Aké to boli tézy a čo sa s nimi deje dnes?
Hlavnou témou téz je pokánie a spôsob odpustenia hriechov. Martin Luther svojimi tézami poukázal na katolícke formy sviatosti pokánia a odpúšťania hriechov. Katolícka cirkev si vo svojom učení nárokuje sprostredkovať odpustenie hriechov výhradne cez svojich kňazov. To znamená, že kresťania, ktorí sú mimo katolícku cirkev nemôžu dôjsť k odpusteniu hriechov a nemôžu dosiahnuť spasenie.
Biznis s odpustkami.
V Lutherovej dobe sa preto stalo odpúšťanie hriechov zdrojom príjmov katolíckej cirkvi a zdrojom bohatstva mnohých kňazov či biskupov. Luther poukázal na manipuláciu a zdieranie chudobných ľudí, ktorým kňazi sľubovali odpustenie hriechov za peniaze. Ľudia boli v tej dobe veľmi poverčivý a žili v strachu pred Božím trestom za hriech. Katolícky kňazi označovali za hriech ďaleko viac vecí ako ich označuje Boh. Podobne ako Židia v Ježišovej dobe označovali za hriech proti Bohu, skutočnosť, že niekto pracuje v sobotu, alebo si pred jedlom neumyje ruky, tak katolícki kňazi označovali za hriech proti Bohu ak niekto nesvätí nedeľu, alebo je neposlušný ustanoveniam pápeža, biskupa alebo kňaza. Kto nebol katolík išiel do pekla, aj keby neviem ako sväto žil. Najväčším hriešnikom bol každý, kto odmietol byť katolíkom. Prenasledovanie nekatolíkov bolo kruté a v časoch inkvizície končilo mučením a trestom smrti. Luther a mnoho ďalších sa vzopreli autorite katolíckej cirkvi a de facto spochybnili tvrdenie, že katolícku cirkev založil sám Ježiš Kristus, pretože prvým katolíkom bol apoštol Peter. Luther poukázal na nezmysel modliť sa za mŕtvych v očistci a tým siahol na zdroj príjmov katolíckej cirkvi, ktorá veriacich vykorisťovala aj po smrti príbuzných. Povinnosť odpustkových omší za mŕtvych bola Lutherovými tézami ohrozená. Očistec vo svetle milosti všemohúceho Boha stratil na význame. Lebo ako hovorí Písmo v liste Židom: Kde sú hriechy odpustené, tam už niet obete za hriech. Židom 10:18
Biblický pohľad na odpustenie hriechov nájdeme najmä v liste apoštola Pavla Židom.
Židia sa držali Starého zákona, ktorým Boh ustanovil každodenné obete za hriech. Preto Židia mali systém chrámov, kňazov a obetných stolov. Pavol apoštol v liste Židom vysvetľuje, že už nie je potrebná každodenná obeta za hriech, ktorú sprostredkovali kňazi a raz ročne veľkňaz za oponou chrámu. Vysvetľuje, že poslednou obetou, ktorá má moc zmyť každý ľudský hriech je obeta Božieho Syna Ježiša Krista. Vysvetľuje im, že Ježiš Kristus sa stal zároveň posledným veľkňazom a poslednou obetou za hriech na poslednom obetnom stole, ktorým sa stal kríž. Znakom skončenia potreby kňažskej služby prinášania obetí za hriech, bolo aj to, že v hodine smrti Ježiša na kríži sa chrámová opona, ktorá v chráme oddeľovala Svätyňu svätých, v ktorej sa nachádzala Archa zmluvy, roztrhla.
Židia neprijali toto vysvetlenie a trvali na dodržiavaní rôznych obetných a očisťujúcich ustanovení Starého zákona, napriek tomu, že Pán Ježiš Kristus, ich naplnil zástupne za všetkých ľudí.
Biznis s odpustkami nikdy nebol zrušený.
