium. A hoci už nežijeme ani dobu prvých apoštolov a ich učeníkov, Boh pamätá na našu ľudskú slabosť a väčšiu či menšiu potrebu vidieť zázraky. A preto prichádza na pomoc našej slabej viere a podľa svojej vôle, v čase a tam, kde to uzná za vhodné, koná zázraky. Zázraky, ktoré síce nič nepridávajú a nemenia na posolstve Evanjelia, na ceste k spáse ktorou je Ježiš, ale slúžia na povzbudenie vo viere a na obrátenie mnohých. A zároveň potvrdzujú zásadné pravdy Evanjelia a učenia Cirkvi. Pravda, nikto by nemal zakladať svoju vieru len na týchto zázrakoch, alebo na očakávaní zázrakov v jeho živote. Treba ich vnímať iba v kontexte Písma, učenia Cirkvi a osobného prežívania viery v Ježiša v Duchu Svätom.

      Viem pochopiť postoj tých, ktorí teraz krútia hlavami a hovoria si, že kresťanovi k viere nie sú potrebné nejaké zázraky, aj postoj ateistov, ktorí spochybňujú možnosť samotného zázraku s tým, že buď ide o nejaký podvod, výmysel Cirkvi, alebo nejaký jav, ktorý všemocná veda raz vysvetlí. Počujem aj námietky bratov protestantov, že nič také nie je možné, lebo sa o tom nepíše v Písme. Samozrejme, opatrnosť je namieste a netreba všetkému hneď veriť a pristupovať k tomu naivne. Keď sa v rómskej osade prepílilo poleno a letokruhy niekomu pripomenuli obrysy Ježišovej hlavy, s istotou a bez akýchkoľvek pochybností sa to nedá považovať za zázrak, ale len za Dežkovu bujnú fantáziu :-). Cirkev a jej hierarchia je veľmi opatrná v týchto veciach a kým nejaký zázrak uzná, podrobí ho dlhoročnému skúmaniu, hľadaním iných vysvetlení uskutočnenia zázraku ako je niečo nadprirodzené, vyhodnocuje ako potencionálny zázrak vplýva na vieru ľudí, teda sleduje jeho duchovné ovocie. Súbežne s týmto skúmaním Cirkvi sa „zázrak“ skúma aj rôznymi vedeckými tímami, kde zázrak posudzujú z hľadiska platných fyzikálnych zákonov a vedeckých postupov. Výsledok takýchto nezávislých skúmaní je tiež pre Cirkev jeden z argumentov pre uznanie či neuznanie zázraku.

     Preto Cirkev bez akýchkoľvek pochybností o Božskej podstate zázraku dáva do pozornosti svojim veriacim mnohé eucharistické zázraky, kde sa premenená hostia v rukách kňaza zmenila na kúsok srdcového živého svalu, alebo sa premenené víno mení na krv, ktorá ostala zachovaná ako zrazenina a stáva sa tekutou počas niekoľkých dní v roku (krv sv. Januária). Takýchto zázrakov, do najmenších detailov viacnásobne preskúmaných a zdokladovaných rôznymi komisiami a vedcami je 132 po celom svete, z toho mimoriadnych je 16. (http://www.saints.svetlonevidiacim.sk/16_najvacsich_eucharistickych_zazrakov.htm)

    Čo chcel Boh, Ježiš týmito zázrakmi povedať a potvrdiť? Nič viac a nič menej, len to, že Ježiš je v okamihu premenenia naozaj prítomný v Eucharistii, kedy sa chlieb a víno zvláštnym spôsobom prepodstatňujú na Telo a Krv Ježiša Krista. Pri každej sv. omši, kedy sa sprítomňuje tá istá obeta Ježiša na kríži, sa toto Telo a Krv dáva ako pokrm pre tých, ktorí veria, že: „toto je moje Telo a moja Krv, ktorá sa dáva za Vás a za všetkých na odpustenie hriechov". Tieto zázraky hovoria o tom, ako treba chápať Ježišove slová z Písma o „Tele a Krvi, ktorá sa obetuje za Vás“. Aká škoda pre všetkých, ktorí odmietajú a neveria v tento zázrak!

