Vody potopy

„Keď Pán videl, že zloba ľudí na zemi je veľká...,

...oľutoval, že urobil človeka na zemi, a bolelo ho srdce...“

(porov.: Gn 6, 5-6)

Jak trápilo to Stvoriteľa

po myriadách rokov veľa

to bytie utopené v hriechu

už viac nie Bohu na potechu...

...Až na jedného – Noema ...

Tá holubica z jeho paže,

keď nevráti sa, ľuďom káže:

Vystúpiť smelo z korába!

Vystúpiť z Archy na pevninu...

...už znova čistú, znova inú...

A žiť už Bohu po vôli...

Kiež sa ti, Bože, podvolí!

Ten národ – ľudstvo tvrdej šije,

vymeniac lásku za jed zmije,

opäť sa krúti v útrobách...

Jak vír do hlbín nenávratna,

žiadostivosť a nádej matná,

tak vracia sa to v dejinách...

Našťastie, oblúk dúhy sľubný

pripomína ten zásľub snubný

Boha ku svojmu stvoreniu...

I Holubica z Piesne piesní

nad Jordánom to opäť zvestí:

Nebude už viac potopy!

Kto môže, ten nech pochopí...

Amen.

(autor: Peter Zimmermann)

adresa obrázka: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/f/fd/Bourdon%2C_S%C3%A9bastien_-_Le_Sacrifice_de_Noe_a_la_sortie_de_l%27Arche_-_c._1640.jpg