Tak ako Židia neprijali odpustenie hriechov bez sprostredkovania kňazom tak ani katolícka cirkev to neprijala. Keď sa pozrieme na priebeh katolíckej svätej omše, tak musíme skonštatovať, že katolícki kňazi dennodenne prinášajú obeť za hriech. Katolícki veriaci, aby dosiahli odpustenie, musia prichádzať ku kňazovi na svätú spoveď a následne im kňaz udelí obeť za hriech. Dnes ja táto obeť skôr symbolická a nestojí celý majetok chudobného veriaceho ako to bolo v 15 storočí, ale princíp sa do dnes nezmenil. Katolícka cirkev v katechizme učí, že sviatosť krstu zmaže dedičný hriech. Tento krst však udeľuje výhradne kňaz a zároveň prináša obeť za hriech na obetnom stole v chráme. Veriaci katolík sa musí pravidelne zúčastňovať eucharistie, zúčastňovať odpustkových omší a rôznych mariánskych púti, aby dosiahol odpustenie hriechov. Napriek skutkami vydretému odpusteniu, katolícka cirkev v katechizme do dnes učí, že každý musí za svoje hriechy stráviť istý čas utrpením v očistci. Tento čas sa dá skrátiť ak pozostalí dajú slúžiť zádušné omše, na ktorých kňaz znovu a znovu obetuje Krista za hriechy duše v očistci. Katolícka cirkev sa neodchýlila od systému odpúšťania hriechov, ktorý prekvital v 15 storočí, ani o milimeter. Aj dnes ak veriaci chce od kňaza službu musí za ňu katolíckej cirkvi prostredníctvom kňaza zaplatiť. Oficiálny cenník služieb kňazov neexistuje, pretože oficiálne sú ich služby prezentované ako služby zadarmo z lásky k blížnemu. Odpustenie hriechov je často dnes podmienené účasťou na katolíckych sviatkoch, pútiach a rôznych procesiách, na ktorých veriaci vynakladajú často krát nemalé finančné prostriedky. Dnes je táto účasť dobrovoľná. Pre toho však, kto verí, že bez odpustkov nemôže dosiahnuť spasenie, je účasť záväzná. Biznis pokračuje ďalej.
Skončil teda protest?
Protest Martina Luthera proti učeniu a praktizovaniu viery katolíckej cirkvi preto ani po 500 rokoch reformácie neskončil, pretože učenie katolíckej cirkvi o spôsobe dosiahnutia spasenia cez katolícky systém odpustenia hriechov pretrváva a je v rozpore s tým, čo hovorí Písmo Sväté v Novom zákone. Predstavitelia katolíckej cirkvi sa dnes hlásia k protestu Martina Luthera a pozerajú sa na protest a celú reformáciu ako na snahu o zlepšenie katolíckej cirkvi. Na prvý pohľad sa zdá, že v katolíckej cirkvi dnes považujú Lutherov protest za oprávnený a legitímny. Preto katolícka cirkev otvára dnes svoju náruč a volá všetkých protestantov do jednoty kresťanov pod vedením pápeža. Predstavitelia dnešných protestantských cirkví sa snažia o akýsi ekumenický kompromis a spolu s Vatikánom hľadajú prieniky v spôsobe praktizovania viery. Je však možné očakávať, že katolícka cirkev zruší eucharistiu, čiže zruší kňaza, obeť a obetný stôl a de facto zruší zdroj svojich príjmov od veriacich, pretože zruší kňažskú službu sprostredkovania milosti odpustenia hriechov?
Je možné zjednotiť nezjednotiteľné?
Niet inej jednoty kresťanov ako je jednota, ktorá stojí na pravde Božieho slova. Akákoľvek iná jednota, ktorá je v rozpore so Svätým Písmom, je kompromisom, ktorý znevažuje pravdivosť Božieho slova zjaveného a inšpirovaného Duchom Svätým, cez prorokov a apoštolov. Každá súčasná prorocká a apoštolská služba, ktorá presahuje zjavené pravdy a dokonca je s nimi v rozpore nie je reformáciou, teda návratu k pravde ale antireformáciou, čiže vzďaľovaním sa od pravdy.