   Cirkev uznáva aj mnohé, tzv. Mariánske zjavenia, kde sa Mária zjavuje deťom, alebo aj dospelým s posolstvom pre svet. S posolstvom, ktoré vždy obsahuje výzvu k nasledovaniu Ježiša, výzvu k pokániu a modlitbe. Uznanými mariánskymi zjaveniami  sú napríklad zjavenie panny Márie v portugalskej Fatime, vo francúzskych Lurdoch, v mexickej Guadalupe. Na posmešky o pravosti takýchto zjavení len odporúčam si niečo prečítať od priamych účastníkov týchto zjavení alebo navštíviť tieto miesta. Napr. cca 80 tisíc  ľudí vo Fatime videli zázrak „tancujúceho“ Slnka. Treba si prečítať lekárske správy užasnutých lekárov, ktorí videli ako mrzáci začali chodiť, slepí od narodenia začali vidieť a pod. O zázrakoch premeny ľudských sŕdc a tisícok obrátení ani nehovorím, hoci tieto vnútorné zázraky a premeny duše sú asi najväčšími. Čo chcel Boh, Ježiš, týmito mariánskymi zjaveniami povedať a potvrdiť? Určite to, že Mária, Jeho matka má v Nebi výsadné postavenie, že modlitby k Márii s prosbou o orodovanie u Ježiša sú mu milé a účinné. Je to dôkaz, že Mária, tak ako aj iní svätí môžu počuť naše modlitby, predkladať ich Bohu. A tiež, že Mária hovorí k nám a stále poukazuje iba na Ježiša. O opatrnosti Cirkvi ohľadom uznania pravosti zjavení svedčí aj doterajšie neuznanie zjavení v Medžugorí, voči tomuto zjaveniu je skeptický aj pápež František. Hoci toto miesta prináša bohaté duchovné ovocie, mnohopočetné obrátenia a pre mnohých aj zázraky. Chce to čas, aby Cirkev v Duchu svätom správne rozhodla aj v tomto prípade.

   O zázrakoch spojených so svätými sa toto už popísalo veľmi veľa. Či to už boli zázraky sprevádzajúce týchto svätcov počas ich života (dar proroctva, bilokácie, ozdravovania tela ale najmä duše), alebo aj zázraky, ktoré sa ukázali až po ich smrti (neporušenosť ich tela po desaťročiach v hrobe, zázraky, ktoré sa pripisujú ich orodovaniu a pod.). Za všetkých svätých odporúčam prečítať si životopis o sv. Charbelovi a zázrakoch, ktoré učinil po smrti. Čo tým chcel povedať Boh? Toto sú moji svedkovia, ľudia, ktorí verne napĺňali Evanjelium, nasledovali ma až na kríž a milovali mňa a ľudí až do krajnosti. Sú svedkovia viery v Kristovu Cirkev a jej učeniu.

    Je mnoho zázrakov, s ktorými sa denne konfrontujeme, pričom si ani neuvedomujeme, že ide o zázrak.Je to preto, že nám zovšedneli, považujeme ich za samozrejmosť. Možno aj preto, že sme vo víre sveta stratili schopnosť ako dieťa žasnúť nad Božími zázrakmi, ktorými nás zahŕňa. Prestali sme cítiť vďačnosť Bohu, stávame sa pochybovačnými, vysmievame sa z tých, ktorí sa ešte dokážu nadchýňať a byť ako deti. Napríklad nad našim svetom, ktorý je svorený tak dokonale, nad zrodením nového človeka, nad nekonečnosťou vesmíru, ktorý pripomína nekonečnosť Boha. Nevidíme Božie každodenné zázraky, ktorými Boh oslavuje sám seba a ktorými nám hovorí ako nás miluje. Sme zaneprázdnení prácou, hádkami kto je lepší kresťan, zháňame sa za pominuteľnými vecami.

   Ježišu, daj mi srdce dieťaťa, aby som neprestal vnímať Tvoje zázraky a milosti, ktorými obdarúvaš tento svet a mňa osobne. Daj, aby som tieto zázraky, dary a milosti využil na upevnenie svojej viery v Teba a rast v láske k blížnym. Priprav moje srdce počas Adventu na oslavu najväčšieho zázraku, ktorý si kedy dal svetu – narodenie nášho Pána Ježiša Krista. A daj mi milosti prežiť svoj život tak, aby som bol hodný ďalšieho zázraku , skrze obety Pána Ježiša – vzkriesenia z mŕtvych a prebývanie v Božom príbytku naveky.

 

           Citát:   Nehovor: Bože nevidím Tvoje zázraky, ale hovor: Bože nauč ma pozerať

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo