Vítajú jeho zvolenie za prezidenta USA (prinajmenšom jeden signatár, Mikuláš Dzurinda, sa vyjadril, že ako  Američan by volil Clintonovú – pozn.), ale vystríhajú ho pred uzavretím veľkej dohody s Ruskom, pred zrušením hospodárskych sankcií proti Rusku, pred zradou tých, ktorí sa snažia o euro-atlantickú orientáciu Ukrajiny, pred Putinom, ktorý nie je – podľa nich – dôveryhodný medzinárodný partner atď. Déja vu. Pred ôsmimi rokmi, keď nastupoval Barack Obama a sľuboval zlepšenie vzťahov („reset“) s Ruskom, politici z tej istej kategórie ho vystríhali tiež otvoreným listom, aby to nerobil. Opäť poznámka. Mikuláš Dzurinda asi vtedy nebol dostatočne medzinárodne známy a neprizvali ho k podpisu. On sa cítil dotknutý a dodatočne samostatne pripojil svoj podpis.

List Trumpovi nesvedčí o kvalifikácii jeho signatárov na vysoké politické funkcie vo svojich krajinách. Predsa každý politik sa má snažiť o zachovanie mieru pre svoju krajinu. Najmä posledné obdobie prezidentskej funkcie Baracka Obamu ukázalo, že doterajšia politika Západu hrozila vyústiť až do vojny s Ruskom. Jadrovej vojny. Keď Donald Trump hovorí, že asi bude schopný dohodnúť sa s Putinom, znamená to, že nebezpečie akútnej vojny s Ruskom, ktorá by postihla aj nás, pominie.

Každý politik by to mal privítať. Trump hovorí aj iné veci. Hovorí, že Amerika už nebude takmer bezplatne zabezpečovať obranu Európy, keď samotná Európa svoju obranu zanedbáva. Ale veď signatári listu sa veľmi pričinili o zanedbanie obrany svojich krajín. Počas ich funkčných období sa ich armády prebudovali na vysielanie kontingentov do amerických vojen v zahraničí a stratili spôsobilosť brániť svoje krajiny.

Klasickým príkladom je slovenská armáda. Euro-atlantická orientácia Ukrajiny znamená zmluvný vzťah Ukrajiny s NATO, podľa možnosti členstvo v NATO. Ale členstvo Ukrajiny v NATO v roku 2008 zablokovalo Nemecko a Francúzsko a prezident Juščenko, ktorý chcel dosiahnuť členstvo Ukrajiny v NATO prehral voľby na Ukrajine a z ukrajinskej politiky už prakticky zmizol.

Víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách dokazuje, že americká spoločnosť je unavená z doterajšej konfrontačnej politiky aj voči Rusku a želá si zmenu. Dokazuje, že Američania už nechcú niesť ťarchu zbrojenia takmer proti celému svetu a veľkosť Ameriky vidia inak.

Bývalý poľský minister zahraničných vecí Radoslav Sikorski. Foto: PO RP/flickr.com

Priam pikantne vyznieva na liste podpis poľského bývalého politika Radoslawa Sikorského. Sikorski (ročník 1963) bol nádejný poľský politik. Bol vo viacerých poľských vládach, ako minister zahraničných vecí, minister obrany, naposledy predseda parlamentu. Ale v roku 2014 poľská tlač uverejnila jeho odpočutý rozhovor v reštaurácii vo Varšave s iným poľským politikom. Sikorski vtedy povedal, že poľsko-americké spojenectvo je bezcenné, dokonca škodlivé pre Poľsko, pretože vytvára falošný pocit bezpečnosti. Sikorski dokonca povedal, že Poľsko bude antagonizovať vzťahy medzi Ruskom a Nemeckom ako lepšiu záruku poľskej bezpečnosti. Odpočutý rozhovor ho vravdepodobne vytlačil z politiky, odvtedy o ňom počuť menej. Sikorski teraz podpísal list, žiadajúci väčšiu americkú prítomnosť v Európe.

List vôbec nereflektuje najväčší problém Európy, a síce vazalstvo voči Spojeným štátom. Museli ho pravdepodobne ukončiť americkí voliči.

Osobitnú zmienku si zaslúži jediný slovenský signatár, Mikuláš Dzurinda. Vo vláde Ivety Radičovej (2010 – 2012) bol ministrom zahraničných vecí, v rokoch 1998 – 2006 predsedom vlády. Dzurinda musí vedieť, že Slovensko dosahovalo najväčšie diplomatické úspechy pri podpore Ruska, EÚ a USA. Tak sa konal summit Putin – Bush vo februári 2005 v Bratislave, Eduard Kukan bol v rokoch 1999 – 2000 osobitným vyslancom OSN pre Balkán, Ján Kubiš bol generálnym tajomníkom OBSE (1999 – 2005), osobitným predstaviteľom generálneho tajomníka OSN pre Afganistan (2012 – 2014), ešte výkonným tajomníkom Európskej hospodárskej komisie OSN, osobitným predstaviteľom generálneho tajomníka OSN pre Tadžikistan. Dokonca Lajčákovu kandidatúru na funkciu generálneho tajomníka OSN nepodporili USA a Británia, nie Rusko. Teraz Dzurinda opustil vyváženú pozíciu Slovenska v medzinárodných vzťahoch a podpísal protiruský a protiputinovský pamflet. Zaťahuje Slovensko do konfliktu, ktorý nie je nám vlastný. On sa chce vrátiť do slovenskej politiky?

Trumpovo víťazstvo v prezidentských voľbách signalizuje, že vplyv kasty, ku ktorej patria aj signatári listu, sa pravdepodobne končí. Potom si môžu písať listy sami pre seba.

Titulné foto: Gage Skidmore/flickr.com